Preskočiť na obsah
  |  

Budúca nemecká vláda chce zakázať klamstvá, tvrdí denník Bild

Nemecký bulvárny denník Bild vo štvrtok uviedol, že budúca koalícia zložená zo strán CDU/CSU a SPD plánuje zakázať klamstvá. Odvolal sa pritom na dokument pracovnej skupiny „Kultúra a médiá“, ktorý sa mu podarilo získať.

„Zámerné šírenie nepravdivých faktických tvrdení nespadá pod slobodu prejavu,“ píše sa podľa Bildu v dokumente, pričom jeho autori tvrdia, že „dezinformácie a falošné správy“ ohrozujú demokraciu.

Podľa navrhovaného riešenia musí byť mimovládny mediálny regulátor schopný proti manipulácii s informáciami, ako aj nenávisti a podnecovaniu konať. A to pri zachovaní slobody prejavu na základe jasných právnych usmernení.

Predpokladá sa, že by to v praxi znamenalo najmä zvýšený tlak na prevádzkovateľov sociálnych sietí.

Nemeckí právnici, ktorých Bild oslovil, sú v tejto súvislosti skeptickí. „Klamstvá sú zakázané iba vtedy, ak sú trestné, ako napríklad podnecovanie k nenávisti. Inak je dovolené klamať,“ povedal pre Bild Volker Boehme-Nessler.

Profesor práva Josef Franz Lindner skonštatoval, že „pred vytváraním všeobecného trestného činu 'falošných správ' možno len varovať. To by v konečnom dôsledku vystavilo každé kontroverzné vyhlásenie riziku trestného stíhania“.  

(tod)

  |  

Po obnovení bojov v Gaze hlásia 921 mŕtvych

Od obnovenia izraelských útokov v Pásme Gazy pred viac než týždňom zahynulo 921 ľudí, vrátane 25 obetí za posledných 24 hodín, informovalo v sobotu gazské ministerstvo zdravotníctva.

Izrael spustil 18. marca novú pozemnú a leteckú operáciu proti hnutiu Hamas po dvojmesačnom období relatívneho pokoja. Dôvodom bola podľa izraelskej strany neochota Hamasu prijať návrhy sprostredkované mediátormi počas nepriamych rokovaní.

Cieľom operácie je oslobodenie rukojemníkov.

Vojna vypukla v októbri 2023 po útoku palestínskych kománd na Izrael, pri ktorom zahynulo približne 1 200 ľudí a 251 bolo unesených do Gazy.

Podľa gazského ministerstva zdravotníctva si izraelské bombardovanie a ofenzíva odvtedy vyžiadali už vyše 50 277 obetí.

(tasr, lup)

  |  

Raši s Ficom do Moskvy nepôjde. Sankcie proti Rusku sme vždy podporili, povedal

Ďalšie sankcie sa podľa predsedu parlamentu Richarda Rašiho nemôžu dotýkať iba Slovenska.

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer) má pri manažmente slintačky a krívačky (SLAK) plnú dôveru slovenskej vlády. Uviedol to predseda Národnej rady (NR) SR a podpredseda strany Hlas Richard Raši v diskusii s opozičným poslancom NR SR a predsedom strany SaS Branislavom Gröhlingom v relácii STVR Sobotné dialógy.

„Som rád, že eurokomisár, ktorý je zodpovedný za poľnohospodárstvo, povedal, že všetko, čo bolo urobené zo strany vlády SR a najmä zo strany pána ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča, bolo urobené včas a primerane. Pán Richard Takáč má plnú dôveru vlády,“ podčiarkol Raši.

Šéf parlamentu pripomenul, že na Slovensku bol eurokomisár pre pôdohospodárstvo nielen preto, aby EÚ vedela koordinovať postup proti šíreniu SLAK, ale aj preto, aby vedela pomôcť aj finančne.

Gröhling: Asi žijeme v dvoch rozdielnych svetoch

„Keď počúvam slová, že vláda pre to urobila všetko, čo sa dalo urobiť, tak neviem, či žijeme v dvoch rozdielnych svetoch. Dva, respektíve tri týždne sa odvtedy, keď Maďarsko oznámilo, že má túto nákazu, toto ohnisko, tak sa tu nič nedialo,“ oponoval Gröhling.

„Vyčítam, že vláda preventívne nič nekonala. Riešili sami seba, riešili voľbu pána Rašiho (za predsedu NR SR) a svoje 'fleky' a podobné veci. Kašlali na ľudí, kašlali na farmárov,“ zdôraznil k manažovaniu SLAK opozičný poslanec NR SR.

Gröhling doplnil, aby predseda vlády SR Robert Fico (Smer) urobil niečo pre to, aby automobilky na Slovensku neboli postihnuté americkými clami. Podľa neho sa tri mesiace na Slovensku v uvedenej veci nič nedialo. O tom, že prezident USA chce zaviesť clá, Slovensko podľa Gröhlinga vedelo.

Podľa Rašiho ide pri clách o celú Európsku úniu

Podľa Rašiho treba veriť, že eurokomisár Maroš Šefčovič bude o amerických clách rokovať ďalej. „Tu nejde iba o Slovensko, ale ide tu o celú Európsku úniu,“ poznamenal predseda parlamentu.

„Nemyslím si, že by EÚ mala v súčasnej situácii zrušiť sankcie voči Rusku. Rusko je agresor, proti agresorovi treba bojovať, nemôžeme rušiť sankcie,“ doplnil na margo protiruských sankcií Gröhling

„Doteraz, čo sa týka sankcií EÚ, tak Slovenská republika ich nikdy neblokovala a vždy sme sankcie, tak ako sa európski lídri dohodli, podporili,“ upozornil Raši.

Ďalšie sankcie sa podľa Rašiho však nemôžu dotýkať iba Slovenska. „Nemôžeme robiť to, že zastavíme peniaze pre Slovensko za tranzitné poplatky, za prívod plynu cez Ukrajinu, a potom ten istý plyn platíme oveľa drahšie, lebo nám ten istý ruský plyn príde dookola na Slovensko. A dokonca ho posielame ešte na Ukrajinu. Uplatňujeme sankcie a obmedzenia a potom my, Slovenská republika, na to najviac doplácame,“ podčiarkol Raši.

Raši podľa svojich slov súčasného guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kažimíra považuje za erudovaného, nespochybniteľného odborníka, ktorý je stopercentným guvernérom NBS. „Som presvedčený, že pre Slovensko, pre túto odbornú inštitúciu a jej reprezentáciu v Európe, je Peter Kažimír naozaj tým najlepším príkladom,“ dodal Raši.

Do Moskvy s Ficom nepôjde

Raši tiež uviedol, že na oslavy konca druhej svetovej vojny do Moskvy s predsedom vlády nepôjde. Prvá zahraničná cesta nového šéfa parlamentu by podľa neho mala viesť do Česka

„Pána predsedu vlády sprevádzať nebudem, ale je to jeho výsostné rozhodnutie, ktoré deklaroval dopredu. Je to jeho jasný postoj a túto cestu aj uskutoční,“ uviedol Raši.

Gröhling nevie, kto by na Červené námestie k Vladimirovi Putinovi chcel ísť. „Je to človek, na ktorého pokyn zabíjajú nevinných ľudí,“ pripomenul s tým, že Rusko je agresor, ktorý sa snaží zabrať cudzie suverénne územie.

Raši ocenil okrúhly stôl

Predseda parlamentu deklaroval, že bezpečnosť Slovenska je a bude jednou z nosných tém bez ohľadu na to, aká politická garnitúra je aktuálne pri moci. Ocenil, že prezident SR Peter Pellegrini zvolal a zorganizoval okrúhly stôl parlamentných strán k obrane.

Hnutie Slovensko, ktoré na stretnutie pozvané nebolo, považuje za deštruktívny prvok v opozícii aj v koalícii, dodal, že nie je alternatívou. „Bola pozvaná konštruktívna časť opozície a nie deštruktívna,“ vyhlásil.

Z Gröhlingových vyjadrení vyplýva, že na stretnutí u prezidenta boli predmetom rokovania najmä výdavky na obranu. SaS podľa neho zastáva postoj, že Slovensko potrebuje plán rozvoja obranných síl, ale aj plán zvyšovania výdavkov, o ktorom sa dá diskutovať. Zdôraznil však, že bez fungujúcej ekonomiky štátu to nejde.

Súčasný minimálny limit - dve percentá hrubého domáceho produktu - považuje za základ. Dodal, že jeho strana je jediná, ktorá odmieta do týchto výdavkov zaradiť projekty na duálne, vojensko-civilné využitie.

(tasr)

  |  

V Amsterdame zranil nožom päť ľudí, zadržaný muž je podľa polície Ukrajinec

Podozrivým zo štvrtkového útoku nožom v centre Amsterdamu je 30-ročný Ukrajinec z Doneckej oblasti, informovala holandská polícia. Muž si krátko pred činom rezervoval izbu v hoteli neďaleko miesta útoku.

Počas incidentu bol zranený na nohe, ošetrený v nemocnici a následne prevezený do väzby. Polícia mala spočiatku problémy s jeho identifikáciou, keďže mal pri sebe viacero dokladov s rôznymi menami.

Útok sa odohral neďaleko námestia Dam, pričom päť ľudí utrpelo zranenia – medzi nimi 19-ročná žena z Amsterdamu, 73-ročná Belgičanka, 26-ročný Poliak a dvaja Američania. Dve osoby boli vážne zranené, no sú v stabilizovanom stave.

Páchateľa spacifikoval britský občan, ktorý ho zrazil na zem a zabránil ďalšiemu násiliu. Za svoj čin si vyslúžil ocenenie od primátorky Amsterdamu.

(tasr, lup)

  |  

Türk z OSN vyzval na prímerie a ochranu civilistov na Ukrajine

Komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk v piatok apeloval na zastavenie útokov na civilistov v ukrajinsko-ruskom konflikte a vyzval na urgentné prímerie. Mier označil za "naliehavejší než kedykoľvek predtým" a upozornil na potrebu rešpektovania ľudských práv na oboch stranách.

Vyzdvihol pozitívny krok v podobe čiastočného prímeria v oblasti Čierneho mora, dohodnutého medzi Ukrajinou, Ruskom a USA, no upozornil, že boje a útoky pokračujú. Len v noci z piatka na sobotu zahynuli pri ruskom dronovom útoku najmenej štyria ľudia.

Türk vyjadril znepokojenie nad nasadením krátkodosahových dronov oboma stranami, ktoré spôsobili najviac obetí od decembra. Mier by mal zahŕňať návrat vojnových zajatcov, prepustenie svojvoľne zadržiavaných civilistov a návrat deportovaných detí.

Počet obetí v prvých troch mesiacoch tohto roka vzrástol o 30 percent oproti vlaňajšku.

(tasr, lup)

  |  

Le Penová je k funkcii prezidentky najbližšie v histórii. O dva dni ju ale môže zastaviť súd

Hlavná postava francúzskej pronárodnej politickej scény, Marine Le Penová, podľa prieskumov verejnej mienky nikdy nebola bližšie k zisku prezidentskej funkcie ako dnes.

Jej nádeje však môže zmariť pondelkový rozsudok v procese, v ktorom je obvinená z účasti na schéme sprenevery finančných prostriedkov Európskeho parlamentu. V prípade odsúdenia by sa totiž už nemohla uchádzať o verejnú funkciu.

Bruselský portál Politico upozornil na skutočnosť, že v súvislosti s možnou stopkou pre Le Penovú v jej strane Národné zhromaždenie panuje neistota a na budúcnosť bez nej sa dostatočne nepripravila.

„Je to trochu amatérske,“ povedal pre Politico pod podmienkou zachovania anonymity poslanec Národného zhromaždenia. Dodal, že ho zmiatla nedostatočná komunikácia strany a Le Penovej samotnej.

Politička avizovala, že sa voči rozhodnutiu odvolá, pričom existuje šanca, že nový verdikt by mohol byť známy verejnosti ešte pred voľbou novej hlavy štátu.

Najbližšie prezidentské voľby sú v druhej najsilnejšej ekonomike EÚ naplánované na rok 2027, v ktorom uplynie súčasný mandát Emmanuela Macrona.

(tod)