Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj: Trump by mal navštíviť Ukrajinu a spoznať realitu vojny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby navštívil Ukrajinu a osobne sa oboznámil s následkami ruskej invázie.

V rozhovore pre CBS zdôraznil, že takáto návšteva by Trumpovi umožnila pochopiť rozsah škôd a utrpenia, ktoré vojna spôsobila civilistom.

Zároveň reagoval na obvinenia Trumpa a viceprezidenta J. D. Vancea, ktorí kritizovali ukrajinské prijímanie zahraničných lídrov ako propagandistické divadlo. Zelenskyj trvá na tom, že návšteva nebude inscenovaná.

Upozornil tiež, že napriek snahám USA a Európy o prímerie Rusko návrhy odmieta a pokračuje v útokoch. Zdôraznil, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nemožno veriť a že cieľom Moskvy je úplné zničenie ukrajinskej nezávislosti.

Rozhovor poskytol v Kryvom Rihu, kde nedávny ruský útok zabil 18 civilistov vrátane detí. Zelenskyj zdôraznil, že spravodlivý mier musí garantovať plnú zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Húsíovia opäť útočia. Rakety odpálili na izraelské vojenské ciele

Izraelská armáda oznámila, že v nedeľu bola na územie Izraela odpálená raketa z Jemenu, pričom ju pravdepodobne úspešne zachytili.

K útoku sa prihlásili jemenskí povstalci húsíovia, ktorí deklarovali vojenskú operáciu s dvoma balistickými raketami zameranú na izraelské ciele – vojenskú základňu pri meste Ašdod a Letisko Bena Guriona.

Počas incidentu sa v Jeruzaleme a Tel Avive spustili varovné sirény, nasledované tlmenými výbuchmi. Izraelská armáda následne uviedla, že pravdepodobne boli vystrelené dve rakety.

Húsíovia, podporovaní Iránom, útočia na Izrael pravidelne od vypuknutia vojny v Pásme Gazy v októbri 2023 po útoku Hamasu. Okrem raketových útokov zasahujú aj lode v Červenom mori a Adenskom zálive, pričom tvrdia, že ide o prejav solidarity s Palestínčanmi v Gaze.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Pensylvánskemu guvernérovi horel dom, polícia nevylúčila podpaľačstvo

V oficiálnej rezidencii guvernéra amerického štátu Pensylvánia Josha Shapira vypukol v noci na nedeľu miestneho času požiar. Polícia incident vyšetruje ako možné podpaľačstvo.

Shapiro, ktorý bol v tom čase doma so svojou rodinou, uviedol, že ich zobudilo klopanie policajtov, ktorí ich bezpečne evakuovali. Požiar síce hasiči rýchlo uhasili, no časť budovy bola vážne poškodená. Úrady vypísali odmenu 10-tisíc dolárov za informácie vedúce k dolapeniu páchateľa.

Požiar bol nahlásený krátko po druhej hodine ráno miestneho času v Harrisburgu, hlavnom meste Pensylvánie. Guvernér v príspevku na sieti X poďakoval za bezpečný zásah a vyjadril vďačnosť, že nikto neutrpel zranenia.

Josh Shapiro je guvernérom od januára 2023, predtým pôsobil ako generálny prokurátor štátu. V minulosti sa o ňom hovorilo ako o možnom viceprezidentskom kandidátovi Demokratickej strany, nakoniec však post získal Tim Walz, guvernér Minnesoty.

(ap, afp, reuters, tasr, sab)

Minúta  |  

Kto bude súčasťou novej nemeckej vlády. Trojica strán si už rozdelila niektoré rezorty

Hoci nová nemecká koalícia pod vedením kresťanského demokrata Friedricha Merza a SPD už dosiahla dohodu, mená ministrov zatiaľ oficiálne nezverejnili. V kuloároch sa však intenzívne špekuluje o zložení budúceho kabinetu, hodnotí týždenník Politico.

Merzova „Únia“ (CDU) má získať zahraničný a hospodársky rezort, sociálni demokrati financie a obranu, zatiaľ čo ministerstvo vnútra pripadne bavorskej CSU.

Medzi hlavnými favoritmi na post ministra zahraničia je Johann Wadephul, skúsený poslanec CDU so silnými väzbami na Washington a Brusel. Ďalšími kandidátmi sú bývalý kandidát na kancelára Armin Laschet a Jens Spahn, ktorý má osobné kontakty na viacerých republikánov.

Obranu by si mal udržať populárny Boris Pistorius z SPD, ktorý známy svojím odhodlaním modernizovať armádu. Na čelo rezortu financií mieri spolupredseda SPD Lars Klingbeil, alternatívou je technokrat Jörg Kukies.

Rezort hospodárstva by mal viesť Merzov spojenec Carsten Linnemann, zástanca deregulácie a fiškálnej disciplíny. Ministerstvo vnútra by zase mohlo pripadnúť Alexandrovi Dobrindtovi z CSU, známemu tvrdým postojom k migrácii.

(politico, sab)

Minúta  |  

Maďarský opozičný líder Magyar sľubuje odblokovanie eurofondov a referendum o Ukrajine

Maďarský opozičný politik Péter Magyar v nedeľu prisľúbil, že po prípadnom víťazstve v budúcoročných voľbách odblokuje miliardy eur zadržaných fondov Európskej únie, čím chce oživiť maďarskú ekonomiku. Zároveň avizoval, že by v krajine usporiadal záväzné referendum o vstupe Ukrajiny do EÚ.

Agentúra S&P v piatok zhoršila výhľad maďarského úverového ratingu z „stabilného“ na „negatívny“ pre rastúce fiškálne riziká, slabý prílev eurofondov a vysoké náklady na obsluhu dlhu, ktoré zvyšuje predvolebná rozpočtová expanzia pred voľbami v roku 2026.

Premiér Viktor Orbán je pri moci od roku 2010 a jeho spory s Bruselom o právny štát viedli k pozastaveniu eurofondov, čo zasiahol už tak oslabenú ekonomiku s vysokou infláciou. Podľa niektorých prieskumov už Magyarova strana Tisza predbehla Orbánov Fidesz v podpore voličov.

„Maďarsko opäť bude hrdým a spoľahlivým spojencom NATO a plnohodnotným členom EÚ,“ povedal Magyar svojim podporovateľom po predstavení výsledkov celonárodného prieskumu, ktorý bude podľa neho základom budúceho vládneho programu.

Zatiaľ čo vláda očakáva rast HDP o 2,5 percenta v tomto roku, S&P predpovedá len 1,5 percenta, čo by znamenalo najslabšie trojročné obdobie v Orbánovej 15-ročnej vláde. Magyar verí, že samotné odblokovanie fondov by zvýšilo výkon ekonomiky o jedno percento, čo by prinieslo rozpočtu dodatočných 800 miliárd forintov (2,22 miliardy dolárov).

Zároveň uviedol, že otázka členstva Ukrajiny v EÚ je medzi Maďarmi rozdelená, a preto by o nej nechal rozhodnúť v záväznom referende po zverejnení konkrétnych podmienok vstupu.

(reuters, sab)

Minúta  |  

K piatkovému výbuchu bomby v Aténach sa priznala extrémistická skupina

K piatkovému bombovému útoku na sídlo železničnej spoločnosti Hellenic Train v Aténach sa prihlásila organizácia Revolučná sebaobrana tried. Skupina sa zároveň prihlásila aj k zodpovednosti za februárový útok na grécke ministerstvo práce.

Vyhlásenie s týmto priznaním zverejnili v nedeľu na platforme blízkej autonómnej scéne. Prípad vyšetruje protiteroristická jednotka gréckej polície.

Výbuch nastal v piatok večer pred vchodom do budovy firmy. Vďaka anonymnému telefonátu stihli úrady objekt evakuovať, takže nikto neutrpel zranenia. Fasáda však bola výrazne poškodená. Bezpečnostné kamery zachytili dvoch podozrivých, pričom jeden z nich nemal prekrytú tvár.

Skupina tvrdí, že útoky venovala palestínskemu ľudu a svojmu členovi, ktorý zomrel pri predchádzajúcom výbuchu v Aténach. Hellenic Train a vláda sú dlhodobo kritizované za zanedbanie železničnej infraštruktúry, najmä po tragickej nehode z februára 2023, pri ktorej zomrelo 57 ľudí. Tieto obvinenia zazneli aj vo vyhlásení útočníkov.

(ert, dpa, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.