Preskočiť na obsah
  |  

Fínsky prezident pobúril Šutaja Eštoka výrokmi o Slovensku

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) odsúdil vyjadrenia fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, ktorý v rozhovore pre CNN označil Slovensko a Maďarsko za „trocha problematické“ členské štáty EÚ.

Prezident podľa ministra naznačil, že krajiny s odlišným pohľadom na vyzbrojovanie Ukrajiny a liberálne hodnoty by mali patriť medzi takzvané OUT krajiny, ktoré by mohli Úniu opustiť. Šutaj Eštok považuje takéto vyjadrenia za neprijateľné a zdôraznil, že EÚ má byť spoločenstvom mieru a solidarity. Očakával by skôr jednotný postoj voči americkým clám a podporu súdržnosti medzi členskými krajinami.

Kritizoval tiež nečinnosť Únie voči Trumpovým clám a vyzval na spoločný postup. Stubb hovoril o „flexibilnejšej Európe“ a rozdelil štáty na „plusové“ (Spojené kráľovstvo, Nórsko, Island) a „mínusové“ (Maďarsko a Slovensko).

(tasr, lup)

  |  

Saková rokuje s USA o clách, ktoré ohrozujú slovenské automobilky

Ministerka hospodárstva SR Denisa Saková (Hlas) sa v pondelok stretne s americkým veľvyslancom Gautamom Ranom, aby prerokovala zavedenie ciel na dovoz automobilov do USA.

Tieto clá, ohlásené prezidentom Donaldom Trumpom 27. marca, by vážne postihli Slovensko, keďže USA sú druhou najväčšou exportnou destináciou pre slovenské automobilky. Zasiahnutý tovar predstavuje približne 2,5 percenta slovenského HDP.

Saková následne absolvuje stretnutie aj so zástupcami automobiliek pôsobiacich na Slovensku. Zdôraznila, že chystané kroky USA nie sú výhodné pre žiadnu zo strán a rezort hospodárstva bude hľadať spôsoby, ako podporiť domáci automobilový priemysel.

Rezort zároveň aktívne komunikuje s partnermi v EÚ a podporuje spoločné európske riešenia na minimalizáciu negatívnych dopadov.

(tasr, lup)

  |  

Nová dohoda s USA posilní protivzdušnú obranu Poľska

Poľsko a Spojené štáty podpíšu dohodu v hodnote takmer dvoch miliárd USD o logistickej podpore systému protivzdušnej obrany Patriot, potvrdil poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. Dohoda zahŕňa technickú podporu a výcvik, ktoré zabezpečia operačnú pripravenosť systému v rámci programu Wisla.

Tento systém má chrániť pred taktickými balistickými a manévrovacími raketami. Prvé dve batérie Patriot Poľsko získalo od USA už v roku 2018.

Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa Poľsko stalo najväčším výdavcom NATO v pomere k HDP, pričom plánuje vynaložiť na obranu 4,1 percenta HDP v roku 2024 a až 4,7 percenta v roku 2025.

Prezident Andrzej Duda navrhol zakotviť minimálne štyri percentá výdavkov na obranu aj v ústave. Poľsko tak potvrdzuje svoju kľúčovú úlohu na východnom krídle NATO.

(tasr, lup)

  |  

Slovensko získalo 101 miliónov eur z EÚ na obnovu energetiky Ukrajiny

Slovenská republika získala z Európskej únie 101 miliónov eur na energetické projekty v rámci obnovy Ukrajiny. Informoval o tom minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer), ktorý zdôraznil, že projekty vznikli na základe dohody medzi slovenskou a ukrajinskou vládou.

Slovensko sa do výzvy EÚ zapojilo spolu s Eximbankou, pričom z jedenástich subjektov bolo úspešných osem, vrátane Slovenska. Projekty sú zamerané na modernizáciu energetickej infraštruktúry v západnej Ukrajine, vrátane obnovy prenosovej sústavy a výstavby novej vodnej elektrárne.

Financovanie bude kombinované: 20 miliónov eur formou grantu a 88 miliónov cez Eximbanku, z čoho 80 miliónov bude garantovaných Európskou komisiou.

Slovenskí podnikatelia sa budú môcť zapojiť do obnovy prostredníctvom verejných obstarávaní, ktoré pomôže zabezpečiť Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú pomoc.

(tasr, lup)

  |  

Slovensko má najviac ohrozenú udržateľnosť verejných financií v EÚ

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším rizikom dlhodobej udržateľnosti verejných financií v Európskej únii. Vyplýva to z aktuálnej správy Európskej komisie Debt Sustainability Monitor 2024, na ktorú v pondelok poukázala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

V tomto hodnotení sme dosiahli najhoršie postavenie v Únii podľa ukazovateľa S1, ktorým sa vyjadruje veľkosť zlepšenia salda verejných financií potrebného na zníženie verejného dlhu na 60 percent hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2070. Na takto nastavenú zmenu by bolo potrebné zlepšiť bilanciu slovenských verejných financií o 6,5 percenta HDP.

„Z tejto hodnoty približne 3,2 percentuálneho bodu (p. b.) tvorí nepriaznivý súčasný stav verejných financií a 3,4 p. b. predstavujú očakávané dodatočné výdavky súvisiace so starnutím populácie,“ priblížila Rada.

Slovensko je zároveň jedinou krajinou v EÚ, ktorá sa podľa S1 nachádza v pásme vysokého rizika. Tento indikátor je podľa fiškálnej rady metodicky veľmi blízky slovenskému ukazovateľu, ktorým sa vyjadruje stav dlhodobej udržateľnosti podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

(tasr, lud)
        

  |  

Súd rozhodne o podmienečnom prepustení Mikuláša Černáka

Okresný súd v Trnave bude v stredu 2. apríla na pracovisku v Piešťanoch rozhodovať o návrhu na podmienečné prepustenie Mikuláša Černáka z väzenia. Verejné zasadnutie sa začne o 9:00, potvrdila hovorkyňa súdu Jana Kondákorová.

Predchádzajúce pojednávanie v máji 2024 odročili na neurčito pre potrebu znaleckých posudkov z odboru psychológie a psychiatrie, ktoré súdu doručili koncom roka. Začiatkom januára 2025 posudky sprístupnili procesným stranám.

Návrh na Černákovo prepustenie podalo občianske združenie Reštart – nový život. Na verejnom zasadnutí v roku 2024 sa k návrhu pripojil aj samotný Černák, ktorý opätovne vyjadril ľútosť nad spáchanými skutkami.

Mikuláš Černák si odpykáva doživotný trest za účasť na viacerých vraždách a po 25 rokoch môže požiadať o podmienečné prepustenie.

(tasr, lup)