Preskočiť na obsah
  |  

Trumpov emisár navrhol povojnové zóny v Ukrajine, východ by kontrolovalo Rusko

Keith Kellogg, osobitný vyslanec bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko, v rozhovore pre The Times uviedol, že Ukrajina by po prípadnej mierovej dohode mohla byť rozdelená na zóny spojeneckej zodpovednosti – podobne ako Berlín po druhej svetovej vojne.

Britské a francúzske jednotky by podľa neho mohli pôsobiť na západe krajiny, zatiaľ čo východ by zostal pod kontrolou ruských síl. Medzi nimi by sa nachádzali ukrajinské jednotky a demilitarizovaná zóna.

Ako možný model spomenul vytvorenie nárazníkovej oblasti širokej približne 29 kilometrov pozdĺž línie kontaktu na východe krajiny. Dodal, že Spojené štáty by sa na takejto misii nezúčastnili. Podľa Kellogga by prítomnosť západných síl západne od rieky Dnipro nebola pre Moskvu provokáciou.

Po zverejnení rozhovoru Kellogg na platforme X napísal, že článok The Times skreslil jeho vyjadrenia. „Keď som spomínal rozdelenie, mal som na mysli zóny zodpovednosti spojeneckých síl (bez účasti amerických jednotiek). Nespomínal som žiadne rozdelenie Ukrajiny,“ uviedol.

(red)

  |  

Dánsko predĺžilo hraničné kontroly s Nemeckom pre teroristickú hrozbu

Dánsko predĺžilo dočasné kontroly na hraniciach s Nemeckom o ďalších šesť mesiacov pre pretrvávajúce teroristické hrozby.

Opatrenie oznámilo ministerstvo spravodlivosti s odôvodnením, že bezpečnostná situácia zostáva vážna, najmä v súvislosti s konfliktom na Blízkom východe a hrozbami zo strany militantných islamistov.

Minister spravodlivosti Peter Hummelgaard uviedol, že krajina musí starostlivo vyhodnocovať, komu povolí vstup na svoje územie. Hraničné kontroly, ktoré Dánsko zaviedlo už v roku 2016 počas utečeneckej krízy, boli odvtedy viackrát predĺžené a upravované.

Od roku 2023 sa zameriavajú najmä na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti, pričom policajné jednotky operujú skôr v pohraničných oblastiach než priamo na priechodoch.

Ministerstvo označilo tieto opatrenia za efektívne v znižovaní kriminality a za dôležitý nástroj v boji proti terorizmu.

(tasr, red)

  |  

Blanár: Slovensko má záujem o miesto v Bezpečnostnej rade OSN

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa zúčastnil na Antalyjskom fóre diplomacie v Turecku, kde zdôraznil ambície Slovenska aktívne sa zapájať do svetovej politiky. V rámci podujatia rokoval s predstaviteľom dočasnej bangladéšskej vlády Touhidom Hosajnom o rozvoji bilaterálnych vzťahov a podpore mnohostrannej spolupráce.

Blanár požiadal Bangladéš o podporu kandidatúry Slovenska na nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN, čo označil za krok v prospech globálnej stability a bezpečnosti.

Okrem politickej spolupráce sa rozhovor zameral aj na obchodný potenciál medzi oboma krajinami. Slovensko má v Bangladéši už niekoľko podnikateľských subjektov a obaja partneri sa dohodli na iniciovaní spoločnej podnikateľskej misie.

Blanár vyzdvihol význam kontaktov so vzdialenejšími regiónmi a potvrdil záujem Slovenska posilňovať vzťahy aj mimo tradičných partnerstiev, najmä v Ázii.

Slovenský minister zahraničných vecí sa rokovaniach fóra zúčastnil na pozvanie svojho tureckého rezortného partnera Hakana Fidana.

(tasr, red)

  |  

Čínski vojaci bojujúci za Rusko na Ukrajine sú vraj žoldnieri bez väzieb na vládu

Uviedli to dvaja americkí predstavitelia napojení na spravodajské služby USA a tiež jeden bývalý predstaviteľ západných spravodajských služieb.

Najvyšší veliteľ amerických síl v Indo-pacifiku Samuel Paparo potvrdil, že ukrajinské sily zajali na východe krajiny dvoch mužov čínskeho pôvodu. Predtým o tom informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pričom ozrejmil, že Kyjev má informácie o 155 čínskych občanoch bojujúcich v mene Ruska.

Čína označila Zelenského vyjadrenia za „nezodpovedné“ a tvrdí, že sama nie je súčasťou vojny.

Americkí predstavitelia pod podmienkou zachovania anonymity uviedli, že čínski vojaci majú pravdepodobne iba obmedzený výcvik a ich prítomnosť nemá žiadny badateľný vplyv na ruské vojenské operácie, píše Reuters.

Bývalý predstaviteľ západných tajných služieb, ktorý je oboznámený s touto problematikou, pre Reuters upresnil, že po boku Ruska bojuje približne 200 čínskych žoldnierov. Podľa jeho slov nemajú tieto osoby žiadne väzby na čínsku vládu. Bývalý predstaviteľ však pripomenul, že niektorí čínski vojenskí dôstojníci so súhlasom Pekingu navštívili oblasti pri ruskej frontovej línii, aby získali poznatky a pozorovali taktiku boja.

Moskva a Peking od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 prehĺbili svoju politickú, vojenskú a hospodársku spoluprácu. Čína sa v rámci tohto konfliktu prezentuje ako neutrálna krajina a tvrdí, že neposiela zbrane ani jednej strane - na rozdiel od USA a západných krajín. Členské štáty NATO ju napriek tomu označujú za „rozhodujúceho prispievateľa“ k invázii Moskvy, ktorú nikdy neodsúdila.

(tasr, reuters)

  |  

Donald Trump sa po lekárskej prehliadke cíti vo „veľmi dobrej kondícii“

„Absolvoval som kognitívny test. Neviem, čo vám mám povedať okrem toho, že som mal každú odpoveď správnu,“ tvrdil šéf Bieleho domu. Podľa jeho slov bude podrobná správa pravdepodobne zverejnená už v nedeľu.

Vyšetrenie sa uskutočnilo v Národnom vojenskom zdravotníckom centre Waltera Reeda v meste Bethesde. „Nikdy som sa necítil lepšie, no tieto veci je potrebné podstúpiť,“ napísal na platforme Truth Social pred vyšetrením 78-ročný Trump, ktorý sa v januári stal najstarším prezidentom krajiny.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová novinárom počas vyšetrenia povedala, že prezident podstupuje „rutinnú a dlho plánovanú lekársku prehliadku“. Správa od lekára Bieleho domu sa podľa jej vyjadrenia zverejnení „hneď, ako to bude možné“, a naznačila, že bude komplexná.

„Môžem potvrdiť, že prezident je vo veľmi dobrej kondícii,“ skonštatovala Leavittová a poznamenala, že prehliadka si nevyžadovala celkovú anestéziu.

(tasr)

  |  

USA chcú, aby súčasťou dohody o nerastoch s Ukrajinou bola aj kontrola nad plynovodom Gazpromu

Najnovší návrh administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa je rozsiahlejší ako jeho pôvodná verzia, čo podľa zdroja oboznámeného s rozhovormi vyvolalo napätie počas rokovaní vo Washingtone. Hovorca ministerstva financií potvrdil konanie rozhovorov, ktoré označil ako „technické“.

Podľa najnovšieho návrhu by USA získali výsadný prístup k ukrajinským ložiskám nerastných surovín a Kyjev by zároveň vkladal do spoločného investičného fondu všetky príjmy ukrajinských štátnych a súkromných firiem získané z ťažby prírodných zdrojov, píše Reuters.

Navrhovaná dohoda by však Kyjevu neposkytla bezpečnostné záruky zo strany USA, ktoré považuje ukrajinská hlava štátu Volodymyr Zelenskyj za hlavnú prioritu v boji proti ruským silám.

Zdroj uviedol, že dokument obsahuje aj jednu nečakanú požiadavku, ktorou je prevzatie kontroly finančným úradom americkej vlády (DFC) nad plynovodom ruského energetického giganta Gazprom na Ukrajine, informuje Reuters.

Ukrajinská vláda si najala právnickú firmu Hogan Lovells ako externého poradcu pre dohodu o nerastoch, uviedol zdroj. Zelenskyj v stredu zdôraznil, že dohoda by mala byť výhodná pre obe krajiny a že by sa mohla zostaviť tak, aby pomohla modernizovať Ukrajinu.

Trump sa usiluje uzavrieť dohodu v rámci svojho úsilia o ukončenie vojny na Ukrajine a ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc, ktorú Kyjevu poskytol v boji proti ruskej invázii jeho predchodca exprezident Joe Biden.

(tasr, reuters)