Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Líder juhokórejskej opozície rezignoval, chce kandidovať v prezidentských voľbách

Opozičný juhokórejský politik I Če-mjong v stredu v noci oznámil svoju rezignáciu z postu predsedu Demokratickej strany (DP), aby sa mohol uchádzať o prezidentský úrad v predčasných voľbách, ktoré sú naplánované na 3. júna. Počas zasadnutia predsedníctva vyjadril vďaku za tri roky vo vedení strany a uviedol, že je pripravený začať novú politickú etapu.

Voľby sa konajú po tom, ako ústavný súd potvrdil odvolanie prezidenta Juna Sok-jola z dôvodu neústavného vyhlásenia stanného práva.

I Če-mjong sa stal lídrom DP v roku 2022 po tesnej prehre v prezidentských voľbách práve s Junom. V súčasnosti je favoritom podľa prieskumov, no čelí viacerým kauzám vrátane podozrení súvisiacich s výstavbou v meste Seongnam. Jeho kandidatúre už nebráni ani obvinenie z porušenia volebného zákona, spod ktorého ho nedávno oslobodil odvolací súd.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Trump spustil ďalšiu colnú vlnu, najviac zasiahne Čínu a EÚ

V stredu o 6.01 SELČ nadobudla účinnosť nová vlna amerických ciel na dovoz tovarov z desiatok krajín, ktorú avizoval prezident Donald Trump ešte minulý týždeň.

Najtvrdšie opatrenia zasiahli Čínu, na ktorú Spojené štáty uvalili clá vo výške až 104 percent, najmä po tom, čo Peking zaviedol odvetné clá. Na dovoz z Európskej únie platí 20-percentná sadzba. Už počas víkendu boli zavedené 10-percentné tarify, ktoré vyvolali otras na svetových trhoch, pričom v stredu boli sadzby zvýšené pre 60 štátov.

Trump deklaroval, že nová obchodná politika má podporiť americkú výrobu a motivovať firmy, aby sa presunuli späť do USA. Zároveň oznámil, že USA pripravujú individuálne obchodné dohody s kľúčovými partnermi, ako sú Japonsko a Južná Kórea.

Zmiernenie ciel sa zvažuje aj pre Argentínu, Vietnam a Izrael. Ekonómovia však varujú pred možným rastom cien a neistým prínosom pre americkú ekonomiku.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Koaličné rokovania v Nemecku sa skončili bez dohody, pokračujú v stredu

Rokovania o vytvorení novej nemeckej vládnej koalície sa v utorok skončili bez konečného výsledku, aj keď zúčastnené strany dúfajú, že dohodu dosiahnu do stredajšieho poludnia. Televízia NTV priniesla informáciu o údajnej dohode medzi kresťanskodemokratickým blokom CDU/CSU, vedeným Friedrichom Merzom, a sociálnymi demokratmi (SPD), no zdroje agentúry Reuters to popreli.

Po takmer 13-hodinových rokovaniach boli rozhovory krátko pred polnocou prerušené.

Premiérka spolkovej krajiny Sársko Anke Rehlingerová (SPD) označila záverečné fázy rokovaní za mimoriadne vyčerpávajúce, no vyjadrila optimizmus. Jens Spahn z CDU zdôraznil potrebu rýchleho a kvalitného riešenia. Merz by rád videl novú vládu zloženú do veľkonočných sviatkov.

Okrem vnútropolitických dôvodov zvyšuje tlak aj hrozba amerických ciel na dovoz z EÚ, ktoré by mohli vážne zasiahnuť nemecký vývoz. Dohodu budú ešte schvaľovať členské základne oboch strán.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Libanonský prezident chce dialóg s Hizballáhom o jeho vojenskom arzenáli

Predstaviteľ Hizballáhu pre agentúru Reuters potvrdil, že hnutie je ochotné vstúpiť do rokovaní s libanonským prezidentom Džúzífom Awnom o svojom arzenáli, ak sa Izrael úplne stiahne z južného Libanonu a zastaví útoky.

Awn, ktorý nastúpil do funkcie v januári, deklaroval zámer zabezpečiť štátnu kontrolu nad všetkými zbraňami a uprednostňuje dialóg pred silovým riešením.

Debaty o odzbrojení Hizballáhu sa zintenzívnili po vojne s Izraelom v novembri, ktorá skupinu značne oslabila – Izrael eliminoval takmer celé jej vedenie, vrátane lídra Hasana Nasralláha. Hnutie stratilo aj strategickú podporu Sýrie, cez ktorú prijímalo zbrane z Iránu.

Hizballáh údajne zvažuje odovzdanie časti výzbroje, napríklad dronov a protitankových rakiet, armáde. Podľa libanonských politikov by proces odzbrojenia nemal trvať dlhšie ako šesť mesiacov, pričom sa odvolávajú na precedens z obdobia po občianskej vojne v roku 1990.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Tisíce študentov v Turecku protestujú proti zadržaniu Ekrema Imamoglua

V tureckých mestách Istanbul a Ankara sa v utorok zišli tisíce študentov, aby protestovali proti uväzneniu bývalého starostu Istanbulu Ekrema Imamoglua. Ten bol zadržaný 19. marca pre podozrenia z korupcie a údajné väzby na teroristickú skupinu.

Demonštrácie na jeho podporu sprevádzala prítomnosť polície a súčasná vláda čelí kritike za represívny prístup k protestujúcim . Doteraz bolo zadržaných takmer 2-tisíc osôb, vrátane viacerých novinárov, a výrazne obmedzené bolo aj mediálne pokrývanie.

Masívne protesty utlmilo dočasné zatvorenie univerzít a skončenie ramadánu.

Imamoglu, ktorý je považovaný za hlavného rivala prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, všetky obvinenia odmieta ako účelové a politicky motivované. Jeho domovská Republikánska ľudová strana (CHP) označila zásah za snahu o elimináciu kľúčového opozičného lídra a vyzvala na konanie predčasných prezidentských volieb už v novembri.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Izrael tvrdí, že pomoc do Gazy prúdi, OSN hovorí o jej blokovaní

Izrael v utorok ostro reagoval na vyjadrenia generálneho tajomníka OSN Antonia Guterresa, ktorý ho obvinil zo zablokovania humanitárnej pomoci smerujúcej do Pásma Gazy. Podľa hovorcu izraelského ministerstva zahraničných vecí Orena Marmorsteina však tvrdenia OSN nezodpovedajú realite – za posledných 42 dní vraj do oblasti dorazilo viac než 25-tisíc humanitárnych nákladných vozidiel.

Guterres zároveň kritizoval Izrael za neplnenie záväzkov voči civilnému obyvateľstvu a odmietol jeho návrh na nové mechanizmy kontroly pomoci. Podľa dostupných správ však od 2.marca nedostali približne dva milióny Palestínčanov v Gaze žiadnu pomoc.

Izrael podmieňuje obnovenie dodávok prepustením izraelských rukojemníkov zadržiavaných Hamasom.

Incident opäť zvýšil napätie medzi Tel Avivom a medzinárodným spoločenstvom, ktoré apeluje na okamžité zlepšenie prístupu k humanitárnej pomoci.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.