Preskočiť na obsah
  |  

Kaliňák: S Albánskom chceme budovať spoločné obranné podniky

Minister obrany Robert Kaliňák v piatok v Tirane vyhlásil, že Slovensko je pripravené spolupracovať s Albánskom na obnove jeho obranného priemyslu. Po stretnutí s albánskym rezortným partnerom Pirrom Venguom uviedol, že cieľom je vytvárať spoločné podniky, nie len predávať zbrane.

Albánsko má záujem o výrobu munície, húfnic či mínometov, kde Slovensko patrí medzi európskych lídrov. Spolupráca by sa mala týkať aj chemickej ochrany a uprednostňuje sa model spoločných podnikov pred jednoduchým predajom.

Kaliňák informoval, že na Slovensko čoskoro pricestujú albánski experti, ktorí posúdia výrobné kapacity. Zároveň ocenil pokrok Albánska a potvrdil trvalú podporu v procese jeho integrácie do EÚ.

(tasr, lipa)

  |  

Elon Musk chce ovplyvniť súdne voľby vo Wisconsine cez finančné odmeny

Miliardár Elon Musk v piatok oznámil, že dvom náhodným voličom vo Wisconsine daruje po milióne dolárov a každému, kto podpíše jeho petíciu proti „aktivistickým sudcom“, vyplatí 100 dolárov.

Cieľom je podporiť republikánskeho kandidáta Brada Schimela, ktorého víťazstvo by zabezpečilo konzervatívnu väčšinu na najvyššom súde Wisconsinu. Musk už do kampane v tomto štáte investoval milióny dolárov. Sudcov najvyššieho súdu vo Wisconsine volia ľudia v celoštátnych voľbách na desať rokov.

Súd bude rozhodovať o témach ako interrupcie či volebné pravidlá pred kongresovými voľbami v roku 2026. Schimela otvorene podporil už aj Donald Trump, ktorý tieto voľby označil za „naozaj veľké a dôležité“.

Musk už v minulosti ponúkal finančné stimuly voličom v kľúčových štátoch počas prezidentských volieb 2024. Kritici upozorňujú na sporný vplyv súkromných peňazí na verejné voľby.

(tasr, lipa)

  |  

Estónsko odoberá volebné právo občanom krajín mimo Únie, najmä Rusom

Estónsky parlament 26. marca schválil ústavnú zmenu, ktorá odoberá volebné právo v miestnych voľbách občanom krajín mimo Európsku úniu, najmä Rusom a Bielorusom. Podľa portálu Echo24 sa zmena dotkne približne 90-tisíc ľudí s ruským občianstvom žijúcich v Estónsku.

Podľa novely budú môcť po novom hlasovať len občania Estónska a Únie, pričom osoby bez občianstva môžu naposledy voliť v októbrových voľbách.

Premiér Kristen Michal vyhlásil, že „o našom miestnom živote nebudú rozhodovať občania agresorských štátov, ale my sami.“ Za zmenu hlasovalo 93 zo 101 poslancov, návrh teraz mieri k prezidentovi na podpis.

Kritici, ako Lauri Laats z Centristickej strany, považujú rozhodnutie za nedemokratické, a naopak podporovatelia tvrdia, že cudzinci môžu získať estónske občianstvo. Estónsko zároveň zvýšilo obranný rozpočet na 3,2 percenta HDP a v roku 2025 plánuje ďalšie navýšenie na 5 percent v reakcii na hrozby zo strany Ruska.

(echo24, lipa)

  |  

Trump: Kontrola nad Grónskom je kľúčová pre mier a globálnu bezpečnosť

Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že Spojené štáty by mali prevziať kontrolu nad Grónskom v záujme svetového mieru a medzinárodnej bezpečnosti. Zdôraznil, že nejde len o záujmy USA, ale o globálnu stabilitu.

Grónsko, ktoré je dánskym územím, má strategickú polohu a bohaté zásoby nerastných surovín. Viceprezident James David Vance navštívil vojenskú základňu v Grónsku. Hoci väčšina Grónčanov podporuje nezávislosť od Dánska, nechcú byť súčasťou USA.

Trump sa vyjadril aj k odpovedi Iránu na americký list s pozvaním na rokovania o jadrovom programe. Varoval, že „sa budú diať zlé veci“, ak nepristúpia na dohodu.

Irán uviedol, že na list odpovedal, ale priame rokovania odmieta, kým trvajú hrozby a tlak zo strany Washingtonu. Nepriame rozhovory by však mohli pokračovať.

(tasr, lipa)

  |  

Nemecká koalícia plánuje prísnejší dohľad nad obsahom sociálnych sietí

Vyjednávači politickej strany Kresťanskodemokratická únia Nemecka (CDU) a Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) sa v rámci rokovaní o novej nemeckej vládnej koalícii dohodli na sprísnení boja proti dezinformáciám, čo by mohlo viesť k obmedzeniu slobody prejavu.

Podľa rokovacieho dokumentu má tak byť zvýšený tlak na sociálne siete, pričom zámerné šírenie nepravdivých informácií už nemá byť chránené slobodou slova, uvádza Echo24.

Znamená to teda, že platformy ako X budú čeliť prísnejšej kontrole a zodpovednosti za obsah, najmä v súvislosti s manipuláciou, nenávistnými prejavmi a falošnými účtami. Dokument zdôrazňuje potrebu dôslednej implementácie európskeho nariadenia o digitálnych službách.

Nemeckí právnici však kroky vlády kritizujú – upozorňujú na nejasné hranice medzi faktom a názorom a varujú, že pojmy ako „nenávisť“ či „podnecovanie“ nemajú jasnú právnu definíciu. Podľa profesora Volkera Boehme-Neßlera je šírenie nenávisti chránené slobodou prejavu, pokiaľ nejde o trestný čin.

(echo24, lipa)

  |  

Slintačka sa mohla na Slovensko rozšíriť vetrom z Maďarska, tvrdí Komisia

Európska komisia vyšetruje pôvod a spôsob šírenia slintačky a krívačky do strednej Európy, pričom za pravdepodobný zdroj nákazy na Slovensku označila Maďarsko. Vírus sa podľa odborníkov pravdepodobne rozšíril vzduchom v dôsledku silného vetra z juhovýchodného Maďarska.

Komisia ocenila rýchlu reakciu Slovenska, ktoré aktivovalo mechanizmus EÚ civilnej ochrany a požiadalo o pomoc.

Česká republika vyslala vyškolený personál na usmrcovanie infikovaných zvierat, Rakúsko poskytlo dezinfekčné vybavenie a Maďarsko dopravu. Nemecko a ďalšie krajiny zabezpečili vakcíny.

Komisia uviedla, že Slovensko momentálne nepotrebuje ďalšiu pomoc. V rámci Programu pre jednotný trh môže EÚ financovať 20 až 30 percent nákladov na očkovanie a odškodnenie poľnohospodárov. Komisia vedie krízový tím, pričom krízové centrá sú v Bratislave, Budapešti a ďalších regiónoch. Na Slovensko už dorazil aj tím odborníkov na zvládnutie situácie.

(tasr, lipa)