Preskočiť na obsah
  |  

SNS odmieta obvinenia zo spolupráce s PS. Spor vyvolala transakčná daň

Slovenská národná strana (SNS) odmieta útoky zo strany podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara a ministra financií Ladislava Kamenického (obaja Smer), podľa ktorých sa šéf SNS Andrej Danko návrhom na zrušenie transakčnej dane spája s opozíciou, najmä s Progresívnym Slovenskom (PS). SNS takéto spájanie odmieta a tvrdí, že práve Smer často hlasuje s PS, napríklad pri vyslaní vojakov do Pobaltia.

Strana zdôrazňuje, že dodržiava koaličnú zmluvu a chce diskutovať o potrebe zrušiť alebo obmedziť daň, pričom za zdroj úspor navrhuje zníženie výdavkov na zbrojenie.

Gašpar tvrdí, že Danko namiesto spolupráce vytvára chaos a spája sa s opozíciou, aby zakryl pokles preferencií. Kamenický upozorňuje, že Danko transakčnú daň podporoval a jej zrušenie by znamenalo výpadok 700 miliónov eur. Zároveň vyzval koaličných partnerov, aby nepomáhali opozícii rozkladať vládu.

(tasr, lipa)

  |  

Holandsko sprísňuje vývoz zbraní do Izraela, končia všeobecné povolenia

Holandská vláda bude po novom individuálnym spôsobom posudzovať vývoz vojenského vybavenia a tovaru dvojakého použitia do Izraela. Oznámili to ministerka obchodu Reinette Kleverová a minister zahraničných vecí Caspar Veldkamp.

Vývozcovia budú musieť žiadať o individuálne alebo globálne povolenia na každý export a tranzit takéhoto tovaru. Nebudú sa už môcť spoliehať na všeobecné vývozné povolenia. Cieľom tohto kroku je zabezpečiť súlad s európskymi právnymi predpismi, pričom rozhodnutie súvisí s aktuálnou situáciou v Izraeli, na palestínskych územiach a v širšom regióne Blízkeho východu.

Opatrenie prichádza po stroskotaní prímeria medzi Izraelom a Hamasom 18. marca. Podľa palestínskych úradov izraelské sily za posledných 24 hodín zabili najmenej 57 Palestínčanov.

Minulý rok holandský súd rozhodol, že krajina musí zastaviť dodávky komponentov pre izraelské stíhačky F-35 kvôli útokom na Gazu.

(tasr, lipa)

  |  

Únia napokon od polovice mája zavedie Američanom 25-percentné clá na vybrané tovary

Európska únia ponúka Spojeným štátom dohodu o vzájomnom zrušení všetkých ciel na priemyselné tovary. Oznámila to v pondelok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po stretnutí s nórskym predsedom vlády Jonasom Gahr Storem.

Šéfka eurokomisie, ktorá v nedeľu (6. apríla) rokovala o amerických clách aj s britským premiérom Keirom Starmerom, v správe pre médiá spresnila, že nové clá prinášajú obrovské náklady najmä pre amerických spotrebiteľov a podniky, no majú aj obrovský vplyv na globálnu ekonomiku a ťažko zasiahnu rozvojové krajiny.

„Napriek tomu sme pripravení rokovať s USA. V skutočnosti sme ponúkli nulové clá na priemyselný tovar, ako sme to úspešne urobili s ďalšími obchodnými partnermi. Pretože Európa je vždy pripravená na dobrý obchod. Toto nechávame na stole. Sme však pripravení reagovať aj prostredníctvom protiopatrení a brániť svoje záujmy,“ uviedla.

O niekoľko hodín napokon agentúry informovali, že protiopatrením zo strany Komisie budú 25-percentné clá na niektoré tovary, ktoré majú začať platiť od začiatku mája. Celkový objem takto zdaneného tovaru by mal predstavovať sumu necelých 26 miliárd eur.

Na otázku médií, či to počas doterajších rokovaní ponúkal americkej strane eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič, hovorkyňa EK Arianna Podesta potvrdila, že slovenský eurokomisár o tom už predtým hovoril s partnermi z USA.

Von der Leyenová zároveň zdôraznila, že EÚ sa bude chrániť pred nepriamymi vplyvmi nových ciel aj prostredníctvom odklonu obchodu. Na tento účel EK zriadi Pracovnú skupinu dohľadu nad dovozmi (Import Surveillance Task Force) a bude spolupracovať s priemyslom pre uistenie, že existuje potrebná základňa dôkazov pre prijímané politické opatrenia.

https://twitter.com/vonderleyen/status/1909238427272307101

Šéfka EK v tejto súvislosti uviedla, že pokračuje v intenzívnom oslovovaní zástupcov európskeho priemyslu. V pondelok doobeda sa stretla s predstaviteľmi oceliarskeho a hliníkového priemyslu, ako aj so zástupcami BusinessEurope a SME United. Poobede ju čakali rokovania s automobilovým priemyslom a v utorok očakáva zástupcov farmaceutického priemyslu.

„Diskutujeme o reakcii voči USA, ale aj o ďalších dvoch pilieroch našej stratégie – o posilnení jednotného trhu odstránením prekážok a o diverzifikácii našich obchodných vzťahov,“ opísala Leyenová podstatu svojich stretnutí s odborníkmi z priemyselných odvetví.

Šefčovič uviedol, že EÚ pripravuje protiopatrenia

Spojené štáty uvalili clá na exporty z EÚ v hodnote 380 miliárd eur, čo predstavuje približne 70 percent všetkého európskeho vývozu do USA. Oznámil to v pondelok po rokovaní ministrov obchodu krajín EÚ v Luxemburgu eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič s tým, že Únia pripravuje odvetné opatrenia.

„Ponúkli sme USA dohodu nulových ciel na autá a všetok priemyselný tovar, no napriek tomu čelíme rozsiahlym clám. Uprednostňujeme dialóg, ale nebudeme čakať donekonečna,“ vyhlásil Šefčovič.

„Sme pripravení konať. EÚ zostáva otvorená rokovaniam, no zároveň bude brániť svoje ekonomické záujmy,“ dodal Šefčovič.

https://twitter.com/MarosSefcovic/status/1909248680718106900

Slovenský eurokomisár sa vyjadril aj na adresu americkej kritiky dane z pridanej hodnoty, ktorá podľa Bieleho domu funguje ako colné zaťaženie. „DPH je dôležitým zdrojom príjmov členských štátov EÚ a my náš systém nezmeníme,“ vyhlásil Šefčovič.

Odvetné clá EÚ na dovoz z USA budú vo výške 25 percent

Európska komisia navrhuje zaviesť odvetné clá na niektoré tovary z USA vo výške 25 percent. Clá v tejto výške 25 percent na niektoré americké tovary sú reakciou na clá na oceľ a hliník zavedené prezidentom Donaldom Trumpom a mali by začať platiť od 16. mája, ukázal dokument, ktorý mala k dispozícii agentúra Reuters. Ďalšie clá by mali začať platiť neskôr (od 1. decembra). Dotknú sa širokej škály tovarov, akú sú diamanty, zubné nite, klobásy, orechy či sójové bôby.

Eurokomisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť Maroš Šefčovič v pondelok pred novinármi uviedol, že odvetné clá sa dotknú tovarov v nižšej hodnote než pôvodne ohlásených 26 miliárd eur. EK tiež zo zoznamu, o ktorom uvažovala v marci, vyňala bourbon, víno a mliečne výrobky.

Odvetné clá EÚ v reakcii na americké clá na oceľ a hliník sa dotknú importu z USA v hodnote necelých 26 miliárd eur, povedal v pondelok Šefčovič. „Pokiaľ ide o oceľ, hliník a ich deriváty, hovoríme o 26 miliardách eur. Zoznam dokončíme dnes večer, ale môžem vám povedať, že to bude necelých 26 miliárd eur, pretože sme veľmi pozorne vypočuli názory našich členských štátov,“ uviedol Šefčovič pred novinármi.

V rámci rozsiahleho obchodného plánu americkej administratívy hrozí, že na oceľ, hliník a autá z EÚ bude platiť 25-percentné dovozné clo.

„Chceli sme sa uistiť, že toto bremeno bude spravodlivo rozložené medzi všetky členské štáty,“ dodal Šefčovič.

Saková: Európania ukázali jednotu po oznámení nových ciel

Európania ukázali jednotu v reakcii na nové clá amerického prezidenta Donalda Trumpa. V pondelok to v Luxemburgu po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci – segment obchod uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas).

Ako informuje spravodajca TASR, Rada ministrov sa okrem iného zaoberala aj opatreniami zo strany EÚ na clá zavedené a zavádzané administratívou. „Európa je v tomto absolútne jednotná. Európski lídri sa zhodli na tom, že treba hľadať aj iné možnosti, ktoré nám ponúkajú iné kontinenty. Napríklad finalizácia bezbariérovej obchodnej dohody s Latinskou Amerikou by určite európskemu trhu pomohla,“ uviedla s odkazom na dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a krajinami Mercosur, ktorá čaká na ratifikáciu.

Dodala, že v hre sú aj rýchlo sa rozvíjajúce krajiny Ázie vrátane Číny, ktorá podľa nej „je a bude svetovou ekonomickou veľmocou“. V tomto kontexte vyjadrila nádej, že nedávna návšteva eurokomisára pre obchod Maroša Šefčoviča koncom marca bude prínosom pre európsky trh a európske hospodárstvo. „Čína ponúka veľké možnosti a je to o tom, aby sme mali konštruktívny dialóg a aby sme o tento trh neprišli," odkázala ministerka.

Saková upozornila na závery ministerských rokovaní, podľa ktorých by si EÚ mohla vystačiť aj sama, za predpokladu, že by sa zvýšil vnútroeurópsky obchod o vyše dve percentá. „To by všetkým európskym výrobcom vynahradilo straty v podobe 80 miliárd eur, ktoré musia na clách zaplatiť pri vyvážaní svojich výrobkov do Spojených štátov amerických,“ vysvetlila.

Podľa jej slov Šefčovič na stretnutí s ministrami EÚ povedal, že rokovania s americkou stranou budú pokračovať, pričom členské štáty budú o ich výsledkoch operatívne informované.

Trump nie je ochotný ustúpiť od agresívnej colnej politiky

Americký prezident Donald Trump zjavne nie je ochotný ustúpiť od svojej agresívnej colnej politiky ani napriek prepadu trhov.

Spojené štáty, ktoré dlho trpeli, už teraz získavajú „miliardy dolárov týždenne“ z existujúcich ciel voči krajinám, ktoré „využívajú Ameriku“, napísal Trump na svojej sociálnej platforme Truth Social.

Za „hlavného vinníka“ označil Čínu, kde trhy padajú, hoci Peking oznámil odvetné clá na dovoz z USA vo výške 34 percent, dodal Trump.

Americký prezident Donald Trump dokonca v pondelok pohrozil Číne zvýšením ciel o ďalších 50 percent, ak Peking nezruší odvetné clá. Na svojej sociálnej platforme Truth Social napísal, že dáva Pekingu čas do utorka (8. apríla), aby zrušil clá vo výške 34 percent na dovoz z USA. Tie Čína prijala v reakcii na americké clá.

Americké clá na dovoz z Číny by stúpli o 104 percent, ak by Trump túto hrozbu uskutočnil, potvrdil pre CNBC nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu. Trump v minulom týždni ohlásil plošné clá vo výške 34 percent dovoz z Číny, ktoré sa pripočítajú k existujúcemu clu vo výške 20 percent.

Trumpova colná politika vyvoláva neistotu na celom svete. Trhy sú pod tlakom. Šéf americkej centrálnej banky (Fed) Jerome Powell varoval pred zrýchlením inflácie a spomalením ekonomiky.

Trump však vidí situáciu diametrálne odlišne ako šéf Fedu či väčšina ekonómov. Trump napísal, že ceny ropy a potravín klesli a že okrem toho nie je inflácia. Podľa expertov je však pokles cien ropy skôr odrazom rastúcich obáv z recesie, a teda klesajúceho dopytu. Ekonómovia takisto očakávajú, že nové clá zvýšia ceny potravín v USA.

(tasr, reuters, dpa, cnbc)

  |  

Počet žiadostí o azyl v Nemecku klesol, vo februári ho predbehli Francúzsko aj Španielsko

Po prvý raz po mesiacoch dominancie nebolo Nemecko v rámci EÚ krajinou s najvyšším počtom nových žiadostí o azyl. Podľa údajov zverejnených v pondelok podalo vo februári 2024 v Nemecku o azyl 12 775 ľudí, kým vo Francúzsku to bolo 13 080 a v Španielsku 12 975.

Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (BAMF) tiež uviedol, že v marci počet žiadostí v Nemecku ďalej klesol na 10 647, čo predstavuje takmer 20-percentný pokles oproti februáru a až 45,3-percentný medziročný pokles. Hlavným dôvodom je výrazné zníženie počtu žiadostí od migrantov zo Sýrie, Afganistanu a Turecka.

V roku 2024 však Nemecko stále vedie v celkovom počte podaných žiadostí s počtom 250 615, pred Španielskom (166 175) a Talianskom (158 605). Údaje za celú EÚ za marec zatiaľ nie sú dostupné.

Agentúra DPA pripomína, že Nemecko dlhodobo patrí k hlavným cieľovým krajinám žiadateľov o azyl v Európe.

(dpa, tasr, sab)

  |  

Netanjahu vo Washingtone plánuje rokovať o clách, Trump údajne zvažuje 90-dňovú pauzu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa v pondelok stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, aby rokovali o 17-percentných clách, ktoré Spojené štáty uvalili na izraelský export. Netanjahu je prvým zahraničným lídrom, ktorý sa s Trumpom stretne osobne od oznámenia nových ciel minulú stredu.

Obaja lídri budú počas stretnutia v Oválnej pracovni diskutovať aj o vojne v Pásme Gazy, osude izraelských rukojemníkov a rastúcom napätí s Iránom. Spoločná tlačová konferencia je naplánovaná na 20:30 SEČ.

Trumpove clá vyvolali otras na globálnych trhoch. Podľa izraelských úradov by mohli negatívne zasiahnuť vývoz strojov a zdravotníckej techniky. Izrael minulý týždeň zrušil zvyšné clá na americké produkty.

Trump však podľa vyjadrenia ekonomického poradcu Kevina Hassetta uvažuje o pozastavení platnosti ciel na 90 dní, a to pre všetky krajiny „okrem Číny“. Podčiarkol tak zmenu strategického myslenia Bieleho domu po voľbách v novembri 2024.

Medzitým hnutie Hamas opäť ostreľovalo izraelské mestá, kým izraelská armáda obnovila pozemné operácie v Gaze. Vojna, ktorá vypukla 7. októbra 2023, si vyžiadala vyše 50-tisíc palestínskych a 1 200 izraelských obetí.

(reuters, sab)

  |  

KDH: Chorí či nevládni dostanú od cirkví menej financií pre transakčnú daň

Opozičné KDH upozorňuje na prípady biskupstiev či farností, ktoré pre transakčnú daň pošlú núdznym, chorým, nevládnym alebo ľuďom bez domova menej financií. Uviedol to komunikačný odbor hnutia.

Transakčnou daňou z každého prevodu farností z vyzbieranej sumy zoberie podľa hnutia táto vláda ľuďom, ktorí nič nemajú a sú v ťažkej životnej situácii. "Naozaj je štátna kasa závislá od financií, ktoré sú potrebné pre iných? Majú transakcie súvisiace s pomocou cirkví tým, ktorí ju potrebujú, slúžiť na zaplátanie štátnej kasy," podčiarklo opozičné hnutie.

Uviedlo, že vláda "rozhadzuje financie" tam, kde nie sú potrebné - na svoje zvýšené platy, dvojnásobný počet štátnych tajomníkov, limuzíny pre nich či doživotné renty a ochranky.

Zdaňovať charitatívnu činnosť a zbierky pre núdznych, ktoré organizujú farnosti, biskupstvá alebo rehoľné spoločnosti, transakčnou daňou je podľa hnutia úplne "pomýlené a nemorálne".

Hnutie vyzýva vládu, aby zrušila transakčnú daň. A kým tak urobí, aby čo najskôr oslobodila cirkevné subjekty od jej platenia.

(tasr, lud)