Preskočiť na obsah
  |  

Estónsko odoberá volebné právo občanom krajín mimo Únie, najmä Rusom

Estónsky parlament 26. marca schválil ústavnú zmenu, ktorá odoberá volebné právo v miestnych voľbách občanom krajín mimo Európsku úniu, najmä Rusom a Bielorusom. Podľa portálu Echo24 sa zmena dotkne približne 90-tisíc ľudí s ruským občianstvom žijúcich v Estónsku.

Podľa novely budú môcť po novom hlasovať len občania Estónska a Únie, pričom osoby bez občianstva môžu naposledy voliť v októbrových voľbách.

Premiér Kristen Michal vyhlásil, že „o našom miestnom živote nebudú rozhodovať občania agresorských štátov, ale my sami.“ Za zmenu hlasovalo 93 zo 101 poslancov, návrh teraz mieri k prezidentovi na podpis.

Kritici, ako Lauri Laats z Centristickej strany, považujú rozhodnutie za nedemokratické, a naopak podporovatelia tvrdia, že cudzinci môžu získať estónske občianstvo. Estónsko zároveň zvýšilo obranný rozpočet na 3,2 percenta HDP a v roku 2025 plánuje ďalšie navýšenie na 5 percent v reakcii na hrozby zo strany Ruska.

(echo24, lipa)

  |  

Trump: Kontrola nad Grónskom je kľúčová pre mier a globálnu bezpečnosť

Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že Spojené štáty by mali prevziať kontrolu nad Grónskom v záujme svetového mieru a medzinárodnej bezpečnosti. Zdôraznil, že nejde len o záujmy USA, ale o globálnu stabilitu.

Grónsko, ktoré je dánskym územím, má strategickú polohu a bohaté zásoby nerastných surovín. Viceprezident James David Vance navštívil vojenskú základňu v Grónsku. Hoci väčšina Grónčanov podporuje nezávislosť od Dánska, nechcú byť súčasťou USA.

Trump sa vyjadril aj k odpovedi Iránu na americký list s pozvaním na rokovania o jadrovom programe. Varoval, že „sa budú diať zlé veci“, ak nepristúpia na dohodu.

Irán uviedol, že na list odpovedal, ale priame rokovania odmieta, kým trvajú hrozby a tlak zo strany Washingtonu. Nepriame rozhovory by však mohli pokračovať.

(tasr, lipa)

  |  

Nemecká koalícia plánuje prísnejší dohľad nad obsahom sociálnych sietí

Vyjednávači politickej strany Kresťanskodemokratická únia Nemecka (CDU) a Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) sa v rámci rokovaní o novej nemeckej vládnej koalícii dohodli na sprísnení boja proti dezinformáciám, čo by mohlo viesť k obmedzeniu slobody prejavu.

Podľa rokovacieho dokumentu má tak byť zvýšený tlak na sociálne siete, pričom zámerné šírenie nepravdivých informácií už nemá byť chránené slobodou slova, uvádza Echo24.

Znamená to teda, že platformy ako X budú čeliť prísnejšej kontrole a zodpovednosti za obsah, najmä v súvislosti s manipuláciou, nenávistnými prejavmi a falošnými účtami. Dokument zdôrazňuje potrebu dôslednej implementácie európskeho nariadenia o digitálnych službách.

Nemeckí právnici však kroky vlády kritizujú – upozorňujú na nejasné hranice medzi faktom a názorom a varujú, že pojmy ako „nenávisť“ či „podnecovanie“ nemajú jasnú právnu definíciu. Podľa profesora Volkera Boehme-Neßlera je šírenie nenávisti chránené slobodou prejavu, pokiaľ nejde o trestný čin.

(echo24, lipa)

  |  

Slintačka sa mohla na Slovensko rozšíriť vetrom z Maďarska, tvrdí Komisia

Európska komisia vyšetruje pôvod a spôsob šírenia slintačky a krívačky do strednej Európy, pričom za pravdepodobný zdroj nákazy na Slovensku označila Maďarsko. Vírus sa podľa odborníkov pravdepodobne rozšíril vzduchom v dôsledku silného vetra z juhovýchodného Maďarska.

Komisia ocenila rýchlu reakciu Slovenska, ktoré aktivovalo mechanizmus EÚ civilnej ochrany a požiadalo o pomoc.

Česká republika vyslala vyškolený personál na usmrcovanie infikovaných zvierat, Rakúsko poskytlo dezinfekčné vybavenie a Maďarsko dopravu. Nemecko a ďalšie krajiny zabezpečili vakcíny.

Komisia uviedla, že Slovensko momentálne nepotrebuje ďalšiu pomoc. V rámci Programu pre jednotný trh môže EÚ financovať 20 až 30 percent nákladov na očkovanie a odškodnenie poľnohospodárov. Komisia vedie krízový tím, pričom krízové centrá sú v Bratislave, Budapešti a ďalších regiónoch. Na Slovensko už dorazil aj tím odborníkov na zvládnutie situácie.

(tasr, lipa)

  |  

Mjanmarsko hlási po zemetrasení najmenej 144 obetí

Mjanmarsko zasiahlo v piatok silné zemetrasenie s magnitúdou 7,7, po ktorom nasledoval ďalší otras s magnitúdou 6,4. Epicentrum bolo severozápadne od mesta Sagaing. Otrasy zrovnali so zemou budovy, poškodili cesty a mosty. Úrady hlásia najmenej 144 obetí, stovky zranených a desiatky zasypaných pod troskami.

Vláda vyhlásila núdzový stav v šiestich regiónoch. Vodca junty Min Aun Hlain vyzval všetky krajiny a organizácie na pomoc pri odstraňovaní následkov a oznámil, že otvoril všetky cesty pre zahraničnú pomoc.

OSN a WHO už mobilizujú svoje tímy a zásoby. Červený kríž varoval pred vážnymi humanitárnymi dôsledkami, rovnako ako pred hrozbou pretrhnutia hrádzí na rieke Iravadi.

Pápež František vyjadril sústrasť a modlitby za obete. V telegrame, ktorý zverejnil Vatikán, pápež vyhlásil, že je „hlboko zarmútený zo straty životov a rozsiahlej devastácie“ krajiny.

Zemetrasenia zničili budovy, mosty aj cesty, otrasy bolo cítiť aj v Thajsku, Číne a Indii. V Bangkoku sa zrútil rozostavaný mrakodrap, pričom zahynulo desať ľudí.

(tasr, lipa)

  |  

Zelenskyj: Ukrajina neprijme dohodu, ktorá ohrozí jej vstup do EÚ

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok uviedol, že Ukrajina dostala nový návrh dohody o ťažbe nerastov zo strany USA, ktorý je podľa neho „úplne odlišný“ od toho predchádzajúceho a vyžaduje právne posúdenie.

Zelenskyj zároveň zdôraznil, že Ukrajina neprijme žiadnu dohodu, ktorá by ohrozila jej integráciu do Európskej únie.

Prezident tiež odmietol, aby bola doterajšia americká vojenská pomoc vnímaná ako pôžička, ktorú treba splácať. V súvislosti s možnými mierovými rozhovormi vyhlásil, že Ukrajina je pripravená rokovať s akýmkoľvek ruským zástupcom okrem prezidenta Vladimira Putina, o ktorom povedal, že sa bojí priameho dialógu.

Ďalej uviedol, že Kyjev sa dohodol s niektorými európskymi partnermi na širšom zdieľaní spravodajských informácií a varoval USA, že prímerie bez monitorovania nebude fungovať. Spojené štáty však zatiaľ o monitorovaní nekomunikovali.

(reuters, lipa)