Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump stopne podporu školám, kde trans športovci súťažia s dievčatami

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa sa rozhodla odobrať štátu Maine všetky federálne dotácie na školstvo po tom, ako tamojší predstavitelia odmietli zákaz účasti transgender športovcov v dievčenských školských tímoch.

Ministerstvo školstva oznámilo, že začne administratívne konanie o ukončení poskytovania približne 250 miliónov dolárov ročne na základné a stredné školy. Zároveň postúpilo vyšetrovanie podľa federálneho antidiskriminačného zákona známeho ako Title IX ministerstvu spravodlivosti USA.

Tento krok prišiel krátko predtým, ako federálny súd predbežne zablokoval rozhodnutie ministerstva poľnohospodárstva zastaviť financovanie školského stravovania v štáte z rovnakého dôvodu.

Spor medzi štátom a federálnou vládou vyvrcholil po februárovom stretnutí guvernérky Janet Millsovej s prezidentom Trumpom, kde odmietla rešpektovať jeho výnos. Maine v roku 2021 prijalo zákon zakazujúci diskrimináciu na základe rodovej identity.

(reuters, red)

Minúta  |  

Volkswagen v Bratislave prepúšťa stovky agentúrnych pracovníkov

V bratislavskom závode Volkswagen príde o prácu niekoľko stoviek ľudí. Pôjde výhradne o agentúrnych zamestnancov, nie o interných pracovníkov. Podľa informácií TV Markíza by malo ísť až o 700 osôb. Automobilka však presný počet neuviedla, označila ho za internú informáciu.

Závod zároveň od pondelka prešiel v jednom z troch výrobných segmentov z trojzmennej na dvojzmennú prevádzku. Dôvodom je úprava výrobného plánu podľa požiadaviek jednotlivých značiek, ešte pred rozhodnutím USA o zavedení ciel, uviedla pre TV Markíza hovorkyňa spoločnosti Lucia Kovarovič Makayová.

Ústredie práce potvrdilo, že nejde o hromadné prepúšťanie. Podľa zamestnancov bol prechod na dvojzmennú prevádzku vopred známy. Interných zamestnancov sa zmeny zatiaľ nedotkli.

Volkswagen nevylučuje, že sa v prípade nového modelu vráti k trojzmennej prevádzke aj s brigádnikmi. Kolektívna zmluva platí do konca roka 2027.

(red)

Minúta  |  

Trumpov emisár navrhol povojnové zóny v Ukrajine, východ by kontrolovalo Rusko

Keith Kellogg, osobitný vyslanec bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko, v rozhovore pre The Times uviedol, že Ukrajina by po prípadnej mierovej dohode mohla byť rozdelená na zóny spojeneckej zodpovednosti – podobne ako Berlín po druhej svetovej vojne.

Britské a francúzske jednotky by podľa neho mohli pôsobiť na západe krajiny, zatiaľ čo východ by zostal pod kontrolou ruských síl. Medzi nimi by sa nachádzali ukrajinské jednotky a demilitarizovaná zóna.

Ako možný model spomenul vytvorenie nárazníkovej oblasti širokej približne 29 kilometrov pozdĺž línie kontaktu na východe krajiny. Dodal, že Spojené štáty by sa na takejto misii nezúčastnili. Podľa Kellogga by prítomnosť západných síl západne od rieky Dnipro nebola pre Moskvu provokáciou.

Po zverejnení rozhovoru Kellogg na platforme X napísal, že článok The Times skreslil jeho vyjadrenia. „Keď som spomínal rozdelenie, mal som na mysli zóny zodpovednosti spojeneckých síl (bez účasti amerických jednotiek). Nespomínal som žiadne rozdelenie Ukrajiny,“ uviedol.

(red)

Minúta  |  

Dánsko predĺžilo hraničné kontroly s Nemeckom pre teroristickú hrozbu

Dánsko predĺžilo dočasné kontroly na hraniciach s Nemeckom o ďalších šesť mesiacov pre pretrvávajúce teroristické hrozby.

Opatrenie oznámilo ministerstvo spravodlivosti s odôvodnením, že bezpečnostná situácia zostáva vážna, najmä v súvislosti s konfliktom na Blízkom východe a hrozbami zo strany militantných islamistov.

Minister spravodlivosti Peter Hummelgaard uviedol, že krajina musí starostlivo vyhodnocovať, komu povolí vstup na svoje územie. Hraničné kontroly, ktoré Dánsko zaviedlo už v roku 2016 počas utečeneckej krízy, boli odvtedy viackrát predĺžené a upravované.

Od roku 2023 sa zameriavajú najmä na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti, pričom policajné jednotky operujú skôr v pohraničných oblastiach než priamo na priechodoch.

Ministerstvo označilo tieto opatrenia za efektívne v znižovaní kriminality a za dôležitý nástroj v boji proti terorizmu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Blanár: Slovensko má záujem o miesto v Bezpečnostnej rade OSN

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa zúčastnil na Antalyjskom fóre diplomacie v Turecku, kde zdôraznil ambície Slovenska aktívne sa zapájať do svetovej politiky. V rámci podujatia rokoval s predstaviteľom dočasnej bangladéšskej vlády Touhidom Hosajnom o rozvoji bilaterálnych vzťahov a podpore mnohostrannej spolupráce.

Blanár požiadal Bangladéš o podporu kandidatúry Slovenska na nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN, čo označil za krok v prospech globálnej stability a bezpečnosti.

Okrem politickej spolupráce sa rozhovor zameral aj na obchodný potenciál medzi oboma krajinami. Slovensko má v Bangladéši už niekoľko podnikateľských subjektov a obaja partneri sa dohodli na iniciovaní spoločnej podnikateľskej misie.

Blanár vyzdvihol význam kontaktov so vzdialenejšími regiónmi a potvrdil záujem Slovenska posilňovať vzťahy aj mimo tradičných partnerstiev, najmä v Ázii.

Slovenský minister zahraničných vecí sa rokovaniach fóra zúčastnil na pozvanie svojho tureckého rezortného partnera Hakana Fidana.

(tasr, red)

Minúta  |  

Čínski vojaci bojujúci za Rusko na Ukrajine sú vraj žoldnieri bez väzieb na vládu

Uviedli to dvaja americkí predstavitelia napojení na spravodajské služby USA a tiež jeden bývalý predstaviteľ západných spravodajských služieb.

Najvyšší veliteľ amerických síl v Indo-pacifiku Samuel Paparo potvrdil, že ukrajinské sily zajali na východe krajiny dvoch mužov čínskeho pôvodu. Predtým o tom informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pričom ozrejmil, že Kyjev má informácie o 155 čínskych občanoch bojujúcich v mene Ruska.

Čína označila Zelenského vyjadrenia za „nezodpovedné“ a tvrdí, že sama nie je súčasťou vojny.

Americkí predstavitelia pod podmienkou zachovania anonymity uviedli, že čínski vojaci majú pravdepodobne iba obmedzený výcvik a ich prítomnosť nemá žiadny badateľný vplyv na ruské vojenské operácie, píše Reuters.

Bývalý predstaviteľ západných tajných služieb, ktorý je oboznámený s touto problematikou, pre Reuters upresnil, že po boku Ruska bojuje približne 200 čínskych žoldnierov. Podľa jeho slov nemajú tieto osoby žiadne väzby na čínsku vládu. Bývalý predstaviteľ však pripomenul, že niektorí čínski vojenskí dôstojníci so súhlasom Pekingu navštívili oblasti pri ruskej frontovej línii, aby získali poznatky a pozorovali taktiku boja.

Moskva a Peking od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 prehĺbili svoju politickú, vojenskú a hospodársku spoluprácu. Čína sa v rámci tohto konfliktu prezentuje ako neutrálna krajina a tvrdí, že neposiela zbrane ani jednej strane - na rozdiel od USA a západných krajín. Členské štáty NATO ju napriek tomu označujú za „rozhodujúceho prispievateľa“ k invázii Moskvy, ktorú nikdy neodsúdila.

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.