Preskočiť na obsah
  |  

Le Penová je k funkcii prezidentky najbližšie v histórii. O dva dni ju ale môže zastaviť súd

Hlavná postava francúzskej pronárodnej politickej scény, Marine Le Penová, podľa prieskumov verejnej mienky nikdy nebola bližšie k zisku prezidentskej funkcie ako dnes.

Jej nádeje však môže zmariť pondelkový rozsudok v procese, v ktorom je obvinená z účasti na schéme sprenevery finančných prostriedkov Európskeho parlamentu. V prípade odsúdenia by sa totiž už nemohla uchádzať o verejnú funkciu.

Bruselský portál Politico upozornil na skutočnosť, že v súvislosti s možnou stopkou pre Le Penovú v jej strane Národné zhromaždenie panuje neistota a na budúcnosť bez nej sa dostatočne nepripravila.

„Je to trochu amatérske,“ povedal pre Politico pod podmienkou zachovania anonymity poslanec Národného zhromaždenia. Dodal, že ho zmiatla nedostatočná komunikácia strany a Le Penovej samotnej.

Politička avizovala, že sa voči rozhodnutiu odvolá, pričom existuje šanca, že nový verdikt by mohol byť známy verejnosti ešte pred voľbou novej hlavy štátu.

Najbližšie prezidentské voľby sú v druhej najsilnejšej ekonomike EÚ naplánované na rok 2027, v ktorom uplynie súčasný mandát Emmanuela Macrona.

(tod)

  |  

Dánsko odmietlo kritiku USA: Vanceove slová sú neférové

Dánsko ostro odmietlo vyjadrenia amerického viceprezidenta J.D. Vancea, ktorý počas návštevy Grónska obvinil Kodaň z nedostatočných investícií do bezpečnosti a starostlivosti o tamojších obyvateľov.

Dánsky minister zahraničných vecí Lars Lokke Rasmussen označil tón kritiky za nevhodný voči blízkemu spojencovi.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová označila obvinenia za nepravdivé a zdôraznila, že krajina zvyšuje obranné kapacity v regióne, napríklad nákupom nových arktických lodí a bezpilotných lietadiel. Pripomenula aj dlhodobú spoluprácu medzi Dánskom a USA, vrátane dánskej podpory počas americkej vojny proti terorizmu.

Dánsky veľvyslanec v USA Jesper Moller Sorensen dodal, že obe krajiny sa zhodujú na potrebe väčšej bezpečnostnej spolupráce v Arktíde a vyjadril túžbu ďalej posilňovať už aj tak blízke vzťahy s USA.

(tasr, lup)

  |  

Fico získava nového poradcu. Premiérovi má radiť v otázkach národnej bezpečnosti

Bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák bude od apríla pôsobiť ako externý poradca predsedu vlády Roberta Fica v otázkach národnej bezpečnosti. Funkciu bude vykonávať na čiastočný úväzok popri svojich ďalších aktivitách.

Lajčák má za sebou dlhoročnú diplomatickú kariéru, počas ktorej zastupoval Slovenskú republiku, OSN aj Európsku úniu. Od apríla 2020 do januára 2025 pôsobil ako osobitný vyslanec EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou. V minulosti bol veľvyslancom v Rusku, Japonsku, JZR, Albánsku aj Macedónsku.

Niekoľkokrát zastával post ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a bol aj predsedom 72. Valného zhromaždenia OSN.

Jeho vymenovanie do poradcovskej funkcie naznačuje zameranie vlády na posilnenie strategickej a bezpečnostnej politiky štátu v súlade so skúsenosťami diplomata.

(tasr, lup)

  |  

Demonštrácie za slobodu pre Imamogla silnejú po celej krajine

V Istanbule sa v sobotu zhromaždili desaťtisíce ľudí na proteste proti zadržaniu opozičného primátora Ekrema Imamogla, ktorý čelí obvineniam z korupcie a väzieb na teroristickú organizáciu. Je väznený od 19. marca vo väznici s vysokou ochranou.

Protesty, ktoré vypukli po jeho zatknutí, sa rýchlo rozšírili po celom Turecku a vyvolali tvrdú reakciu vlády, ktorá si vyslúžila kritiku doma aj v zahraničí. Podľa ministra vnútra bolo doteraz zadržaných takmer 1 900 ľudí. Úrady zasiahli aj proti médiám a novinárom.

Opozičná CHP napriek suspendovaniu Imamogla nominovala za kandidáta na prezidentské voľby v roku 2028. Turecká opozícia považuje obvinenia za politicky motivované.

Prezident Erdogan označil protesty za „divadlo“ a varoval pred právnymi následkami. Predseda CHP vyhlásil, že demonštrácie budú pokračovať každý týždeň v celom Turecku.

(tasr, lup)

  |  

Pellegrini: NATO nás chráni, no musíme sa vedieť brániť aj sami

Slovensko ako člen NATO požíva výhody kolektívnej obrany, no podľa prezidenta Petra Pellegriniho nesmie zabúdať na povinnosť byť schopné brániť sa aj samostatne, pred príchodom spojencov. Vyhlásil to počas návštevy Tímu pre integráciu síl NATO v bratislavských Vajnoroch.

Zdôraznil potrebu posilnenia európskeho piliera v rámci NATO, keďže USA tlačia na spojencov, aby zvýšili svoje obranné záväzky. Podľa neho je logické, aby Európa zintenzívnila svoju obrannú úlohu. Dodal, že obranné výdavky musia byť vynakladané efektívne.

Pellegrini tiež poznamenal, že Slovensko nemusí byť nutne súčasťou aliancií ochotných, ktoré konajú mimo štruktúr NATO a EÚ.

Minister obrany Robert Kaliňák pripomenul, že Slovensko je aktívne v NATO, napríklad vysielaním vojakov do Pobaltia, a rešpektuje odlišný postoj SNS v otázke Ukrajiny.

(tasr, lup)

  |  

Welby priznal zlyhanie pri riešení sexuálneho zneužívania v cirkvi

Justin Welby, bývalý duchovný vodca anglikánov, priznal, že nezabezpečil dôkladné vyšetrovanie obvinení zo zneužívania v cirkvi a že problém má „ohromujúci“ rozsah.

Welby odstúpil z funkcie arcibiskupa z Canterbury v novembri 2024 po kritike, že nepodnikol dostatočné kroky proti sériovému páchateľovi Johnovi Smythovi. Britský právnik a dobrovoľník v kresťanských táboroch zneužil vyše sto chlapcov počas 40 rokov.

V rozhovore pre BBC Welby priznal, že cirkev prípady neadekvátne riešila a on osobne zlyhal. Priznal, že Smytha poznal, a že správa o zneužívaní bola pre neho zdrvujúca.

„Nemám žiadne výhovorky,“ uviedol.

Smyth sa v roku 1984 presťahoval do Afriky, kde v zneužívaní pokračoval až do svojej smrti v roku 2018. Anglikánska cirkev sa k Welbyho vyjadreniam zatiaľ nevyjadrila.

(tasr, lup)