Preskočiť na obsah
  |  

Šatan: Országh je pripravený viesť Slovákov aj na MS, ak sa Ramsay neuzdraví včas

Stav hlavného trénera slovenskej hokejovej reprezentácie Craiga Ramsayho sa mierne zlepšil, no stále prebieha jeho liečba zápalu pľúc. Miroslav Šatan, prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH), avizoval, že podrobnejšiu lekársku správu očakáva približne o dva týždne.

Vedenie tímu zatiaľ prebral Vladimír Országh, ktorý povedie mužstvo počas blížiacej sa prípravy vo Švajčiarsku a je pripravený zotrvať na pozícii hlavného kouča aj počas majstrovstiev sveta, ak by Ramsay nestihol návrat.

Komunikácia s Ramsaym je minimálna, aby sa mohol sústrediť na zotavenie. Herný systém zostane však nezmenený a Országh sa bude venovať koučingu a skladaniu formácií.

Na švajčiarsky dvojzápas vycestuje omladený výber, keďže skúsení hráči ako Cehlárik, Hrivík, Hudáček či Studenič sa turnaja nezúčastnia. Šanca na pripojenie ešte existuje pri hráčoch ako Koch či Sukeľ. Studeničov návrat do tímu momentálne nie je predmetom diskusie.

(tasr, lipa)

  |  

Boje na východe Ukrajiny: Rusko chce prelomiť obranu v Luhanskej oblasti

Rusko v pondelok informovalo o postupe svojich vojsk na východe Ukrajiny, konkrétne neďaleko Luhanskej oblasti, kde údajne ovládlo osadu Katerynivka v Doneckej oblasti, južne od dediny Hrekivka. V prípade, že by sa tento postup potvrdil, znamenalo by to pre Moskvu významný symbolický prelom a zároveň možnosť ohroziť zázemie posledných ukrajinských jednotiek pôsobiacich v Luhanskej oblasti.

Ukrajinskí vojenskí komentátori síce zaznamenali pohyb ruských síl v okolí Katerynivky, no jej obsadenie zatiaľ nepotvrdili. Podľa ukrajinského generálneho štábu došlo v pondelok na východnom fronte k 165 ozbrojeným stretom.

Ukrajina si v súčasnosti drží len úzky pás územia v okolí Hrekivky, keďže väčšinu regiónu stratila po začatí konfliktu v roku 2014 a následnej ruskej invázii v roku 2022.

(tasr, lipa)

  |  

EÚ rokuje o zbrojnom fonde, ktorý má nakupovať a vlastniť zbrane pre členské štáty

Ministri financií Európskej únie (EÚ) budú 12. apríla vo Varšave rokovať o návrhu zriadiť spoločný medzivládny zbrojný fond, ktorý by vlastnil zbrane a vojenskú techniku. Fond by tak členským štátom účtoval poplatky za ich používanie a zároveň by poskytoval pôžičky a bol by otvorený aj pre krajiny mimo EÚ, ako sú Spojené kráľovstvo, Ukrajina či Nórsko.

Cieľom návrhu, ktorý pripravil európsky think-tank Bruegel, je zefektívniť obranné výdavky a oslabiť väzby medzi členskými štátmi a domácimi zbrojármi. Kritici upozorňujú, že fond by de facto posilnil kontrolu Bruselu nad obranou členských krajín.

Podľa Bruegelu je najlepším riešením vytvorenie Európskeho obranného mechanizmu (EDM), ktorý by zabezpečil spoločný trh, nové finančné nástroje a možnosť účasti tretích krajín. Iniciatíva je súčasťou širšej snahy o zvýšenie vojenských výdavkov EÚ v čase znižujúcej sa závislosti na obrane zo strany USA.

(reuters, lipa)

  |  

SNS odmieta obvinenia zo spolupráce s PS. Spor vyvolala transakčná daň

Slovenská národná strana (SNS) odmieta útoky zo strany podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara a ministra financií Ladislava Kamenického (obaja Smer), podľa ktorých sa šéf SNS Andrej Danko návrhom na zrušenie transakčnej dane spája s opozíciou, najmä s Progresívnym Slovenskom (PS). SNS takéto spájanie odmieta a tvrdí, že práve Smer často hlasuje s PS, napríklad pri vyslaní vojakov do Pobaltia.

Strana zdôrazňuje, že dodržiava koaličnú zmluvu a chce diskutovať o potrebe zrušiť alebo obmedziť daň, pričom za zdroj úspor navrhuje zníženie výdavkov na zbrojenie.

Gašpar tvrdí, že Danko namiesto spolupráce vytvára chaos a spája sa s opozíciou, aby zakryl pokles preferencií. Kamenický upozorňuje, že Danko transakčnú daň podporoval a jej zrušenie by znamenalo výpadok 700 miliónov eur. Zároveň vyzval koaličných partnerov, aby nepomáhali opozícii rozkladať vládu.

(tasr, lipa)

  |  

Holandsko sprísňuje vývoz zbraní do Izraela, končia všeobecné povolenia

Holandská vláda bude po novom individuálnym spôsobom posudzovať vývoz vojenského vybavenia a tovaru dvojakého použitia do Izraela. Oznámili to ministerka obchodu Reinette Kleverová a minister zahraničných vecí Caspar Veldkamp.

Vývozcovia budú musieť žiadať o individuálne alebo globálne povolenia na každý export a tranzit takéhoto tovaru. Nebudú sa už môcť spoliehať na všeobecné vývozné povolenia. Cieľom tohto kroku je zabezpečiť súlad s európskymi právnymi predpismi, pričom rozhodnutie súvisí s aktuálnou situáciou v Izraeli, na palestínskych územiach a v širšom regióne Blízkeho východu.

Opatrenie prichádza po stroskotaní prímeria medzi Izraelom a Hamasom 18. marca. Podľa palestínskych úradov izraelské sily za posledných 24 hodín zabili najmenej 57 Palestínčanov.

Minulý rok holandský súd rozhodol, že krajina musí zastaviť dodávky komponentov pre izraelské stíhačky F-35 kvôli útokom na Gazu.

(tasr, lipa)

  |  

Únia napokon od polovice mája zavedie Američanom 25-percentné clá na vybrané tovary

Európska únia ponúka Spojeným štátom dohodu o vzájomnom zrušení všetkých ciel na priemyselné tovary. Oznámila to v pondelok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po stretnutí s nórskym predsedom vlády Jonasom Gahr Storem.

Šéfka eurokomisie, ktorá v nedeľu (6. apríla) rokovala o amerických clách aj s britským premiérom Keirom Starmerom, v správe pre médiá spresnila, že nové clá prinášajú obrovské náklady najmä pre amerických spotrebiteľov a podniky, no majú aj obrovský vplyv na globálnu ekonomiku a ťažko zasiahnu rozvojové krajiny.

„Napriek tomu sme pripravení rokovať s USA. V skutočnosti sme ponúkli nulové clá na priemyselný tovar, ako sme to úspešne urobili s ďalšími obchodnými partnermi. Pretože Európa je vždy pripravená na dobrý obchod. Toto nechávame na stole. Sme však pripravení reagovať aj prostredníctvom protiopatrení a brániť svoje záujmy,“ uviedla.

O niekoľko hodín napokon agentúry informovali, že protiopatrením zo strany Komisie budú 25-percentné clá na niektoré tovary, ktoré majú začať platiť od začiatku mája. Celkový objem takto zdaneného tovaru by mal predstavovať sumu necelých 26 miliárd eur.

Na otázku médií, či to počas doterajších rokovaní ponúkal americkej strane eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič, hovorkyňa EK Arianna Podesta potvrdila, že slovenský eurokomisár o tom už predtým hovoril s partnermi z USA.

Von der Leyenová zároveň zdôraznila, že EÚ sa bude chrániť pred nepriamymi vplyvmi nových ciel aj prostredníctvom odklonu obchodu. Na tento účel EK zriadi Pracovnú skupinu dohľadu nad dovozmi (Import Surveillance Task Force) a bude spolupracovať s priemyslom pre uistenie, že existuje potrebná základňa dôkazov pre prijímané politické opatrenia.

https://twitter.com/vonderleyen/status/1909238427272307101

Šéfka EK v tejto súvislosti uviedla, že pokračuje v intenzívnom oslovovaní zástupcov európskeho priemyslu. V pondelok doobeda sa stretla s predstaviteľmi oceliarskeho a hliníkového priemyslu, ako aj so zástupcami BusinessEurope a SME United. Poobede ju čakali rokovania s automobilovým priemyslom a v utorok očakáva zástupcov farmaceutického priemyslu.

„Diskutujeme o reakcii voči USA, ale aj o ďalších dvoch pilieroch našej stratégie – o posilnení jednotného trhu odstránením prekážok a o diverzifikácii našich obchodných vzťahov,“ opísala Leyenová podstatu svojich stretnutí s odborníkmi z priemyselných odvetví.

Šefčovič uviedol, že EÚ pripravuje protiopatrenia

Spojené štáty uvalili clá na exporty z EÚ v hodnote 380 miliárd eur, čo predstavuje približne 70 percent všetkého európskeho vývozu do USA. Oznámil to v pondelok po rokovaní ministrov obchodu krajín EÚ v Luxemburgu eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič s tým, že Únia pripravuje odvetné opatrenia.

„Ponúkli sme USA dohodu nulových ciel na autá a všetok priemyselný tovar, no napriek tomu čelíme rozsiahlym clám. Uprednostňujeme dialóg, ale nebudeme čakať donekonečna,“ vyhlásil Šefčovič.

„Sme pripravení konať. EÚ zostáva otvorená rokovaniam, no zároveň bude brániť svoje ekonomické záujmy,“ dodal Šefčovič.

https://twitter.com/MarosSefcovic/status/1909248680718106900

Slovenský eurokomisár sa vyjadril aj na adresu americkej kritiky dane z pridanej hodnoty, ktorá podľa Bieleho domu funguje ako colné zaťaženie. „DPH je dôležitým zdrojom príjmov členských štátov EÚ a my náš systém nezmeníme,“ vyhlásil Šefčovič.

Odvetné clá EÚ na dovoz z USA budú vo výške 25 percent

Európska komisia navrhuje zaviesť odvetné clá na niektoré tovary z USA vo výške 25 percent. Clá v tejto výške 25 percent na niektoré americké tovary sú reakciou na clá na oceľ a hliník zavedené prezidentom Donaldom Trumpom a mali by začať platiť od 16. mája, ukázal dokument, ktorý mala k dispozícii agentúra Reuters. Ďalšie clá by mali začať platiť neskôr (od 1. decembra). Dotknú sa širokej škály tovarov, akú sú diamanty, zubné nite, klobásy, orechy či sójové bôby.

Eurokomisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť Maroš Šefčovič v pondelok pred novinármi uviedol, že odvetné clá sa dotknú tovarov v nižšej hodnote než pôvodne ohlásených 26 miliárd eur. EK tiež zo zoznamu, o ktorom uvažovala v marci, vyňala bourbon, víno a mliečne výrobky.

Odvetné clá EÚ v reakcii na americké clá na oceľ a hliník sa dotknú importu z USA v hodnote necelých 26 miliárd eur, povedal v pondelok Šefčovič. „Pokiaľ ide o oceľ, hliník a ich deriváty, hovoríme o 26 miliardách eur. Zoznam dokončíme dnes večer, ale môžem vám povedať, že to bude necelých 26 miliárd eur, pretože sme veľmi pozorne vypočuli názory našich členských štátov,“ uviedol Šefčovič pred novinármi.

V rámci rozsiahleho obchodného plánu americkej administratívy hrozí, že na oceľ, hliník a autá z EÚ bude platiť 25-percentné dovozné clo.

„Chceli sme sa uistiť, že toto bremeno bude spravodlivo rozložené medzi všetky členské štáty,“ dodal Šefčovič.

Saková: Európania ukázali jednotu po oznámení nových ciel

Európania ukázali jednotu v reakcii na nové clá amerického prezidenta Donalda Trumpa. V pondelok to v Luxemburgu po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci – segment obchod uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas).

Ako informuje spravodajca TASR, Rada ministrov sa okrem iného zaoberala aj opatreniami zo strany EÚ na clá zavedené a zavádzané administratívou. „Európa je v tomto absolútne jednotná. Európski lídri sa zhodli na tom, že treba hľadať aj iné možnosti, ktoré nám ponúkajú iné kontinenty. Napríklad finalizácia bezbariérovej obchodnej dohody s Latinskou Amerikou by určite európskemu trhu pomohla,“ uviedla s odkazom na dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a krajinami Mercosur, ktorá čaká na ratifikáciu.

Dodala, že v hre sú aj rýchlo sa rozvíjajúce krajiny Ázie vrátane Číny, ktorá podľa nej „je a bude svetovou ekonomickou veľmocou“. V tomto kontexte vyjadrila nádej, že nedávna návšteva eurokomisára pre obchod Maroša Šefčoviča koncom marca bude prínosom pre európsky trh a európske hospodárstvo. „Čína ponúka veľké možnosti a je to o tom, aby sme mali konštruktívny dialóg a aby sme o tento trh neprišli," odkázala ministerka.

Saková upozornila na závery ministerských rokovaní, podľa ktorých by si EÚ mohla vystačiť aj sama, za predpokladu, že by sa zvýšil vnútroeurópsky obchod o vyše dve percentá. „To by všetkým európskym výrobcom vynahradilo straty v podobe 80 miliárd eur, ktoré musia na clách zaplatiť pri vyvážaní svojich výrobkov do Spojených štátov amerických,“ vysvetlila.

Podľa jej slov Šefčovič na stretnutí s ministrami EÚ povedal, že rokovania s americkou stranou budú pokračovať, pričom členské štáty budú o ich výsledkoch operatívne informované.

Trump nie je ochotný ustúpiť od agresívnej colnej politiky

Americký prezident Donald Trump zjavne nie je ochotný ustúpiť od svojej agresívnej colnej politiky ani napriek prepadu trhov.

Spojené štáty, ktoré dlho trpeli, už teraz získavajú „miliardy dolárov týždenne“ z existujúcich ciel voči krajinám, ktoré „využívajú Ameriku“, napísal Trump na svojej sociálnej platforme Truth Social.

Za „hlavného vinníka“ označil Čínu, kde trhy padajú, hoci Peking oznámil odvetné clá na dovoz z USA vo výške 34 percent, dodal Trump.

Americký prezident Donald Trump dokonca v pondelok pohrozil Číne zvýšením ciel o ďalších 50 percent, ak Peking nezruší odvetné clá. Na svojej sociálnej platforme Truth Social napísal, že dáva Pekingu čas do utorka (8. apríla), aby zrušil clá vo výške 34 percent na dovoz z USA. Tie Čína prijala v reakcii na americké clá.

Americké clá na dovoz z Číny by stúpli o 104 percent, ak by Trump túto hrozbu uskutočnil, potvrdil pre CNBC nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu. Trump v minulom týždni ohlásil plošné clá vo výške 34 percent dovoz z Číny, ktoré sa pripočítajú k existujúcemu clu vo výške 20 percent.

Trumpova colná politika vyvoláva neistotu na celom svete. Trhy sú pod tlakom. Šéf americkej centrálnej banky (Fed) Jerome Powell varoval pred zrýchlením inflácie a spomalením ekonomiky.

Trump však vidí situáciu diametrálne odlišne ako šéf Fedu či väčšina ekonómov. Trump napísal, že ceny ropy a potravín klesli a že okrem toho nie je inflácia. Podľa expertov je však pokles cien ropy skôr odrazom rastúcich obáv z recesie, a teda klesajúceho dopytu. Ekonómovia takisto očakávajú, že nové clá zvýšia ceny potravín v USA.

(tasr, reuters, dpa, cnbc)