Preskočiť na obsah
  |  

Nová dohoda s USA posilní protivzdušnú obranu Poľska

Poľsko a Spojené štáty podpíšu dohodu v hodnote takmer dvoch miliárd USD o logistickej podpore systému protivzdušnej obrany Patriot, potvrdil poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. Dohoda zahŕňa technickú podporu a výcvik, ktoré zabezpečia operačnú pripravenosť systému v rámci programu Wisla.

Tento systém má chrániť pred taktickými balistickými a manévrovacími raketami. Prvé dve batérie Patriot Poľsko získalo od USA už v roku 2018.

Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa Poľsko stalo najväčším výdavcom NATO v pomere k HDP, pričom plánuje vynaložiť na obranu 4,1 percenta HDP v roku 2024 a až 4,7 percenta v roku 2025.

Prezident Andrzej Duda navrhol zakotviť minimálne štyri percentá výdavkov na obranu aj v ústave. Poľsko tak potvrdzuje svoju kľúčovú úlohu na východnom krídle NATO.

(tasr, lup)

  |  

Slovensko získalo 101 miliónov eur z EÚ na obnovu energetiky Ukrajiny

Slovenská republika získala z Európskej únie 101 miliónov eur na energetické projekty v rámci obnovy Ukrajiny. Informoval o tom minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer), ktorý zdôraznil, že projekty vznikli na základe dohody medzi slovenskou a ukrajinskou vládou.

Slovensko sa do výzvy EÚ zapojilo spolu s Eximbankou, pričom z jedenástich subjektov bolo úspešných osem, vrátane Slovenska. Projekty sú zamerané na modernizáciu energetickej infraštruktúry v západnej Ukrajine, vrátane obnovy prenosovej sústavy a výstavby novej vodnej elektrárne.

Financovanie bude kombinované: 20 miliónov eur formou grantu a 88 miliónov cez Eximbanku, z čoho 80 miliónov bude garantovaných Európskou komisiou.

Slovenskí podnikatelia sa budú môcť zapojiť do obnovy prostredníctvom verejných obstarávaní, ktoré pomôže zabezpečiť Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú pomoc.

(tasr, lup)

  |  

Slovensko má najviac ohrozenú udržateľnosť verejných financií v EÚ

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším rizikom dlhodobej udržateľnosti verejných financií v Európskej únii. Vyplýva to z aktuálnej správy Európskej komisie Debt Sustainability Monitor 2024, na ktorú v pondelok poukázala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

V tomto hodnotení sme dosiahli najhoršie postavenie v Únii podľa ukazovateľa S1, ktorým sa vyjadruje veľkosť zlepšenia salda verejných financií potrebného na zníženie verejného dlhu na 60 percent hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2070. Na takto nastavenú zmenu by bolo potrebné zlepšiť bilanciu slovenských verejných financií o 6,5 percenta HDP.

„Z tejto hodnoty približne 3,2 percentuálneho bodu (p. b.) tvorí nepriaznivý súčasný stav verejných financií a 3,4 p. b. predstavujú očakávané dodatočné výdavky súvisiace so starnutím populácie,“ priblížila Rada.

Slovensko je zároveň jedinou krajinou v EÚ, ktorá sa podľa S1 nachádza v pásme vysokého rizika. Tento indikátor je podľa fiškálnej rady metodicky veľmi blízky slovenskému ukazovateľu, ktorým sa vyjadruje stav dlhodobej udržateľnosti podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

(tasr, lud)
        

  |  

Súd rozhodne o podmienečnom prepustení Mikuláša Černáka

Okresný súd v Trnave bude v stredu 2. apríla na pracovisku v Piešťanoch rozhodovať o návrhu na podmienečné prepustenie Mikuláša Černáka z väzenia. Verejné zasadnutie sa začne o 9:00, potvrdila hovorkyňa súdu Jana Kondákorová.

Predchádzajúce pojednávanie v máji 2024 odročili na neurčito pre potrebu znaleckých posudkov z odboru psychológie a psychiatrie, ktoré súdu doručili koncom roka. Začiatkom januára 2025 posudky sprístupnili procesným stranám.

Návrh na Černákovo prepustenie podalo občianske združenie Reštart – nový život. Na verejnom zasadnutí v roku 2024 sa k návrhu pripojil aj samotný Černák, ktorý opätovne vyjadril ľútosť nad spáchanými skutkami.

Mikuláš Černák si odpykáva doživotný trest za účasť na viacerých vraždách a po 25 rokoch môže požiadať o podmienečné prepustenie.

(tasr, lup)

  |  

Remišová: Slovenský veterinár navštívil farmu v Maďarsku pred vypuknutím SLAK

Opozičná poslankyňa Veronika Remišová upozornila, že slovenský veterinár navštívil farmu v maďarskom Levéli len pár dní pred tým, než tam potvrdili ohnisko nákazy slintačky a krívačky (SLAK). Informáciu uviedlo maďarské ministerstvo pôdohospodárstva v prezentácii pre Európsku komisiu.

Remišová žiada od vlády vysvetlenie, či trasovali jeho činnosť po návrate a ktoré slovenské chovy následne navštívil. Kritizovala aj nedostatočné opatrenia na ochranu pred šírením SLAK, ktoré podľa nej mohli zabrániť preniknutiu nákazy na Slovensko.

Na chyby vlády upozornil aj opozičný poslanec Rastislav Krátky, ktorý poukázal na viac než desať zlyhaní – vrátane neskorého konania na hraniciach, chýbajúcej techniky a slabej kontroly opatrení.

Ministerstvo obrany SR zakázalo verejnosti vstup do lesov vo Vojenskom obvode Záhorie. Ide o preventívne opatrenie proti šíreniu slintačky a krívačky po potvrdení nákazy na farme v Plaveckom Štvrtku. Slovensko momentálne eviduje päť ohnísk nákazy, zatiaľ čo Maďarsko dve.

Líder PS Michal Šimečka vyzval premiéra Roberta Fica na zvolanie Bezpečnostnej rady SR pre šírenie choroby. Kritizuje vládu za pomalú reakciu, nečinnosť krízového štábu a absenciu krízového plánu.

(tasr, lup)

  |  

Pravicový kandidát Simion prevzal prvenstvo v prieskume po Georgescuovi

Rumunský prezidentský kandidát George Simion z Aliancie za jednotu Rumunov (AUR) by v prvom kole prezidentských volieb získal 35 percent hlasov, vyplýva to z prieskumu agentúry Verifield zverejneného len päť týždňov pred opakovanými voľbami.

Prvé kolo sa bude opakovať 4. mája, a to po voľbách, ktoré v decembri zrušil ústavný súd. Ten argumentoval správou tajnej služby, podľa ktorej do kampane predošlého lídra Calina Georgescua zasahovalo Rusko. Vyšetrovanie však ukázalo, že ho proti Simionovi cielene posilňovala Národná Liberálna strana.

Simion presadzuje obnovenie rumunských hraníc spred druhej svetovej vojny – teda s časťami územia Bulharska a Ukrajiny, a tiež celého Moldavska. Kyjev aj Kišiňov ho v dôsledku týchto vyjadrení označili za personu non grata a zakázali mu vstup na svoje územie.

Samotná AUR má podporu 31,7 percenta respondentov, zatiaľ čo vládnuci sociálni demokrati získali len 21,2-percentnú podporu. Prieskum uskutočnil Verifield v období 24. až 28. marca na vzorke 1 100 respondentov.

(reuters, sab)