Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pellegrini odsúdil útok na Sumy. Moskvu vyzval, aby neriešila otázku mieru raketami

Prezident SR Peter Pellegrini ostro odsúdil nedeľňajší raketový útok na ukrajinské mesto Sumy, pri ktorom zahynulo najmenej 32 ľudí a ďalších 84 utrpelo zranenia. V príspevku na Facebooku apeloval na medzinárodné spoločenstvo, aby zvýšilo diplomatický tlak na ukončenie vojny.

„Napriek tomu, že sa hovorí o mieri, naďalej zomierajú nevinní ľudia. Medzinárodné spoločenstvo musí vynaložiť všetko diplomatické úsilie a tlak, aby toto vraždenie skončilo a Rusko začalo riešiť otázku mieru za rokovacím stolom, a nie riadenými strelami, ktoré zabíjajú nevinných ľudí,“ uviedol prezident.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj Pellegrinimu poďakoval za podporu na sieti X, kde slovenský líder tiež zdieľal svoje oficiálne vyhlásenie. Rovnakým spôsobom zdieľal aj vyjadrenia kanadského či bulharského premiéra a rumunského, fínskeho či estónskeho prezidenta.

Podľa dostupných informácií ruské balistické strely zasiahli centrum mesta v čase, keď sa tam zhromažďovali civilisti na oslavy Kvetnej nedele. Útok vyvolal vlnu medzinárodného pobúrenia a obnovil diskusie o potrebe rýchlej deeskalácie konfliktu prostredníctvom mierových rokovaní.

(fb, tasr, sab)

Minúta  |  

V Ekvádore vrcholí volebný súboj, boj o moc sprevádza nárast násilia

V Ekvádore v nedeľu prebieha druhé kolo prezidentských volieb, v ktorom sa stretávajú úradujúci prezident Daniel Noboa a ľavicová kandidátka Luisa Gonzálezová. Ide o reprízu predčasných volieb z októbra 2023, kde Noboa nad Gonzálezovou zvíťazil len tesne.

V prvom kole súčasných volieb, ktoré sa konalo 9. februára, získal Noboa 44,2 percenta hlasov, zatiaľ čo Gonzálezová 44 percent. Predvolebné prieskumy naznačujú mimoriadne vyrovnaný výsledok aj v druhom kole.

K volebným urnám má povinnosť pristúpiť 13,7 milióna voličov, pričom volebné miestnosti sú otvorené od 7.00 do 17.00 h miestneho času (od 14.00 do polnoci SEČ).

Noboa, 37-ročný syn banánového magnáta, patrí k najmladším prezidentom sveta. Počas svojho krátkeho mandátu vyhlásil výnimočný stav a povolal armádu do boja proti narkomafiám, ktoré destabilizujú krajinu. Nárast násilia je alarmujúci – počet vrážd od roku 2017 stúpol na viac než 50 na 100 000 obyvateľov.

Gonzálezová, právnička a zástankyňa chudobných vrstiev, má podporu bývalého prezidenta Rafaela Correu, ktorý žije v exile, no zostáva v krajine vplyvným hráčom.

(dpa, tasr, sab)

Minúta  |  

Pentagón posilňuje vojenskú prítomnosť v Paname. Opozícia to považuje za inváziu

Panamská opozícia obvinila Spojené štáty z „maskovanej invázie“ po tom, čo americký prezident Donald Trump vo štvrtok potvrdil nasadenie vojenského personálu do krajiny.

Reakcia nasledovala po trojdňovej návšteve ministra obrany USA Petea Hegsetha, ktorý oznámil zvýšenie americkej prítomnosti na troch bývalých základniach – Fort Sherman, Rodman a Howard – s cieľom chrániť Panamský prieplav pred čínskym vplyvom.

Opozičný líder Ricardo Lombana vyhlásil, že ide o „inváziu bez výstrelu, no s palicou a hrozbami“. Panamská vláda tvrdí, že nedošlo k zriadeniu vojenských základní a že dohoda s USA je dočasná a neohrozuje zvrchovanosť krajiny.

Memorandum o porozumení však obsahuje letecké snímky daných lokalít s označením zón pre „výcvik“, „humanitárne aktivity“ a „inštaláciu majetku USA“, priblížil britský denník Guardian.

Lombana kritizoval, že ak má zahraničná armáda výhradný prístup a miestna vláda musí žiadať o vstup, fakticky ide o vojenskú základňu. Prítomnosť amerických síl vyvoláva v Paname spomienky na krvavú intervenciu z roku 1989, počas ktorej zahynuli tisíce civilistov.

Druhý dokument medzi krajinami umožňuje americkému námorníctvu kompenzáciu poplatkov za využitie prieplavu, čo môže porušovať dohodu o neutralite prieplavu a otvárať dvere ďalšiemu spochybňovaniu poplatkov.

(guardian, sab)

Minúta  |  

Elektroniku od amerických ciel neuchránia, Biely dom chystá sektorové sadzby

Americký minister obchodu Howard Lutnick v nedeľu oznámil, že Spojené štáty čoskoro zavedú nové sektorové clá na smartfóny, počítače, polovodiče a ďalšie elektronické produkty. Uviedol to v relácii „This Week“ na stanici ABC, pričom spresnil, že clá by mohli nadobudnúť účinnosť približne o mesiac.

Tieto produkty budú zahrnuté pod osobitnú kategóriu v rámci polovodičového priemyslu a budú podliehať špeciálnym clám. Tie sa majú týkať najmä výrobkov dovážaných z Číny, čím sa výrazne dotknú technologických firiem ako Apple. V piatok pritom administratíva prezidenta Donalda Trumpa dočasne udelila výnimku na existujúce clá na tieto produkty.

Lutnick ďalej spresnil, že clá sa v najbližších mesiacoch rozšíria aj na farmaceutický sektor. Zároveň spomenul, že USA doteraz viedli neoficiálne „jemné rozhovory“ s Čínou prostredníctvom sprostredkovateľov. Obavy o vývoj amerického dolára odmietol.

Podobne aj minister financií Scott Bessent v nedávnom rozhovore s nezávislým novinárom Tuckerom Carlsonom vysvetlil, že clá sa v dlhodobom horizonte neprejavia na hodnote americkej meny, a ich cieľom je, „aby v konečnom dôsledku boli zbytočné“.

Neskôr v priebehu dňa tieto informácie potvrdil aj obchodný zástupca USA Jamieson Greer. Elektroniku presunuli z kategórie recipročných ciel do colného režimu národnej bezpečnosti, ktorý si vyžaduje prešetrenie pred zavedením ciel a „v rámci ktorého prebiehajú štúdie týkajúce sa farmaceutických výrobkov, polovodičov, kovov a ďalších,“ povedal v relácii CBS Face The Nation.

Tento krok je súčasťou širšej snahy Washingtonu o reštrukturalizáciu obchodnej politiky voči Číne a ochranu domácich odvetví pred konkurenciou z Ázie.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Británia vylučuje Čínu z oceliarskeho sektora, vláda prevzala kontrolu nad British Steel

Čínske spoločnosti už nemajú v britskom oceliarskom sektore miesto, vyhlásil v nedeľu britský minister pre podnikanie Jonathan Reynolds. Jeho vyjadrenie prišlo deň po tom, čo vláda prijala mimoriadne opatrenia na zabezpečenie kontroly nad spoločnosťou British Steel, ktorú od roku 2020 vlastní čínska skupina Jingye Group.

Jingye odmietla vládny záchranný balík vo výške 500 miliónov libier (575,8 milióna eur), ktorý mal zabrániť trvalému poškodeniu vysokých pecí v závode v Scunthorpe. Podľa Reynoldsa vláde nezostala iná možnosť než priama intervencia, pretože peciam hrozilo zatvorenie, čo by Spojené kráľovstvo ponechalo ako jedinú veľkú ekonomiku bez kapacity na výrobu primárnej ocele.

Reynolds označil predchádzajúce vlády za „naivné“ pri vpúšťaní čínskych investícií do strategických odvetví. Jingye má podľa neho prepojenia na Komunistickú stranu Číny, čo robí jej návrh neprijateľným. Zároveň dodal, že iné sektory ako automobilový priemysel či poľnohospodárstvo sú pre čínske investície menej citlivé.

Vzťahy medzi Britániou a Čínou sa napriek tomu od nástupu labouristickej vlády v roku 2024 zlepšujú, pričom po šiestich rokoch boli obnovené aj oficiálne rozhovory.

(reuters, sab)

Minúta  |  

WTO: Clá nefungujú, ich dôsledky sú často negatívne a neúmyselné

Clá, ktoré majú podľa niektorých vlád podporiť domácu ekonomiku, v skutočnosti neprinášajú očakávané výsledky. Uviedol to hlavný ekonóm Svetovej obchodnej organizácie (WTO) Ralph Ossa vo svojom blogu.

Hoci nespomenul konkrétne krajiny, jeho poznámky reagujú aj na aktuálne colné politiky, aké zavádzajú napríklad Spojené štáty.

Podľa Ossu clá síce môžu dočasne zvýhodniť domáce odvetvia oproti dovozu, no zároveň spôsobujú odlev pracovnej sily a kapitálu z exportného sektora a zvyšovanie miezd, čo znižuje konkurencieschopnosť vývozcov.

Upozornil tiež na dopady ciel na menu – vyššie clá vedú k nižšiemu dopytu po zahraničných menách, čo spôsobuje zhodnotenie domácej meny.

Ossa tvrdí, že aj keď clá menia štruktúru obchodu medzi sektormi či krajinami, ich vplyv na celkovú obchodnú bilanciu je zanedbateľný. Varuje, že ich krátkodobý efekt môže zatieniť dlhodobé náklady spojené s infláciou, stratou konkurencieschopnosti a oslabením medzinárodnej spolupráce.

(dpa, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.