Preskočiť na obsah
  |  

Počet žiadostí o azyl v Nemecku klesol, vo februári ho predbehli Francúzsko aj Španielsko

Po prvý raz po mesiacoch dominancie nebolo Nemecko v rámci EÚ krajinou s najvyšším počtom nových žiadostí o azyl. Podľa údajov zverejnených v pondelok podalo vo februári 2024 v Nemecku o azyl 12 775 ľudí, kým vo Francúzsku to bolo 13 080 a v Španielsku 12 975.

Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (BAMF) tiež uviedol, že v marci počet žiadostí v Nemecku ďalej klesol na 10 647, čo predstavuje takmer 20-percentný pokles oproti februáru a až 45,3-percentný medziročný pokles. Hlavným dôvodom je výrazné zníženie počtu žiadostí od migrantov zo Sýrie, Afganistanu a Turecka.

V roku 2024 však Nemecko stále vedie v celkovom počte podaných žiadostí s počtom 250 615, pred Španielskom (166 175) a Talianskom (158 605). Údaje za celú EÚ za marec zatiaľ nie sú dostupné.

Agentúra DPA pripomína, že Nemecko dlhodobo patrí k hlavným cieľovým krajinám žiadateľov o azyl v Európe.

(dpa, tasr, sab)

  |  

Netanjahu vo Washingtone plánuje rokovať o clách, Trump údajne zvažuje 90-dňovú pauzu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa v pondelok stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, aby rokovali o 17-percentných clách, ktoré Spojené štáty uvalili na izraelský export. Netanjahu je prvým zahraničným lídrom, ktorý sa s Trumpom stretne osobne od oznámenia nových ciel minulú stredu.

Obaja lídri budú počas stretnutia v Oválnej pracovni diskutovať aj o vojne v Pásme Gazy, osude izraelských rukojemníkov a rastúcom napätí s Iránom. Spoločná tlačová konferencia je naplánovaná na 20:30 SEČ.

Trumpove clá vyvolali otras na globálnych trhoch. Podľa izraelských úradov by mohli negatívne zasiahnuť vývoz strojov a zdravotníckej techniky. Izrael minulý týždeň zrušil zvyšné clá na americké produkty.

Trump však podľa vyjadrenia ekonomického poradcu Kevina Hassetta uvažuje o pozastavení platnosti ciel na 90 dní, a to pre všetky krajiny „okrem Číny“. Podčiarkol tak zmenu strategického myslenia Bieleho domu po voľbách v novembri 2024.

Medzitým hnutie Hamas opäť ostreľovalo izraelské mestá, kým izraelská armáda obnovila pozemné operácie v Gaze. Vojna, ktorá vypukla 7. októbra 2023, si vyžiadala vyše 50-tisíc palestínskych a 1 200 izraelských obetí.

(reuters, sab)

  |  

KDH: Chorí či nevládni dostanú od cirkví menej financií pre transakčnú daň

Opozičné KDH upozorňuje na prípady biskupstiev či farností, ktoré pre transakčnú daň pošlú núdznym, chorým, nevládnym alebo ľuďom bez domova menej financií. Uviedol to komunikačný odbor hnutia.

Transakčnou daňou z každého prevodu farností z vyzbieranej sumy zoberie podľa hnutia táto vláda ľuďom, ktorí nič nemajú a sú v ťažkej životnej situácii. "Naozaj je štátna kasa závislá od financií, ktoré sú potrebné pre iných? Majú transakcie súvisiace s pomocou cirkví tým, ktorí ju potrebujú, slúžiť na zaplátanie štátnej kasy," podčiarklo opozičné hnutie.

Uviedlo, že vláda "rozhadzuje financie" tam, kde nie sú potrebné - na svoje zvýšené platy, dvojnásobný počet štátnych tajomníkov, limuzíny pre nich či doživotné renty a ochranky.

Zdaňovať charitatívnu činnosť a zbierky pre núdznych, ktoré organizujú farnosti, biskupstvá alebo rehoľné spoločnosti, transakčnou daňou je podľa hnutia úplne "pomýlené a nemorálne".

Hnutie vyzýva vládu, aby zrušila transakčnú daň. A kým tak urobí, aby čo najskôr oslobodila cirkevné subjekty od jej platenia.

(tasr, lud)

  |  

Brusel pripravuje odvetné clá na americký tovar

Spojené štáty uvalili clá na exporty z EÚ v hodnote 380 miliárd eur, čo predstavuje približne 70 percent všetkého európskeho vývozu do USA. Oznámil to v pondelok eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič s tým, že Únia pripravuje odvetné opatrenia.

„Ponúkli sme USA dohodu nulových ciel na autá a všetok priemyselný tovar, no napriek tomu čelíme rozsiahlym clám. Uprednostňujeme dialóg, ale nebudeme čakať donekonečna,“ vyhlásil Šefčovič.

Ako odpoveď na clá na oceľ a hliník Brusel finalizoval zoznam odvetných opatrení, ktorý v pondelok posiela členským štátom. Hlasovanie o opatreniach sa uskutoční 9. apríla, ich zavedenie je naplánované na 15. apríla. Druhú fázu ciel chcú spustiť 15. mája.

„Sme pripravení konať. EÚ zostáva otvorená rokovaniam, no zároveň bude brániť svoje ekonomické záujmy,“ dodal Šefčovič.

Slovenský eurokomisár sa vyjadril aj na adresu americkej kritiky dane z pridanej hodnoty, ktorá podľa Bieleho domu funguje ako colné zaťaženie. „DPH je dôležitým zdrojom príjmov členských štátov EÚ a my náš systém nezmeníme,“ vyhlásil Šefčovič.

Európska komisia zvažuje clá na viaceré americké produkty vrátane automobilov, poľnohospodárskych výrobkov a technológií.

(reuters, sab)

  |  

Rumunský kandidát na prezidenta Ponta chce zakázať vývoz ukrajinského obilia

Rumunský prezidentský kandidát Victor Ponta v pondelok vyhlásil, že v prípade jeho zvolenia zakáže vývoz ukrajinského obilia cez rumunské čiernomorské prístavy. Tvrdí, že uprednostňovanie ukrajinského obilia poškodilo domácich farmárov.

Bývalý premiér s čoraz nacionalistickejším postojom však prisľúbil zachovať existujúcu vojenskú pomoc Ukrajine vrátane tranzitu zbraní a výcviku pilotov. Súčasne sa vyslovil za obranu Moldavska v prípade ruskej agresie. „Rumunsko má kapacity chrániť Moldavsko, nie však ďalšie krajiny,“ vysvetlil.

V máji sa bude konať opakované kolo prezidentských volieb po zrušení decembrového hlasovania pre podozrenia z ruského zasahovania. Podľa prieskumov má Ponta šancu postúpiť do druhého kola spolu s ultrakonzervatívnym lídrom Georgeom Simionom.

Ponta podporuje „radikálne zmeny“ v USA pod vedením Donalda Trumpa a plánuje zvýšiť rumunské obranné výdavky na viac než tri percentá HDP do roku 2026. Zároveň odmieta legalizáciu registrovaných partnerstiev pre páry rovnakého pohlavia.

(reuters, sab)

  |  

Mladá Slovenka uspela v najväčšej svetovej environmentálnej súťaži

Slovenka Anna Podmanická a Čech Tomáš Čermák získali európske ocenenie v súťaži The Earth Prize za projekt PURA – inovatívnu čističku vody, ktorá kombinuje svetlo a plazmu.

Porota ich prístup označila za priekopnícky. Riešenie na čistenie vody spočíva v spojení dvoch rôznych prístupov - Čermákovej práce so studenou plazmou zameranou na ničenie škodlivín a baktérií odolných voči antibiotikám a Podmanickej výskumu v oblasti čistenia vody fotokatalýzou.

Účinnosť plazmy pri čistení vody je už preukázaná a potenciál má aj fotokatalýza. Študenti sú prví, ktorí tieto dva typy výskumu spojili do jedného produktu.

Projekt získal aj finančnú odmenu 12 500 dolárov (vyše 11 400 eur), ktorú študenti využijú na vývoj väčšieho prototypu.

V súčasnosti dokážu spracovať mililitre až litre vody, cieľom je dosiahnuť desiatky litrov a využiť systém v reálnych čističkách.

The Earth Prize je globálna súťaž pre mladých inovátorov v oblasti životného prostredia. Celosvetového víťaza vyhlásia na Deň Zeme, 22. apríla. O výsledku rozhodne verejné hlasovanie, ktoré bude dostupné na stránke TheEarthPrize.org/vote od 13. do 22. apríla.

(tasr, lud)