Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Progresívne Slovensko vyzýva Fica a Blanára na odsúdenie útoku na Sumy

Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) vyzvalo v nedeľu premiéra Roberta Fica a ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (obaja Smer) na jednoznačné odsúdenie nedeľňajšieho ruského raketového útoku na ukrajinské mesto Sumy. Strana kritizuje vládu za nečinnosť a „absenciu jasného postoja voči agresii režimu Vladimira Putina“.

„Raketový útok na Kvetnú nedeľu zabil vyše 30 nevinných ľudí a ďalšie desiatky zranil. Túto hroznú tragédiu rieši celý civilizovaný svet, no naša vláda opäť strká hlavu do piesku,“ vyhlásil predseda PS Michal Šimečka. Dodal, že ide o pokračovanie agresívneho správania, ktoré odmieta mier, zatiaľ čo slovenská vláda mlčí alebo iba formálne hovorí o mieri bez konkrétnych krokov.

Pri útoku v meste Sumy zasiahli dve balistické strely centrum mesta, kde sa v tom čase zhromažďovali civilisti počas osláv Kvetnej nedele. Útok si vyžiadal najmenej 32 mŕtvych a viac ako 84 zranených.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Bolsonaro podstupuje piatu operáciu po útoku z roku 2018, pred zákrokom vyzval na amnestiu

Bývalý brazílsky prezident Jair Bolsonaro v nedeľu podstupuje svoju piatu operáciu brucha od roku 2018, keď ho počas predvolebnej kampane pobodali. Zákrok sa začal o 8.30 miestneho času a podľa lekárskeho tímu by mal trvať približne šesť hodín.

Bolsonaro (70) bol hospitalizovaný v piatok po silných bolestiach brucha počas stretnutia s podporovateľmi na severovýchode krajiny. V sobotu večer ho previezli do hlavného mesta Brasília, kde žije. Operácia sa koná práve tam.

Pred zákrokom poslal Bolsonaro odkaz svojim priaznivcom, v ktorom kritizoval tvrdý trest pre jedného z účastníkov útoku na brazílsku metropolu po voľbách v roku 2022, za ktorý mu hrozí až desaťročné väzenie. Zároveň opäť vyzval Kongres, aby schválil zákon o amnestii pre svojich podporovateľov.

„Nech Boh osvieti každého z 513 poslancov a 81 senátorov pri ich hlasovaní. Toto rozhodnutie má veľkú váhu,“ napísal Bolsonaro.

Najvyšší súd ho bude čoskoro súdiť za údajnú snahu o zvrhnutie vlády po prehratých voľbách. Bolsonaro vinu odmieta a tvrdí, že ide o politický proces zameraný proti konzervatívcom. Do roku 2030 má zákaz kandidovať, no napriek tomu tvrdí, že chce kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2026.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Pellegrini odsúdil útok na Sumy. Moskvu vyzval, aby neriešila otázku mieru raketami

Prezident SR Peter Pellegrini ostro odsúdil nedeľňajší raketový útok na ukrajinské mesto Sumy, pri ktorom zahynulo najmenej 32 ľudí a ďalších 84 utrpelo zranenia. V príspevku na Facebooku apeloval na medzinárodné spoločenstvo, aby zvýšilo diplomatický tlak na ukončenie vojny.

„Napriek tomu, že sa hovorí o mieri, naďalej zomierajú nevinní ľudia. Medzinárodné spoločenstvo musí vynaložiť všetko diplomatické úsilie a tlak, aby toto vraždenie skončilo a Rusko začalo riešiť otázku mieru za rokovacím stolom, a nie riadenými strelami, ktoré zabíjajú nevinných ľudí,“ uviedol prezident.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj Pellegrinimu poďakoval za podporu na sieti X, kde slovenský líder tiež zdieľal svoje oficiálne vyhlásenie. Rovnakým spôsobom zdieľal aj vyjadrenia kanadského či bulharského premiéra a rumunského, fínskeho či estónskeho prezidenta.

Podľa dostupných informácií ruské balistické strely zasiahli centrum mesta v čase, keď sa tam zhromažďovali civilisti na oslavy Kvetnej nedele. Útok vyvolal vlnu medzinárodného pobúrenia a obnovil diskusie o potrebe rýchlej deeskalácie konfliktu prostredníctvom mierových rokovaní.

(fb, tasr, sab)

Minúta  |  

V Ekvádore vrcholí volebný súboj, boj o moc sprevádza nárast násilia

V Ekvádore v nedeľu prebieha druhé kolo prezidentských volieb, v ktorom sa stretávajú úradujúci prezident Daniel Noboa a ľavicová kandidátka Luisa Gonzálezová. Ide o reprízu predčasných volieb z októbra 2023, kde Noboa nad Gonzálezovou zvíťazil len tesne.

V prvom kole súčasných volieb, ktoré sa konalo 9. februára, získal Noboa 44,2 percenta hlasov, zatiaľ čo Gonzálezová 44 percent. Predvolebné prieskumy naznačujú mimoriadne vyrovnaný výsledok aj v druhom kole.

K volebným urnám má povinnosť pristúpiť 13,7 milióna voličov, pričom volebné miestnosti sú otvorené od 7.00 do 17.00 h miestneho času (od 14.00 do polnoci SEČ).

Noboa, 37-ročný syn banánového magnáta, patrí k najmladším prezidentom sveta. Počas svojho krátkeho mandátu vyhlásil výnimočný stav a povolal armádu do boja proti narkomafiám, ktoré destabilizujú krajinu. Nárast násilia je alarmujúci – počet vrážd od roku 2017 stúpol na viac než 50 na 100 000 obyvateľov.

Gonzálezová, právnička a zástankyňa chudobných vrstiev, má podporu bývalého prezidenta Rafaela Correu, ktorý žije v exile, no zostáva v krajine vplyvným hráčom.

(dpa, tasr, sab)

Minúta  |  

Pentagón posilňuje vojenskú prítomnosť v Paname. Opozícia to považuje za inváziu

Panamská opozícia obvinila Spojené štáty z „maskovanej invázie“ po tom, čo americký prezident Donald Trump vo štvrtok potvrdil nasadenie vojenského personálu do krajiny.

Reakcia nasledovala po trojdňovej návšteve ministra obrany USA Petea Hegsetha, ktorý oznámil zvýšenie americkej prítomnosti na troch bývalých základniach – Fort Sherman, Rodman a Howard – s cieľom chrániť Panamský prieplav pred čínskym vplyvom.

Opozičný líder Ricardo Lombana vyhlásil, že ide o „inváziu bez výstrelu, no s palicou a hrozbami“. Panamská vláda tvrdí, že nedošlo k zriadeniu vojenských základní a že dohoda s USA je dočasná a neohrozuje zvrchovanosť krajiny.

Memorandum o porozumení však obsahuje letecké snímky daných lokalít s označením zón pre „výcvik“, „humanitárne aktivity“ a „inštaláciu majetku USA“, priblížil britský denník Guardian.

Lombana kritizoval, že ak má zahraničná armáda výhradný prístup a miestna vláda musí žiadať o vstup, fakticky ide o vojenskú základňu. Prítomnosť amerických síl vyvoláva v Paname spomienky na krvavú intervenciu z roku 1989, počas ktorej zahynuli tisíce civilistov.

Druhý dokument medzi krajinami umožňuje americkému námorníctvu kompenzáciu poplatkov za využitie prieplavu, čo môže porušovať dohodu o neutralite prieplavu a otvárať dvere ďalšiemu spochybňovaniu poplatkov.

(guardian, sab)

Minúta  |  

Elektroniku od amerických ciel neuchránia, Biely dom chystá sektorové sadzby

Americký minister obchodu Howard Lutnick v nedeľu oznámil, že Spojené štáty čoskoro zavedú nové sektorové clá na smartfóny, počítače, polovodiče a ďalšie elektronické produkty. Uviedol to v relácii „This Week“ na stanici ABC, pričom spresnil, že clá by mohli nadobudnúť účinnosť približne o mesiac.

Tieto produkty budú zahrnuté pod osobitnú kategóriu v rámci polovodičového priemyslu a budú podliehať špeciálnym clám. Tie sa majú týkať najmä výrobkov dovážaných z Číny, čím sa výrazne dotknú technologických firiem ako Apple. V piatok pritom administratíva prezidenta Donalda Trumpa dočasne udelila výnimku na existujúce clá na tieto produkty.

Lutnick ďalej spresnil, že clá sa v najbližších mesiacoch rozšíria aj na farmaceutický sektor. Zároveň spomenul, že USA doteraz viedli neoficiálne „jemné rozhovory“ s Čínou prostredníctvom sprostredkovateľov. Obavy o vývoj amerického dolára odmietol.

Podobne aj minister financií Scott Bessent v nedávnom rozhovore s nezávislým novinárom Tuckerom Carlsonom vysvetlil, že clá sa v dlhodobom horizonte neprejavia na hodnote americkej meny, a ich cieľom je, „aby v konečnom dôsledku boli zbytočné“.

Neskôr v priebehu dňa tieto informácie potvrdil aj obchodný zástupca USA Jamieson Greer. Elektroniku presunuli z kategórie recipročných ciel do colného režimu národnej bezpečnosti, ktorý si vyžaduje prešetrenie pred zavedením ciel a „v rámci ktorého prebiehajú štúdie týkajúce sa farmaceutických výrobkov, polovodičov, kovov a ďalších,“ povedal v relácii CBS Face The Nation.

Tento krok je súčasťou širšej snahy Washingtonu o reštrukturalizáciu obchodnej politiky voči Číne a ochranu domácich odvetví pred konkurenciou z Ázie.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.