Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinci podozrievajú Muska: Starlink podľa nich odhaľuje pozície armády

Ukrajinskí vojaci tvrdia, že po aktivácii satelitného systému Starlink v Kurskej oblasti nasledovali presné útoky ruského delostrelectva a bômb.

Ako uviedol český portál Novinky, systém - kľúčový pre komunikáciu a navigáciu dronov - mal na niektorých miestach výpadky, čo podľa vojakov nebola náhoda. Po opätovnom pripojení vraj dochádzalo k bombardovaniu ich postavení, čo vyvolalo obavy, že Starlink môže byť zneužitý na sledovanie ich činnosti.

Niektorí vojaci sú presvedčení, že ide o zámerné kroky v súvislosti s tlakom USA na podpis dohody o ukrajinskom nerastnom bohatstve, ktorú Zelenskyj odmietol.

Hoci Starlink funguje inde na Ukrajine bez problémov, v Kursku vojaci hlásili opak. Napriek strachu ho musia používať, keďže iná spoľahlivá alternatíva nie je.

Musk v minulosti systém dočasne vypol, čo ešte viac prehlbuje nedôveru voči jeho úlohe v konflikte.

(novinky.cz, lup)

Minúta  |  

Hamas prijal návrh prímeria v Gaze, vyzval Izrael na podporu

Palestínske militantné hnutie Hamas oznámilo, že prijalo nový návrh prímeria v Pásme Gazy, ktorý mu predložili sprostredkovatelia z Egypta a Kataru. V televíznom prejave to potvrdil člen výboru Hamasu Chalíl Hajja a vyzval Izrael, aby návrh podporil.

Rozhovory medzi Hamasom a sprostredkovateľmi sa začali vo štvrtok večer a podľa predstaviteľov Hamasu naberajú na intenzite. Krehké prímerie sa skončilo 18. marca po obnovení izraelskej vojenskej operácie, ktorú premiér Netanjahu zdôvodnil odmietnutím predchádzajúcich návrhov Hamasom.

Izrael sa usiluje o oslobodenie rukojemníkov, ktorých Hamas zadržiava od útoku zo 7. októbra 2023. Vtedy militanti zabili vyše 1 200 ľudí a 251 zajali.

Pri predchádzajúcom prímerí ich časť prepustili, no podľa izraelskej armády je stále v zajatí 58 osôb, pričom 34 z nich pravdepodobne nežije.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Rakúskych ľudovcov bude viesť kancelár Christian Stocker

Konzervatívna Rakúska ľudová strana (ÖVP) v sobotu na straníckej konferencii zvolila za lídra strany kancelára Christiana Stockera. Úradujúcim predsedom ÖVP bol od januára, keď z čela strany odstúpil bývalý kancelár Karl Nehammer. Stockera podporilo pri hlasovaní približne 98 percent delegátov.

Stocker sa začiatkom marca stal predsedom rakúskej vlády, do ktorej okrem jeho konzervatívnej ÖVP vstúpili aj sociálni demokrati (SPÖ) a liberálna strana NEOS.

Právnik Stocker roky pôsobil v komunálnej politike Viedenského Nového Mesta. Za poslanca rakúskeho parlamentu bol zvolený v roku 2019. Generálnym tajomníkom ÖVP sa stal v roku 2022.

Na zjazde ÖVP vystúpil s príhovorom aj Karl Nehammer, ktorý z funkcie odstúpil po neúspešných rokovaniach o vytvorení koaličnej vlády. V emotívnom prejave na rozlúčku zhodnotil svoju politickú kariéru a poďakoval sa svojim spolupútnikom za spoluprácu. Vymenovať Stockera za generálneho tajomníka strany označil za jedno zo svojich najlepších rozhodnutí.

(tasr)

Minúta  |  

Pentagón by mohol prepustiť až 76-tisíc ľudí. Hegseth podpísal nové memorandum

Americký minister obrany Pete Hegseth podpísal memorandum o znížení počtu civilných zamestnancov na ministerstve obrany, aby sa splnil cieľ znížiť federálne náklady. Informovala o tom agentúra Bloomberg.  

Na základe už skôr oznámeného plánu prepustiť päť až osem percent pracovnej sily Pentagónu, ktorá v súčasnosti predstavuje približne 950-tisíc civilných zamestnancov, by sa prepúšťanie dotklo až 76-tisíc ľudí.

Piatkové oznámenie o podpise však žiadne percento neprinieslo a preto zrejme môže prísť ku korekciám.

Prvou národnou bezpečnostnou agentúrou, na ktorú sa kampaň amerického prezidenta Donalda Trumpa zameraná na zníženie byrokracie zamerala, bola americká Ústredná spravodajská služba (CIA).

(tod)

Minúta  |  

WHO plánuje škrty po strate podpory USA a iných krajín

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) plánuje výrazne znížiť počet zamestnancov a rozsah činností po tom, čo Spojené štáty americké pod vedením prezidenta Donalda Trumpa ukončili svoju finančnú podporu.

USA boli najväčším prispievateľom do rozpočtu WHO, poskytujúc približne 18 percent financovania. Kombinácia amerického odchodu a zníženia rozvojovej pomoci zo strany iných krajín kvôli rastúcim výdavkom na obranu spôsobila WHO výpadok príjmov vo výške 600 miliónov amerických dolárov.

Organizácia preto navrhuje zníženie rozpočtu na roky 2026 – 2027 o 21 percent, teda z 5,3 na 4,2 miliardy amerických dolárov. Zníženie sa dotkne všetkých úrovní zamestnancov, pričom najviac pracovných miest ubudne v centrále v Ženeve.

WHO zároveň zaviedla ročné limity na zmluvy a hľadá nové zdroje financovania od vlád, súkromného sektora a filantropov.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Sybiha: Putin útočí dronmi na Dnipro ako odpoveď na mierové návrhy USA

Na nedeľu 30. marca vyhlásili v ukrajinskom meste Dnipro deň smútku za štyroch obetí sobotňajšieho ruského dronového útoku. Zranených bolo najmenej 24 ľudí, z toho deväť hospitalizovaných a traja vo vážnom stave.

Podľa ukrajinských úradov mesto čelilo útoku 20 bezpilotných lietadiel, z ktorých niektoré boli zostrelené. Zvyšné spôsobili rozsiahle škody – vyhorel hotel a reštaurácia, poškodených bolo 11 domov, niekoľko obytných budov, garáže a 21 áut.

Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha označil útok za odpoveď ruského prezidenta Putina na americké mierové iniciatívy. Dnipro, štvrté najväčšie mesto Ukrajiny, je počas vojny dôležitým logistickým a humanitárnym centrom a opakovane sa stáva terčom ruských útokov.

Celkovo bolo na Ukrajinu vyslaných 172 dronov, pričom ukrajinská obrana zostrelila 94 a ďalších 69 zmizlo z radaru.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.