Preskočiť na obsah
  |  

Trump môže prepúšťať, no nie zrušiť Úrad pre ochranu spotrebiteľov, rozhodol súd

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa môže prepúšťať zamestnancov Úradu pre finančnú ochranu spotrebiteľov (CFPB), agentúru ako celok však zrušiť nemôže. Rozhodol o tom odvolací súd, ktorý potvrdil platnosť predbežného opatrenia z marca, ale povolil realizáciu niektorých personálnych opatrení.

CFPB vznikol po globálnej finančnej kríze v roku 2008 s cieľom dohliadať na sektor spotrebiteľských financií. Od svojho založenia čelí kritike zo strany republikánov, ktorí jej vyčítajú nedostatočnú zodpovednosť a prekračovanie právomocí. Donald Trump vo februári vyhlásil, že by mal byť úrad úplne zrušený.

Pokusy administratívy o hromadné prepúšťania, rušenie zmlúv, zatváranie pobočiek či úplné zastavenie činnosti agentúry zastavil v marci federálny sudca. Súdne rozhodnutie zakázalo aj zásahy navrhnuté novým Úradom pre efektivitu vlády, ktorý vedie miliardár Elon Musk.

Odvolací súd síce súhlasil s umožnením prepúšťania, no potvrdil zákaz akýchkoľvek prezidentských nariadení vedúcich k zastaveniu práce či administratívnemu prerušeniu činnosti úradníkov.

(reuters, sab)

  |  

Sýrska polícia zadržala štyri milióny tabletiek captagonu v prístave Latákia

Sýrske ministerstvo vnútra v sobotu oznámilo zaistenie približne štyroch miliónov tabletiek drogy captagon, ktoré boli určené na vývoz z prístavného mesta Latákia. Podľa vyjadrenia protidrogového oddelenia boli tabletky „profesionálne ukryté v 5000 kovových tyčiach“ a objavené pri prehliadke skladov v tamojšom prístave.

Latákia, významné mesto na pobreží Stredozemného mora, sa nachádza v oblasti s početnou alavitskou komunitou, ku ktorej patrí aj bývalý prezident Bašár Asad. Počas jeho vlády sa captagon stal najvýznamnejším vývozným produktom krajiny, a to najmä počas občianskej vojny, ktorá vypukla v roku 2011.

Po Asadovom zvrhnutí v decembri 2024 nové sýrske vedenie pravidelne nachádza zásoby tejto drogy v rôznych častiach krajiny vrátane vojenských základní. Úrady v rámci boja proti narkotikám pokračujú v snahách rozbiť siete zapojené do výroby a distribúcie captagonu, ktorý je v regióne dlhodobo považovaný za „drogu vojen“.

(afp, tasr, sab)

  |  

V Osake otvorili Expo 2025, Slovensko predstaví svoju expozíciu v septembri

Svetová výstava Expo 2025 sa v sobotu oficiálne začala slávnostným ceremoniálom v japonskej Osake. Otvorenie sprevádzala účasť cisára Naruhita s manželkou Masako a približne 1300 hostí zo 158 krajín a území. Návštevníkom sa brány výstavy prvýkrát otvoria v nedeľu o 09.00 h miestneho času (03.00 h SELČ).

Cisár vyjadril nádej, že výstava inšpiruje ľudí k rešpektu voči životu a prírode a podporí spoluprácu pri budovaní udržateľnej budúcnosti. Japonský premiér Išiba Šigeru poukázal na rozdelenie sveta a zdôraznil dôležitosť globálneho dialógu o živote.

Na výstave má svoje zastúpenie aj Slovensko, ktoré sa v národnom pavilóne predstaví ako atraktívna destinácia pre turistov i podnikateľov. Národný deň Slovenskej republiky sa uskutoční 10. septembra.

Expo 2025 potrvá do 13. októbra a organizátori očakávajú vyše 28 miliónov návštevníkov. V predaji vstupeniek však zaostávajú – pred začiatkom sa ich predalo len 8,7 milióna z plánovaných 14 miliónov.

(nhk, tasr, sab)

  |  

Na rokovaní Svetovej banky sa po prvý raz zúčastnia noví sýrski predstavitelia

Sýrski predstavitelia sa pripravujú na účasť na jarnom zasadnutí Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky vo Washingtone. Pôjde o prvú účasť vysokej vládnej delegácie zo Sýrie na týchto rokovaniach za najmenej dve desaťročia, a zároveň o prvú návštevu USA od nástupu novej vlády po zvrhnutí bývalého prezidenta Bašára Asada v decembri minulého roka.

Podľa štyroch zdrojov agentúry Reuters by sa mali stretnutí zúčastniť minister zahraničných vecí Asaad al-Šibání, minister financií Mohammed Yosr Bernieh a guvernér centrálnej banky Abdelkader Husrieh. Nie je však jasné, či im už boli udelené víza.

Zdroje tiež uvádzajú, že na okraj rokovaní by sa mohlo uskutočniť samostatné stretnutie zamerané na obnovu Sýrie. Krajina bola zničená takmer 14-ročnou občianskou vojnou, počas ktorej bolo zdevastované značné množstvo infraštruktúry.

Nová islamisticky orientovaná vláda sa usiluje o zlepšenie diplomatických vzťahov a získanie podpory pre obnovu krajiny. USA však ponechali v platnosti tvrdé sankcie uvalené počas Asadovho režimu, pričom ich zmiernili len v obmedzenej miere pre humanitárne dôvody.

(reuters, sab)

  |  

Hizballáh odovzdal väčšinu svojich pozícií libanonskej armáde

Väčšina vojenských pozícií hnutia Hizballáh na juhu Libanonu prešla pod kontrolu libanonskej armády, oznámil v sobotu zdroj blízky organizácii. Podľa podmienok prímeria z 27. novembra 2024, ktoré ukončilo viac než rok trvajúci konflikt s Izraelom, sa v regióne môžu nachádzať len mierové jednotky OSN a armáda vlády v Bejrúte.

Prímerie zároveň stanovilo, že šíitské militantné hnutie podporované Iránom demontuje svoju vojenskú infraštruktúru na juhu a presunie bojovníkov severne od rieky Litání približne 30 kilometrov od izraelskej hranice. Z celkovo 265 pozícií Hizballáhu južne od tejto rieky už armáda prevzala kontrolu nad približne 190 z nich.

Prímerie sa odvoláva na rezolúciu OSN č. 1 701, ktorá rieku Litání stanovuje ako severnú hranicu demilitarizovanej zóny. Ďalšia rezolúcia vyzývala na zorganizovanie prezidentských volieb, čo krajina splnila 9. januára zvolením Josepha Aouna.

Izrael sa mal z územia Libanonu úplne stiahnuť do 18. februára, no stále kontroluje päť strategických bodov. Napriek dohode pokračuje v útokoch na pozície, ktoré považuje za infraštruktúru Hizballáhu.

USA a Francúzsko dohliadajú na dodržiavanie prímeria, pričom Washington vyzýva na úplné odzbrojenie šíitských militantov.

(afp, sab)

  |  

NBC: Ako Trump clami podryl svoje plány na ťažbu fosílnych palív

Obchodná politika bývalého prezidenta Donalda Trumpa podkopáva jeho vlastný cieľ zvyšovania americkej ropnej produkcie. Tvrdia to viacerí producenti, ktorí čelia rastúcim nákladom na materiály a klesajúcim cenám ropy.

Výkonný riaditeľ ropnej firmy J. Nelson Wood musel pozastaviť projekt v Illinois, keď po zavedení ciel na dovoz ocele vzrástli ceny potrubí dvojnásobne, zatiaľ čo cena ropy klesla o 17 percent.

Dôsledkom kombinácie vyšších nákladov a nižších príjmov je pokles investícií naprieč sektorom. Menšie firmy aj veľké korporácie zvažujú obmedzenie vŕtacích aktivít. Analytici upozorňujú, že aj keď ropa samotná clám nepodlieha, širší ekonomický dosah ciel oslabuje dopyt, čo tlačí ceny nadol.

„Clá negatívne ovplyvňujú Trumpovu stratégiu ‚vŕtať, vŕtať‘,“ uviedol Andy Lipow, odborník na ropný trh, pre televíziu NBC News.

Pokles cien síce môže zlacniť benzín pre spotrebiteľov, ale zároveň spôsobiť rast cien iných tovarov v dôsledku drahších dovozov. V energeticky závislých vidieckych oblastiach môže dôjsť k stagnácii, prepúšťaniu či znižovaniu miezd.

(nbc news, sab)