Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Švédska centrálna banka chce garantovať ľuďom možnosť platiť hotovosťou

Používanie hotovosti je čoraz ťažšie a môže sa stať prakticky nemožné, ak štát nezakročí. Švédska centrálna banka Riksbank preto žiada nové zákony, ktoré by zaručili možnosť platiť hotovosťou aj v prípade výpadkov digitálnych systémov, krízy či vojny.

Riksbank upozorňuje, že bez legislatívnych zmien hrozí, že hotovosť stratí svoju praktickú použiteľnosť. Banka preto navrhuje, aby obchodníci boli povinní prijímať hotovosť pri nákupe základných tovarov a služieb – ako sú potraviny, lieky alebo pohonné látky.

Riksbank víta, že vláda poverila odbornú komisiu prípravou legislatívneho návrhu, ktorý má byť hotový do konca roka 2025. Švédsko sa tým snaží dobehnúť právny rámec, aký už dnes funguje napríklad v Dánsku či Nórsku. V týchto krajinách platí povinnosť prijímať hotovosť v určitých hodinách a pri konkrétnych typoch platieb.

Podľa Riksbank je hotovosť dôležitou zárukou dostupnosti platieb pre všetkých – aj v prípade výnimočných situácií, ako sú kybernetické útoky, výpadky elektriny či bezpečnostné krízy. Banka preto apeluje na vládu, aby konala včas, kým nie je neskoro.

(red)

Minúta  |  

Si Ťin-pching vyzýva EÚ: Postavme sa proti obchodnej šikane USA

Čína sa snaží obnoviť napäté obchodné vzťahy s Európskou úniou, aby zmiernila dopady colnej vojny so Spojenými štátmi. EÚ Peking obviňuje z nadmernej priemyselnej výroby, ktorá deformuje globálne trhy, kým Čína kritizuje Brusel za protekcionizmus.

Po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu Čína zintenzívnila diplomatické snahy o spoluprácu s EÚ. Prezident Si Ťin-pching počas návštevy španielskeho premiéra Pedra Sáncheza vyzval Úniu, aby sa spojila s Čínou v obrane globalizácie a odmietla „jednostranné šikanovanie“ – narážku na americké obchodné opatrenia.

Obe strany obnovili rokovania o cenách čínskych elektromobilov, ktoré v dôsledku ciel v EÚ výrazne klesli. Vznikli aj nové pracovné skupiny pre obchod a investície. Hoci Brusel upravil tón voči Pekingu aj pri téme Ukrajiny, diplomati zdôrazňujú, že konkrétne kroky musí urobiť najmä Čína.

(reuters, red)

Minúta  |  

Pentagon odvolal veliteľku grónskej základne, kritizovala návštevu J. D. Vanca

Pentagón odvolal plukovníčku Susannah Meyersovú z pozície veliteľky základne Pituffik v Grónsku po tom, čo sa verejne dištancovala od vyjadrení amerického viceprezidenta J. D. Vanca. Informáciu priniesol portál Politico.

Ten počas marcovej návštevy kritizoval správu Grónska Dánskom a podporil ideu, aby Spojené štáty prevzali kontrolu nad týmto územím.

Meyersová vo svojom emaile zamestnancom uviedla, že Vanceove slová nereprezentujú hodnoty základne a vyzvala na jednotu bez ohľadu na politické postoje.

Podľa Pentagonu „akcie na podkopanie velenia alebo prezidentovej agendy nebudú tolerované“.

V pozadí incidentu je tlak prezidenta Donalda Trumpa na odkúpenie alebo ovládnutie Grónska, čo vyvolalo napätie medzi Washingtonom, Kodaňou a novým grónskym premiérom. Ten označil americký prístup za hrozbu pre politickú nezávislosť Grónska.

(red)

Minúta  |  

Ruská armáda dobyla obec v Donecku, smeruje k Dnepropetrovskej oblasti

Ruské sily dobyli obec Oleksandropil v Doneckej oblasti a postúpili do dediny Uspenivka, ktorá sa nachádza len šesť kilometrov od hraníc Dnepropetrovskej oblasti, uviedol portál Echo24.

Podľa ukrajinských zdrojov ide o potvrdenie dlhšie avizovaných ruských nárokov, ktoré ruské ministerstvo obrany oznámilo už v novembri 2024.

Na severe krajiny sa ruským jednotkám napriek pokusom zatiaľ nepodarilo preniknúť do Sumskej oblasti. Dobytie obce Žuravka, o ktorom informoval projekt DeepState, sa má týkať takzvanej „krajiny nikoho“. Ukrajinský generálny štáb uvádza, že od začiatku vojny Rusko stratilo viac než 930-tisíc vojakov.

Obe strany zároveň hlásia zostrelenie desiatok dronov – Rusko 30 ukrajinských nad Belgorodskou a Kurskou oblasťou, Ukrajina informovala o 24 zničených z 39 ruských dronov.

Podľa Inštitútu pre výskum vojny sa ruský postup na Ukrajine od novembra 2024 výrazne spomalil. Tvrdenia strán nie je možné nezávisle overiť.

(echo24, lup)

Minúta  |  

Poľsko odtajnilo dokumenty o nákupe sledovacieho systému Pegasus

Poľské ministerstvo spravodlivosti zverejnilo odtajnené dokumenty o nákupe sledovacieho systému Pegasus. Ide o izraelský špionážny softvér, ktorý dokáže infikovať mobil na diaľku bez vedomia používateľa.

Nákup sa uskutočnil v roku 2017 počas vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS), pričom financovanie schválil bývalý štátny tajomník Michal Woš na základe žiadosti šéfa CBA Ernesta Bejdu.

Celkový rozpočet projektu dosiahol približne 40 miliónov zlotých (9 miliónov eur), financie pokryli aj školenia a testovanie systému. Minister Adam Bodnar materiály odovzdal parlamentnej komisii, ktorá vyšetruje jeho zneužitie proti politickým oponentom. Prokuratúra obvinila Woša zo zneužitia právomocí.

Téma Pegasus sa pred časom otvorila aj na Slovensku. Podľa Denníka N mala tetno systém získať aj Slovenská informačná služba v roku 2024. Minister obrany Robert Kaliňák to odmietol s tým, že prevádzka Pegasusu je v rozpore so zákonom.

(tasr, lup)

Minúta  |  

EÚ reaguje na strach z vysokých cien plynu, zmierni pravidlá pre zásoby

Členské štáty Európskej únie v piatok súhlasili so zmiernením pravidiel pre napĺňanie plynových zásobníkov pred zimou. Podľa diplomatov ide o reakciu na obavy, že súčasné záväzné ciele prispievajú k zvyšovaniu cien plynu.

V súčasnosti je povinnosťou krajín naplniť zásobníky na 90 percent, no po novom by sa mohli od tohto cieľa odchýliť o 10 percentuálnych bodov, ak by boli trhové podmienky nepriaznivé.

Návrh ešte musí prejsť rokovaním s Európskym parlamentom. Ak dôjde k dohode, zmeny sa uplatnia na sezóny v rokoch 2026 a 2027 a môžu ovplyvniť aj tohtoročný cieľ pre november, ak budú schválené včas.

Rozhodnutie prináša väčšiu flexibilitu pre štáty pri riadení svojich energetických zásob v prípade napätia na trhu.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.