Preskočiť na obsah
  |  

Taraba čelí kritike za návrh mimoriadneho odstrelu 350 medveďov

Návrh enviroministra Tomáša Tarabu (nom. SNS) na mimoriadny odstrel medveďov považuje opozičné KDH za snahu prekryť zlyhania vlády pri slintačke a krívačke.

Hovorca kresťanských demokratov Marián Čaučík vyslovil, že plošný odstrel medveďov je neprimeraný a nesystémový. KDH žiada dodržiavanie zákona, ktorý umožňuje riešiť rizikové situácie s medveďmi len lokálne, nie plošne. Zdôrazňujú potrebu preventívnych opatrení a ochrany ľudí v súlade s legislatívou.

Návrh plošného odstrelu reaguje na tragédiu v obci Zapriechody v okrese Detva, kde v marci našli mŕtveho muža s devastačnými poraneniami. Predbežné závery ukazujú na útok medveďa hnedého.

Minister Taraba tvrdí, že populácia medveďa hnedého má na Slovensku rastúcu tendenciu a regulácia je preto nevyhnutná. Štátna ochrana prírody SR už doručila odôvodnenie pre odstrel.

V stredu plánuje minister životného prostredia predložiť na vláde návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie v oblastiach s výskytom medveďa, v ktorých sa bude zjednodušený odstrel realizovať.

(tasr, max)

  |  

Slovensko má prevziať pravidlá pre európsky systém zdieľania údajov

Poslanci Národnej rady SR v utorok posunuli do druhého čítania návrh novely zákona o cenných papieroch a investičných službách. Jej cieľom je zabezpečiť riadne fungovanie jednotného európskeho miesta prístupu (ESAP).

ESAP má zjednodušiť verejnosti prístup k informáciám z oblasti finančných služieb, kapitálových trhov, udržateľnosti a firemnej rozmanitosti.

Systém bude centralizovaný na úrovni Európskej únie a spravovaný Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA). Na Slovensku bude zberom údajov poverená Národná banka Slovenska.

ESAP poskytne elektronický prístup k dokumentom, ktoré firmy a organizácie povinne zverejňujú podľa pravidiel Únie.

Zákon reaguje na európsku smernicu a preberá nariadenie do slovenského práva. Sprístupňovanie informácií bude prebiehať postupne v niekoľkých fázach medzi rokmi 2026 až 2030. Novela má byť účínná od 10. júla 2025, následne od januára 2026.

(tasr, max)

  |  

Finančná správa má získať údaje o kryptoaktívach aj e-peniazoch

Parlamentní poslanci v utorok posunuli do druhého čítania vládny návrh novely zákona o automatickej výmene informácií o finančných účtoch. Ten zavádza povinnosť poskytovateľov služieb kryptoaktív oznamovať finančnej správe informácie o týchto aktívach.

Cieľom je prevzatie smernice "DAC8" Európkej únie podporujúcej výmenu daňových informácií medzi štátmi. V budúcnosti bude slovenská finančná správa zdieľať tieto údaje s daňovými orgánmi iných krajín.

Ministerstvo financií uviedlo, že kryptoaktíva a elektronické peniaze predstavujú riziko pre výpadok daňových príjmov, keďže ich transakcie sú ťažko sledovateľné. Novela sa preto snaží reagovať na výzvy v oblasti cezhraničného zdaňovania a investícií.

Zákon rozširuje automatickú výmenu aj na elektronické peniaze a digitálne meny centrálnych bánk. Informácie musia byť zaslané do deviatich mesiacov od skončenia oznamovaného obdobia.

Novela počíta s účinnosťou od januára 2026, niektoré časti od roku 2028 a 2030. Návrh zohľadňuje aj skúsenosti z hodnotenia Slovenska v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a pripomienky eurokomisie.

(tasr, max)

  |  

Trump varoval Zelenského pre dohodu o nerastoch, Ukrajina chce zmeny

Ukrajina bude spolupracovať s USA na vytvorení obojstranne prijateľného textu dohody o nerastných surovinách. Na utorkovej tlačovej konferencii to uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Andrij Sybiha. Prebehlo už jedno kolo konzultácií. Silná americká podnikateľská prítomnosť by podľa neho prispela k bezpečnostnej infraštruktúre Ukrajiny.

Vyjadrenie prišlo po tom, čo prezident Donald Trump v nedeľu povedal, že Volodymyr Zelenskyj chce od dohody odstúpiť, čo by mu spôsobilo „veľké problémy“.

Revidovaný návrh údajne predpokladá, že Ukrajina odovzdá USA všetok zisk z fondu kontrolujúceho suroviny, až kým nesplatí vojnovú pomoc aj s úrokmi.

Zelenskyj reagoval v piatok s tým, že žiadna dohoda nesmie ohroziť európsku integráciu Ukrajiny.

(reuters, red)

  |  

Venezuela získa prvú sväticu. Zázrak potvrdil Vatikán

Venezuela bude mať prvú sväticu – pápež František schválil dekrét o zázraku pripisovanom blahoslavenej Márii Carmen Rendilesovej, čím otvoril cestu k jej kanonizácii. Presný dátum bude určený na najbližšom konzistóriu kardinálov.

Rendilesová sa narodila v roku 1903 v Caracase bez ľavej paže, ktorú nahrádzala protézou. V roku 1927 vstúpila do francúzskej kongregácie Ježišových služobníc Najsvätejšej sviatosti.

Po jej reorganizácii v Európe v roku 1961 založila venezuelskú Kongregáciu Ježišových služobníc, oficiálne uznanú Vatikánom v roku 1965. Proces jej kanonizácie začal v roku 1995, blahorečená bola v roku 2018.

Vatikán potvrdil zázračné uzdravenie mladej ženy s hydrocefalom, ktoré bolo úplné, trvalé a vedecky nevysvetliteľné. Rendilesová sa tak stane historicky prvou sväticou z Venezuely.

(tasr, lup)

  |  

Rusko verí v návrat západného biznisu, trh s 140 miliónmi je stále lákavý

Podľa Vasilija Astrova z Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie (WIIW) Rusko počíta s tým, že po skončení vojny na Ukrajine sa západné firmy začnú vracať. Trh s viac ako 140 miliónmi obyvateľov je pre mnohé podniky stále atraktívny.

Záujem by mohli prejaviť najmä nemecké automobilky, ktoré v Rusku do roku 2022 pôsobili – ako Volkswagen, BMW či Mercedes-Benz. Aktuálne polovicu nových áut na ruskom trhu dodávajú čínski výrobcovia.

Astrov upozorňuje, že z Ruska sa úplne stiahlo len 12 % zahraničných podnikov. Stredne veľké firmy často zostali bez väčšej publicity.

Ruská vláda spomalila odchody zavedením prísnych podmienok pre predaj aktív. V návrate môže zohrať úlohu aj politika – najmä prípadné zmeny po nástupe Donalda Trumpa. Astrov varuje pred závislosťou Ruska od fosílnych palív.

(tasr, red)