Preskočiť na obsah
  |  

Arménsky parlament podporil zákon o začatí integračného procesu do EÚ

Arménsky parlament schválil výzvu na začatie integrácie do EÚ, opozícia ju však odmieta ako symbolické gesto. Zákon prijala vládna strana Občianska dohoda, podľa ktorej ide o reakciu na vôľu občanov zbližovať sa so Západom.

Zákon vyzýva vládu, aby podnikla kroky smerujúce k členstvu v Únii. Opozícia ho označila za výsmech a časť poslancov sa hlasovania nezúčastnila.

Premiér Nikol Pašinjan opakovane kritizoval bezpečnostné väzby s Ruskom ako neefektívne, najmä po konflikte o Náhorný Karabach, ktorý v septembri 2023 obsadil Azerbajdžan, pričom zrušil jeho autonómiu.

Jerevan zároveň rozvíja spoluprácu s Francúzskom i s USA a v roku 2024 sa pripojil k Medzinárodnému trestnému súdu. Tým si vyslúžil kritiku Kremľa.

(afp, tasr, sab)

  |  

Prezident Milei otvára tajné archívy o úniku nacistov do Argentíny

Argentína odtajní všetky vládne dokumenty týkajúce sa nacistov, ktorí po druhej svetovej vojne našli útočisko v krajine. Prezident Javier Milei tým plní sľub z februára, že umožní prístup k archívom o tzv. krysích linkách – tajných únikových trasách z Európy. ň

Argentína poskytla azyl viacerým nacistickým pohlavárom, vrátane Josefa Mengeleho, známeho ako „Anjel smrti“ za svoje experimenty na väzňoch v Auschwitzi. Mengele žil istý čas v Argentíne, neskôr zomrel v Brazílii.

Adolf Eichmann, architekt tzv. konečného riešenia, žil v Argentíne pod falošným menom až do roku 1960, keď ho uniesol izraelský Mosad. Po procese v Izraeli bol v roku 1962 popravený.

Dokumenty sa budú týkať aj bankových a vojenských záznamov. Zverejnenie reaguje na výzvy Centra Simona Wiesenthala a amerického senátora Steva Dainesa. Odhaduje sa, že v regióne našlo útočisko až 10 000 nacistov.

(tasr, red)

  |  

Matečná končí na poste štátnej tajomníčky envirorezortu

Gabriela Matečná končí na pozícii štátnej tajomníčky Ministerstva životného prostredia SR. Návrh na jej odvolanie na stredajšie rokovanie vlády predložil šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS).

„Na vláde som dal návrh na odvolanie pani štátnej tajomníčky Matečnej. Bol to vopred prediskutovaný návrh a súvisí so zmenou organizačnej štruktúry, ktorú na ministerstve pripravujem. S pani Matečnou som pripravený profesijne spolupracovať naďalej,“ uviedol Taraba.

Na ministerstve tak ostávajú dvaja štátni tajomníci, a to Filip Kuffa a Štefan Kuffa.

Matečná je členkou predsedníctva SNS.

Od 23. marca 2016 do 20. marca 2020 bola ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. V septembri 2017 bola krátko poverená riadením ministerstva školstva.

(tasr, red)

  |  

Netanjahu pohrozil obsadením časti Gazy, ak Hamas neprepustí rukojemníkov

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu varoval, že ak hnutie Hamas neprepustí zvyšných rukojemníkov, Izrael môže zabrať územie v Pásme Gazy. Vyhlásil to počas vystúpenia v parlamente, ktoré sprevádzali protesty opozičných poslancov.

„Čím dlhšie Hamas odmieta prepustiť našich rukojemníkov, tým silnejší bude náš tlak,“ povedal, pričom zdôraznil, že okrem vojenského nátlaku pripadá do úvahy aj územná kontrola nad časťami Gazy.

Hamas a Tel Aviv uzavreli prímerie 19. januára, išlo o návrh exprezidenta USA Joea Bidena, ktorý podporil aj jeho nástupca Donald Trump a ďalší sprostredkovatelia Egypt a Katar. Keďže výmena zajatcov po dvoch mesiacoch zlyhala, Izrael obnovil útoky.

(reuters, sab)

  |  

Väzni z Hrnčiaroviec budú pomáhať pri zásahu proti slintačke a krívačke

Dvadsiati odsúdení z ústavu v Hrnčiarovciach nad Parnou budú od štvrtka (27. 3.) pomáhať pri odstraňovacích prácach v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky.

„Požiadavka bola komunikovaná priamo s generálnym riaditeľom ZVJS, ktorý sa zúčastnil zasadnutia ústredného krízového štábu,“ uviedla hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže Anna Bečková Ragasová.

Spresnila, že pomoc by mala zahŕňať práce s dobytkom pred porážkou alebo po nej. O ďalšom zapojení väzňov rozhodnú potreby zložiek v teréne.

Pripomenula, že zákon o výkone trestu umožňuje v mimoriadnych situáciách zaradiť odsúdených na prospešné práce mimo ústavu, „pričom v takom prípade nesmie byť ohrozené ich zdravie ani život“.

Použitie väzňov avizoval už v utorok (24. 3.) minister vnútra Matúš Šutaj Eštok po zasadnutí krízového štábu.

(tasr, red)

  |  

Rozvojová pomoc je nízka, vláda zameria podporu na Ukrajinu a Blízky východ

Slovensko bude v roku 2025 v rámci rozvojovej spolupráce prioritne reagovať na humanitárnu krízu spôsobenú vojnou na Ukrajine. Vláda v stredu schválila návrh zamerania dvojstrannej rozvojovej spolupráce, ktorý počíta aj s podporou Blízkeho východu, najmä Sýrie, Libanonu a Iraku.

Pribudne tiež pilotná výzva na riešenie environmentálnych výziev, zameraná na Keňu, Moldavsko a Gruzínsko. Na spoluprácu je vyčlenených necelých 23 miliónov eur, no Slovensko výrazne zaostáva v plnení cieľa dosiahnuť podiel rozvojovej pomoci vo výške 0,33 percenta hrubého domáceho produktu do roku 2030. Aktuálne sa pohybuje len na úrovni 0,13 až 0,15 percenta.

V roku 2025 sa pokrok nepredpokladá pre vysoký deficit verejných financií. Slovensko sa tak aj naďalej radí medzi posledných prispievateľov na rozvojovú pomoc v rámci EÚ a OECD.

Ministerstvo zahraničných vecí zároveň priznáva, že výzvou ostáva aj zvyšovanie povedomia o SlovakAid.

(tasr, red)