Preskočiť na obsah
  |  

Hizballáh odovzdal väčšinu svojich pozícií libanonskej armáde

Väčšina vojenských pozícií hnutia Hizballáh na juhu Libanonu prešla pod kontrolu libanonskej armády, oznámil v sobotu zdroj blízky organizácii. Podľa podmienok prímeria z 27. novembra 2024, ktoré ukončilo viac než rok trvajúci konflikt s Izraelom, sa v regióne môžu nachádzať len mierové jednotky OSN a armáda vlády v Bejrúte.

Prímerie zároveň stanovilo, že šíitské militantné hnutie podporované Iránom demontuje svoju vojenskú infraštruktúru na juhu a presunie bojovníkov severne od rieky Litání približne 30 kilometrov od izraelskej hranice. Z celkovo 265 pozícií Hizballáhu južne od tejto rieky už armáda prevzala kontrolu nad približne 190 z nich.

Prímerie sa odvoláva na rezolúciu OSN č. 1 701, ktorá rieku Litání stanovuje ako severnú hranicu demilitarizovanej zóny. Ďalšia rezolúcia vyzývala na zorganizovanie prezidentských volieb, čo krajina splnila 9. januára zvolením Josepha Aouna.

Izrael sa mal z územia Libanonu úplne stiahnuť do 18. februára, no stále kontroluje päť strategických bodov. Napriek dohode pokračuje v útokoch na pozície, ktoré považuje za infraštruktúru Hizballáhu.

USA a Francúzsko dohliadajú na dodržiavanie prímeria, pričom Washington vyzýva na úplné odzbrojenie šíitských militantov.

(afp, sab)

  |  

NBC: Ako Trump clami podryl svoje plány na ťažbu fosílnych palív

Obchodná politika bývalého prezidenta Donalda Trumpa podkopáva jeho vlastný cieľ zvyšovania americkej ropnej produkcie. Tvrdia to viacerí producenti, ktorí čelia rastúcim nákladom na materiály a klesajúcim cenám ropy.

Výkonný riaditeľ ropnej firmy J. Nelson Wood musel pozastaviť projekt v Illinois, keď po zavedení ciel na dovoz ocele vzrástli ceny potrubí dvojnásobne, zatiaľ čo cena ropy klesla o 17 percent.

Dôsledkom kombinácie vyšších nákladov a nižších príjmov je pokles investícií naprieč sektorom. Menšie firmy aj veľké korporácie zvažujú obmedzenie vŕtacích aktivít. Analytici upozorňujú, že aj keď ropa samotná clám nepodlieha, širší ekonomický dosah ciel oslabuje dopyt, čo tlačí ceny nadol.

„Clá negatívne ovplyvňujú Trumpovu stratégiu ‚vŕtať, vŕtať‘,“ uviedol Andy Lipow, odborník na ropný trh, pre televíziu NBC News.

Pokles cien síce môže zlacniť benzín pre spotrebiteľov, ale zároveň spôsobiť rast cien iných tovarov v dôsledku drahších dovozov. V energeticky závislých vidieckych oblastiach môže dôjsť k stagnácii, prepúšťaniu či znižovaniu miezd.

(nbc news, sab)

  |  

Rusko vymazáva Ukrajinu z učebníc, prikázali vynechať slová Kyjev a Ukrajina

Ruské školské učebnice literatúry pre 5., 7. a 9. ročník už neobsahujú zmienky o ukrajinskom pôvode spisovateľa Nikolaja Vasiljeviča Gogoľa ani o Ukrajine samotnej. Podľa exilového portálu Vjorstka ide o zámerné kroky na základe pokynov „z najvyšších miest“.

Pracovníčka vydavateľstva Prosveščenije, ktoré pripravovalo nové vydania, potvrdila, že redakcie dostali príkaz vymazať slová „Kyjev“, „Ukrajina“ a podobné výrazy.

Zmena súvisí s reformou vzdelávania z roku 2022, kedy Duma schválila zákon o zavedení jednotných učebníc. V učebniciach nahradili napríklad pasáže o Gogoľovej láske k „ukrajinským rozprávkam“ všeobecným výrazom „ľudové rozprávky“. Úplne zmizli aj zmienky o tom, že sa narodil na dnešnej Ukrajine.

Revízia obsahu nie je ojedinelá – vojna na Ukrajine sa v dejepise označuje ako „špeciálna vojenská operácia“ a výučba sa orientuje na sovietsku literatúru. Ukrajina naopak ponechala len ruských autorov spätých s Ukrajinou, ako napríklad Gogoľa či Michaila Bulgakova.

(unian, novinky)

  |  

V okrese Stará Ľubovňa sa nachádza približne 50 medveďov, zasadal krízový štáb

Predstavuje to 100-percentný nárast za posledných päť rokov.

Zasadnutie na okresnom úrade sa uskutočnilo v nadväznosti na mimoriadnu situáciu, ktorú vláda Slovenskej republiky vyhlásila 2. apríla 2025 z dôvodu zvýšeného výskytu medveďa hnedého vo viacerých regiónoch.

Ako uvádza okresný úrad, kým v minulosti okresom Stará Ľubovňa medvede len prechádzali, dnes tu nachádzajú priaznivé podmienky pre trvalý pobyt.

„Identifikovaných bolo desať rizikových jedincov, ktoré sa v minulosti priblížili k ľudským obydliam. V posledných dňoch bol výskyt medveďa potvrdený v obciach Jakubany a Orlov,“ informuje OÚ.

(tasr)

  |  

Na Ukrajine zostrelili druhú stíhačku F-16. Údajne ju omylom trafila vlastná obrana

Ukrajinské letectvo v sobotu oznámilo smrť 26-ročného pilota Pavla Ivanova, ktorý zahynul počas bojovej misie na stíhačke F-16. Ide o druhý prípad straty tohto typu lietadla od ich dodania zo Západu minulý rok, pripomenula agentúra AFP. Ukrajinské ozbrojené sily zatiaľ neuviedli okolnosti ani miesto havárie. Prípad vyšetruje medzirezortná komisia.

Niektoré ruské zdroje naznačujú, že mohlo dôjsť k neúmyselnému zostreleniu stíhačky vlastnou protivzdušnou obranou. Takáto verzia sa objavila už aj pri prvej havárii F-16 v auguste minulého roka, keď sa predpokladalo zasiahnutie systémom Patriot, ktorý nemal plne nastavenú identifikáciu „priateľ-nepriateľ“. Oficiálne to však Kyjev nepotvrdil.

Prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril sústrasť rodine a kolegom padlého pilota a pripomenul hrdinskú úlohu letectva pri obrane krajiny pred ruskými útokmi.

Ukrajina dostala prvé F-16 v auguste 2024 a ich úlohou je najmä odrážanie raketových a dronových útokov. V posledných mesiacoch získala aj francúzske stíhačky Mirage 2000.

(echo24)

  |  

Rokovania USA a Iránu sa skončili. Podľa Arakčího budú pokračovať budúci týždeň

Prvé kolo nepriamych rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom sa skončilo, oznámil iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí s tým, že prebiehali v „produktívnej a pozitívnej atmosfére“. Na svojom účte na Telegrame oznámil, že ďalšie kolo sa uskutoční už budúci týždeň.

Hoci išlo o nepriame rokovania, delegácie oboch krajín sa podľa ministra krátko stretli po ich ukončení. Stretnutia sa konali v Ománe, ktorý pôsobí ako sprostredkovateľ medzi Teheránom a Washingtonom.

Ománsky minister zahraničných vecí na sieti X napísal, že rokovania prebehli v priateľskej atmosfére, ktorá napomáha prekonávaniu názorových rozdielov. Zároveň zdôraznil odhodlanie pokračovať v diplomatickom úsilí s cieľom podporiť mier, bezpečnosť a stabilitu na regionálnej aj globálnej úrovni.

Rokovania sa konajú na pozadí narastajúcich obáv zo zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie v regióne Stredného východu a nejasného vývoja iránskeho jadrového programu.

(reuters, sab)