Preskočiť na obsah
  |  

Pentagón posilňuje vojenskú prítomnosť v Paname. Opozícia to považuje za inváziu

Panamská opozícia obvinila Spojené štáty z „maskovanej invázie“ po tom, čo americký prezident Donald Trump vo štvrtok potvrdil nasadenie vojenského personálu do krajiny.

Reakcia nasledovala po trojdňovej návšteve ministra obrany USA Petea Hegsetha, ktorý oznámil zvýšenie americkej prítomnosti na troch bývalých základniach – Fort Sherman, Rodman a Howard – s cieľom chrániť Panamský prieplav pred čínskym vplyvom.

Opozičný líder Ricardo Lombana vyhlásil, že ide o „inváziu bez výstrelu, no s palicou a hrozbami“. Panamská vláda tvrdí, že nedošlo k zriadeniu vojenských základní a že dohoda s USA je dočasná a neohrozuje zvrchovanosť krajiny.

Memorandum o porozumení však obsahuje letecké snímky daných lokalít s označením zón pre „výcvik“, „humanitárne aktivity“ a „inštaláciu majetku USA“, priblížil britský denník Guardian.

Lombana kritizoval, že ak má zahraničná armáda výhradný prístup a miestna vláda musí žiadať o vstup, fakticky ide o vojenskú základňu. Prítomnosť amerických síl vyvoláva v Paname spomienky na krvavú intervenciu z roku 1989, počas ktorej zahynuli tisíce civilistov.

Druhý dokument medzi krajinami umožňuje americkému námorníctvu kompenzáciu poplatkov za využitie prieplavu, čo môže porušovať dohodu o neutralite prieplavu a otvárať dvere ďalšiemu spochybňovaniu poplatkov.

(guardian, sab)

  |  

Elektroniku od amerických ciel neuchránia, Biely dom chystá sektorové sadzby

Americký minister obchodu Howard Lutnick v nedeľu oznámil, že Spojené štáty čoskoro zavedú nové sektorové clá na smartfóny, počítače, polovodiče a ďalšie elektronické produkty. Uviedol to v relácii „This Week“ na stanici ABC, pričom spresnil, že clá by mohli nadobudnúť účinnosť približne o mesiac.

Tieto produkty budú zahrnuté pod osobitnú kategóriu v rámci polovodičového priemyslu a budú podliehať špeciálnym clám. Tie sa majú týkať najmä výrobkov dovážaných z Číny, čím sa výrazne dotknú technologických firiem ako Apple. V piatok pritom administratíva prezidenta Donalda Trumpa dočasne udelila výnimku na existujúce clá na tieto produkty.

Lutnick ďalej spresnil, že clá sa v najbližších mesiacoch rozšíria aj na farmaceutický sektor. Zároveň spomenul, že USA doteraz viedli neoficiálne „jemné rozhovory“ s Čínou prostredníctvom sprostredkovateľov. Obavy o vývoj amerického dolára odmietol.

Podobne aj minister financií Scott Bessent v nedávnom rozhovore s nezávislým novinárom Tuckerom Carlsonom vysvetlil, že clá sa v dlhodobom horizonte neprejavia na hodnote americkej meny, a ich cieľom je, „aby v konečnom dôsledku boli zbytočné“.

Neskôr v priebehu dňa tieto informácie potvrdil aj obchodný zástupca USA Jamieson Greer. Elektroniku presunuli z kategórie recipročných ciel do colného režimu národnej bezpečnosti, ktorý si vyžaduje prešetrenie pred zavedením ciel a „v rámci ktorého prebiehajú štúdie týkajúce sa farmaceutických výrobkov, polovodičov, kovov a ďalších,“ povedal v relácii CBS Face The Nation.

Tento krok je súčasťou širšej snahy Washingtonu o reštrukturalizáciu obchodnej politiky voči Číne a ochranu domácich odvetví pred konkurenciou z Ázie.

(reuters, sab)

  |  

Británia vylučuje Čínu z oceliarskeho sektora, vláda prevzala kontrolu nad British Steel

Čínske spoločnosti už nemajú v britskom oceliarskom sektore miesto, vyhlásil v nedeľu britský minister pre podnikanie Jonathan Reynolds. Jeho vyjadrenie prišlo deň po tom, čo vláda prijala mimoriadne opatrenia na zabezpečenie kontroly nad spoločnosťou British Steel, ktorú od roku 2020 vlastní čínska skupina Jingye Group.

Jingye odmietla vládny záchranný balík vo výške 500 miliónov libier (575,8 milióna eur), ktorý mal zabrániť trvalému poškodeniu vysokých pecí v závode v Scunthorpe. Podľa Reynoldsa vláde nezostala iná možnosť než priama intervencia, pretože peciam hrozilo zatvorenie, čo by Spojené kráľovstvo ponechalo ako jedinú veľkú ekonomiku bez kapacity na výrobu primárnej ocele.

Reynolds označil predchádzajúce vlády za „naivné“ pri vpúšťaní čínskych investícií do strategických odvetví. Jingye má podľa neho prepojenia na Komunistickú stranu Číny, čo robí jej návrh neprijateľným. Zároveň dodal, že iné sektory ako automobilový priemysel či poľnohospodárstvo sú pre čínske investície menej citlivé.

Vzťahy medzi Britániou a Čínou sa napriek tomu od nástupu labouristickej vlády v roku 2024 zlepšujú, pričom po šiestich rokoch boli obnovené aj oficiálne rozhovory.

(reuters, sab)

  |  

WTO: Clá nefungujú, ich dôsledky sú často negatívne a neúmyselné

Clá, ktoré majú podľa niektorých vlád podporiť domácu ekonomiku, v skutočnosti neprinášajú očakávané výsledky. Uviedol to hlavný ekonóm Svetovej obchodnej organizácie (WTO) Ralph Ossa vo svojom blogu.

Hoci nespomenul konkrétne krajiny, jeho poznámky reagujú aj na aktuálne colné politiky, aké zavádzajú napríklad Spojené štáty.

Podľa Ossu clá síce môžu dočasne zvýhodniť domáce odvetvia oproti dovozu, no zároveň spôsobujú odlev pracovnej sily a kapitálu z exportného sektora a zvyšovanie miezd, čo znižuje konkurencieschopnosť vývozcov.

Upozornil tiež na dopady ciel na menu – vyššie clá vedú k nižšiemu dopytu po zahraničných menách, čo spôsobuje zhodnotenie domácej meny.

Ossa tvrdí, že aj keď clá menia štruktúru obchodu medzi sektormi či krajinami, ich vplyv na celkovú obchodnú bilanciu je zanedbateľný. Varuje, že ich krátkodobý efekt môže zatieniť dlhodobé náklady spojené s infláciou, stratou konkurencieschopnosti a oslabením medzinárodnej spolupráce.

(dpa, tasr, sab)

  |  

Turecko bude hostiť rokovania o bezpečnosti v Čiernom mori po možnom prímerí

Turecké ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že 15. a 16. apríla sa na veliteľstve námorných síl uskutoční stretnutie vojenských predstaviteľov Turecka a zahraničných predstaviteľov. Témou bude bezpečnosť v Čiernom mori po prípadnom uzavretí prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom.

„Stretnutie sa uskutoční na Veliteľstve námorných síl a bude zamerané na bezpečnostnú situáciu v regióne po potenciálnom prímerí medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou,“ uviedlo ministerstvo v oficiálnom vyhlásení.

Ankara zatiaľ nešpecifikovala, ktoré ďalšie krajiny sa na rokovaniach zúčastnia. Očakáva sa však, že podujatie poskytne priestor na výmenu názorov a plánovanie spolupráce s cieľom zabezpečiť stabilitu v oblasti strategicky dôležitého Čierneho mora.

Kyjev ani Moskva sa prvého kola rozhovorov nezúčastnia, doplnil neskôr rezort obrany.

Na čiastočnom prímerí v Čiernom mori sa Rusko a Ukrajina dohodli koncom marca, hoci pár dní po dohode sprostredkovanej Spojenými štátmi vyslovil Kremeľ podmienku zrušenia sankcií na vývoz obilia.

(reuters, sab)

  |  

Sýrsky vodca navštívi Emiráty, chce posilniť vzťahy s arabskými štátmi

Faktický sýrsky líder Ahmad Husajn Šara v nedeľu absolvuje svoju druhú návštevu krajiny v oblasti Perzského zálivu, keď odcestuje do Spojených arabských emirátov. Oznámila to štátna tlačová agentúra SANA, podľa ktorej bude hlavným cieľom rokovaní upevnenie vzťahov a prezentácia záväzku novej sýrskej vlády vytvoriť inkluzívny politický systém.

Lídra dnes už rozpustenej militantnej organizácie Hajat Tahrír aš-Šám bude sprevádzať minister zahraničných vecí Asaad Šibání, ktorý Emiráty navštívil už skôr tento rok. Očakáva sa, že s tamojšími partnermi prerokujú otázky spoločného záujmu, podrobnosti však agentúra nezverejnila.

Šara, v minulosti známy pod pseudonymom Mohammad al-Džawlání, sa snaží získať podporu v arabskom a západnom svete. Jeho prvá zahraničná cesta smerovala vo februári do Saudskej Arábie.

Spojené arabské emiráty sa historicky stavajú proti islamistickým hnutiam, ku ktorým patrí aj HTS, kedysi odnož al-Káidy v Sýrii. Práve tá v decembri 2024 zvrhla dlhoročného prezidenta Bašára Asada.

Západ pozorne sleduje vývoj v Sýrii, najmä s ohľadom na vytváranie funkčných inštitúcií, zabezpečenie stability a prevenciu návratu extrémistických skupín. Damask zároveň dúfa v zmiernenie sankcií, ktoré po rokoch občianskej vojny brzdia ekonomické oživenie krajiny.

(reuters, sab)