Preskočiť na obsah
  |  

Milei oznámil dohodu s MMF: koniec devízových obmedzení, peso sa uvoľní

Argentína uzavrela s Medzinárodným menovým fondom (MMF) 48-mesačnú dohodu v hodnote 20 miliárd dolárov. V rámci nej získa už budúci týždeň prvých 12 miliárd. Pred podpisom dohody krajina zrušila pevný výmenný kurz pesa a od 15. apríla ho nechá voľne kolísať v určenom pásme 1 000–1 400 pesos za dolár. Peso sa v piatok obchodovalo za 1 074.

Zároveň sa ruší väčšina tzv. „cepo“ – kapitálových obmedzení platných od roku 2019. Firmy budú môcť vyvážať zisky do zahraničia. Vláda verí, že opatrenia podporia investície a pomôžu stabilizovať menu.

Prezident Javier Milei vo verejnom prejave vyhlásil, že Argentína je „v lepšej pozícii než kedykoľvek predtým, aby odolala vonkajším otrasom“. MMF však upozornil, že riziká zostávajú vysoké – vrátane možného napätia v hospodárstve a sociálnej oblasti. Slabšie peso môže znamenať rast cien a zhoršenie životnej úrovne v krátkodobom horizonte.

(reuters, red)

  |  

Od Akcie K uplynie 75 rokov. Komunisti v noci zlikvidovali mužské kláštory

Pred 75 rokmi, v noci z 13. na 14. apríla 1950, komunistický režim v bývalom Československu násilne zlikvidoval mužské kláštory. V rámci tzv. Akcie K (kláštory), známej aj ako Barbarská noc, príslušníci ŠtB a ozbrojených zložiek vtrhli do 56 rehoľných domov. Na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí, ktorých previezli do tzv. sústreďovacích kláštorov s režimom pripomínajúcim väzenie.

Zásahu predchádzal vykonštruovaný súdny proces s predstaviteľmi reholí. Neskôr, počas Akcie K2, boli zlikvidované aj zvyšné mužské kláštory. Celkovo bolo postihnutých 1180 rehoľníkov.

V auguste 1950 nasledovala aj Akcia R, ktorá sa zamerala na ženské rehole. Takmer 2000 rehoľníčok skončilo v 16 sústreďovacích kláštoroch.

Na pamiatku udalostí z roku 1950 je 13. apríl podľa zákona pamätným dňom ako Deň nespravodlivo stíhaných.

(tasr, red)

  |  

USA a Irán rokujú v Ománe o jadrovom programe, Trump pohrozil útokom

Zástupcovia USA a Iránu sa v sobotu stretnú v Ománe na rokovaniach o iránskom jadrovom programe, ktorý sa podľa Západu blíži k vojenskému využitiu.

Irán vedie minister zahraničia Abbás Aragčí, Spojené štáty zastupuje emisár prezidenta Trumpa pre Blízky východ Steve Witkoff. Trump pred rokovaním opätovne pohrozil vojenským zásahom, ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu.

Rokovania majú byť výlučne o jadre, Irán odmieta debatovať o svojom raketovom programe. Konečné slovo v Teheráne má najvyšší vodca Chameneí, ktorý Aragčímu podľa agentúry Reuters udelil plnú moc.

Rozhovory medzi delegáciami Iránu a Spojených štátov v Ománe sa zameriavajú na zmiernenie napätia na Strednom východe, výmenu väzňov i možnosť obmedzených dohôd o zmiernení sankcií. Agentúru Reuters o tom informoval anonymný ománsky účastník rokovaní.

Napätie v regióne narastá od roku 2023 v dôsledku konfliktov v Gaze, Libanone, Sýrii či húsíjskych útokov v Červenom mori. Irán varoval susedné štáty s americkými základňami, že ak by sa podieľali na útoku, budú čeliť „tvrdým dôsledkom“.

Spojené štáty tvrdia, že nedopustia, aby sa Irán dostal k jadrovej zbrani. Rokovania môžu zmierniť napätie, no riziko regionálnej eskalácie zostáva vysoké.

(reuters, red)

  |  

Trump stopne podporu školám, kde trans športovci súťažia s dievčatami

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa sa rozhodla odobrať štátu Maine všetky federálne dotácie na školstvo po tom, ako tamojší predstavitelia odmietli zákaz účasti transgender športovcov v dievčenských školských tímoch.

Ministerstvo školstva oznámilo, že začne administratívne konanie o ukončení poskytovania približne 250 miliónov dolárov ročne na základné a stredné školy. Zároveň postúpilo vyšetrovanie podľa federálneho antidiskriminačného zákona známeho ako Title IX ministerstvu spravodlivosti USA.

Tento krok prišiel krátko predtým, ako federálny súd predbežne zablokoval rozhodnutie ministerstva poľnohospodárstva zastaviť financovanie školského stravovania v štáte z rovnakého dôvodu.

Spor medzi štátom a federálnou vládou vyvrcholil po februárovom stretnutí guvernérky Janet Millsovej s prezidentom Trumpom, kde odmietla rešpektovať jeho výnos. Maine v roku 2021 prijalo zákon zakazujúci diskrimináciu na základe rodovej identity.

(reuters, red)

  |  

Volkswagen v Bratislave prepúšťa stovky agentúrnych pracovníkov

V bratislavskom závode Volkswagen príde o prácu niekoľko stoviek ľudí. Pôjde výhradne o agentúrnych zamestnancov, nie o interných pracovníkov. Podľa informácií TV Markíza by malo ísť až o 700 osôb. Automobilka však presný počet neuviedla, označila ho za internú informáciu.

Závod zároveň od pondelka prešiel v jednom z troch výrobných segmentov z trojzmennej na dvojzmennú prevádzku. Dôvodom je úprava výrobného plánu podľa požiadaviek jednotlivých značiek, ešte pred rozhodnutím USA o zavedení ciel, uviedla pre TV Markíza hovorkyňa spoločnosti Lucia Kovarovič Makayová.

Ústredie práce potvrdilo, že nejde o hromadné prepúšťanie. Podľa zamestnancov bol prechod na dvojzmennú prevádzku vopred známy. Interných zamestnancov sa zmeny zatiaľ nedotkli.

Volkswagen nevylučuje, že sa v prípade nového modelu vráti k trojzmennej prevádzke aj s brigádnikmi. Kolektívna zmluva platí do konca roka 2027.

(red)

  |  

Trumpov emisár navrhol povojnové zóny v Ukrajine, východ by kontrolovalo Rusko

Keith Kellogg, osobitný vyslanec bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko, v rozhovore pre The Times uviedol, že Ukrajina by po prípadnej mierovej dohode mohla byť rozdelená na zóny spojeneckej zodpovednosti – podobne ako Berlín po druhej svetovej vojne.

Britské a francúzske jednotky by podľa neho mohli pôsobiť na západe krajiny, zatiaľ čo východ by zostal pod kontrolou ruských síl. Medzi nimi by sa nachádzali ukrajinské jednotky a demilitarizovaná zóna.

Ako možný model spomenul vytvorenie nárazníkovej oblasti širokej približne 29 kilometrov pozdĺž línie kontaktu na východe krajiny. Dodal, že Spojené štáty by sa na takejto misii nezúčastnili. Podľa Kellogga by prítomnosť západných síl západne od rieky Dnipro nebola pre Moskvu provokáciou.

Po zverejnení rozhovoru Kellogg na platforme X napísal, že článok The Times skreslil jeho vyjadrenia. „Keď som spomínal rozdelenie, mal som na mysli zóny zodpovednosti spojeneckých síl (bez účasti amerických jednotiek). Nespomínal som žiadne rozdelenie Ukrajiny,“ uviedol.

(red)