Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Le Penovej hrozí zákaz funkcie, súd rozhodol v neprospech politikov

Francúzsky ústavný súd rozhodol, že politici usvedčení z trestného činu môžu byť okamžite vylúčení z funkcie, čo by mohlo ovplyvniť Marine Le Penovú.

Líderka pravicového Národného zhromaždenia čelí obvineniam zo sprenevery európskych fondov, ktoré mohli byť použité na stranícke aktivity. Prokurátori požiadali súd, aby jej v prípade odsúdenia udelil päťročný zákaz výkonu verejnej funkcie s okamžitým účinkom.

Takéto opatrenie by Le Penovú nevylúčilo z aktuálneho mandátu, ale zabránilo by jej kandidovať v prezidentských voľbách 2027.

Le Penová tvrdí, že je nevinná, a obviňuje justíciu z pokusu o jej politickú diskreditáciu.

Súd zároveň potvrdil zákonnosť tzv. „predbežného výkonu“ trestu, ktorý umožňuje okamžité uplatnenie zákazu činnosti aj počas odvolacieho konania.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Poslankyňa Kosová: PS presadzuje náborové príplatky pre učiteľov

Mzdy učiteľov majú byť stabilné a predvídateľné, tvrdí Progresívne Slovensko. V piatok strana predstavila sériu návrhov na zlepšenie postavenia pedagógov.

Poslankyňa Ingrid Kosová navrhuje tiež náborový príplatok v oblastiach s vyššími životnými nákladmi. Týkal by sa mladých učiteľov a bol by podmienený zotrvaním v regióne.

Opozičné hnutie kritizuje, že platy učiteľov sa zvýšili len o sedem percent a až pod hrozbou štrajku.

PS žiada tiež podporu návrhu zákona na zvýšenie bezpečnosti na školách.

Poslankyňa Tina Gažovičová pripomenula, že učitelia by uvítali aj nefinančné benefity, ako sú zľavy na učebnice či kultúrne podujatia, alebo nárok na bezplatné očkovanie, keďže mnohí pracujú v prostredí so zvýšeným zdravotným rizikom.

(tasr, red)

Minúta  |  

Trojica bývalých dôstojníkov ŠtB čelí obvineniu za zničenie života disidentovi

Česká polícia obvinila troch bývalých dôstojníkov Štátnej bezpečnosti zo zneužitia právomoci úradnej osoby. 

Podľa vrchnej komisárky Ivety Kořínkovej dôstojníci medzi rokmi 1978 až 1981 vykonávali rozkladné opatrenia voči dvadsaťročnému signatárovi Charty 77 a spolupracovníkovi Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných.

Disidenta podľa vyšetrovania pripravili o možnosť štúdia na Filozofickej fakulte UK, znemožnili mu vycestovať na pozvaný študijný pobyt do Veľkej Británie a na istý čas ho internovali v psychiatrickej liečebni.

Muž sa následne živil ako nočný strážca. Polícia uviedla, že ide o prípad „likvidácie“ odporcu režimu. Obvinenie padlo 3. januára 2025, trojici hrozí trest odňatia slobody od dvoch do desiatich rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Cena zlata sa vyšplhala na historické maximum. Dôvodom sú Trumpove clá

Cena zlata v piatok dosiahla historické maximum, keď spotová hodnota vystúpila na 3 086,21 dolárov za troyskú uncu. Následne sa mierne korigovala na približne 3 075 dolárov, čo je stále extrémne vysoká úroveň.

Podľa analytikov je ďalšou psychologicky významnou hranicou suma 3 100 dolárov za uncu.

Hlavným dôvodom rastu cien drahého kovu sú kroky americkej administratívy, najmä obchodná politika prezidenta Donalda Trumpa zameraná na zavádzanie nových ciel.

Aktuálne ohlásené clá sa týkajú dovozu automobilov do USA, ktoré budú zaťažené 25-percentnou sadzbou. Tento krok vyvoláva obavy z prehlbovania obchodnej vojny, čo vedie investorov k presunu kapitálu do bezpečných aktív, ako je zlato.

Tieto faktory prispievajú k pokračujúcemu rastu jeho hodnoty.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Exminister Krajči nemusí niesť trestnú zodpovednosť za zmarené referendum

Exminister vnútra Gustáv Krajči nemusí niesť trestnoprávnu zodpovednosť za zmarené referendum z roku 1997, hoci Mečiarove amnestie boli zrušené ešte v roku 2017. Ako informoval magazín Kontext, vyplýva to z rozhodnutia Mestského súdu Bratislava I z 12. februára 2025.

Sudcovia uviedli, že amnestie majú aj hmotnoprávne účinky, a teda trestnosť skutku zanikla natrvalo.

Krajči totiž rozhodol o vytlačení hlasovacích lístkov bez štvrtej otázky týkajúcej sa priamej voľby prezidenta. Referendum bolo následne vyhlásené za zmarené a neplatné.

Prokurátor voči rozhodnutiu odvolal, verdikt zatiaľ nie je právoplatný.

(red)

Minúta  |  

Kremeľ: Putin a Erdogan rokovali o bezpečnosti v Čiernom mori

Ruský prezident Vladimir Putin a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v piatok rozprávali o prebiehajúcich strategických energetických projektoch, ktoré spájajú obe krajiny. Podľa vyjadrenia Kremľa sa okrem energetiky venovali aj vývoju situácie na Ukrajine a v Sýrii.

Významnou témou bola aj možná obnova iniciatívy pre námornú bezpečnosť v oblasti Čierneho mora, ktorá by mohla otvoriť cestu pre efektívnejší vývoz ruských poľnohospodárskych produktov. Kremeľ vyjadril nádej, že by takýto krok prispel k stabilite v regióne a podporil obchodné toky.

Turecko zohráva v tejto iniciatíve dôležitú úlohu vďaka svojej geografickej polohe aj diplomatickým vzťahom s oboma stranami konfliktu.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.