Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Jordánsko dostane od EÚ ďalšiu pôžičku na podporu hospodárskej stability

Členské štáty Európskej únie v pondelok na zasadnutí Rady v Luxemburgu definitívne schválili makrofinančnú pomoc pre Jordánsko vo výške 500 miliónov eur. Finančné prostriedky vo forme pôžičiek majú posilniť hospodársku stabilitu krajiny a podporiť aktuálne reformy v čase narastajúcich vnútorných a vonkajších výziev.

Podpora EÚ je podmienená dodržiavaním demokratických princípov, právneho štátu a ľudských práv, ktoré bude monitorovať Európska komisia v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť. Poskytnutie pomoci odobril 1. apríla aj Európsky parlament.

Únia poskytuje Jordánsku makrofinančnú pomoc od roku 2013. V rámci troch predchádzajúcich programov makrofinančnej pomoci krajina získala spolu 1,08 miliardy eur. Posledný program v rokoch 2020 až 2023 priniesol 700 miliónov eur na podporu reforiem v oblasti verejných financií a správy vecí verejných.

Partnerstvo medzi EÚ a Jordánskom je upravené Asociačnou dohodou z roku 2002. Blok pomáha Jordánsku aj v riešení dôsledkov sýrskeho konfliktu, pričom od roku 2011 zmobilizoval približne štyri miliardy eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kallasová: Po útoku na Sumy treba vyvíjať maximálny tlak na Rusko

Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová v pondelok vyzvala na „maximálny tlak“ na Rusko. Vyhlásenie prišlo deň po raketovom útoku na ukrajinské mesto Sumy.

„Myslím si, že musíme na Rusko vyvinúť tlak, maximálny tlak, aby túto vojnu skutočne ukončilo, pretože na mier musia byť dvaja,“ poznamenala. „Všetci, ktorí chcú, aby zabíjanie skončilo, by mali vyvíjať maximálny tlak,“ zdôraznila.

Podľa jej slov je nevyhnutné zvýšiť podporu pre Kyjev. Zopakovala, že európske krajiny zatiaľ vyčlenili na vojenskú pomoc Ukrajine v tomto roku viac ako 23 miliárd eur, čo je viac ako vlani.

Kallasová nedávno oznámila zámer poskytnúť Ukrajine tento rok päť miliárd eur na dva milióny kusov delostreleckej munície. V pondelok prezradila, že dve tretiny potrebných prostriedkov už je k dispozícii.

Pri ruskom raketovom útoku na ukrajinské severovýchodné mesto Sumy v nedeľu dopoludnia zahynulo podľa tamojších úradov najmenej 34 ľudí a ďalších 117 osôb utrpelo zranenia. Dve balistické strely zasiahli centrum mesta, keď sa na uliciach schádzalo množstvo civilistov oslavujúcich Kvetnú nedeľu.

(tasr, The Independent, MTI, lud)

Minúta  |  

U. S. Steel musí zostať americký, Japonci môžu len investovať, oznámil Trump

Donald Trump sa vyslovil za zachovanie oceliarní U. S. Steel v amerických rukách, pričom pripustil možnosť menšinovej investície zo strany japonského koncernu Nippon Steel. Vyjadril sa tak počas návratu z Floridy do Washingtonu.

Pôvodná dohoda o kúpe spoločnosti Nippon Steel, ktorú oznámili v decembri 2023, narazila na odpor oboch hlavných politických táborov v USA. Trump aj Joe Biden zdôrazňovali potrebu udržať firmu pod americkou kontrolou, najmä v súvislosti s jej sídlom v strategickom štáte Pensylvánia.

V januári 2025 Biden transakciu zablokoval zo záujmov národnej bezpečnosti, čomu sa obidve spoločnosti postavili na odpor a obrátili sa na súd. Tvrdia, že rozhodnutie bolo politicky motivované a požadujú nové preskúmanie.

Japonský premiér Išiba zdôraznil potrebu rozlišovať medzi investíciou a akvizíciou v súlade s americkým právom a podporil kompromisné riešenie.

Aj keď sa aktuálna diskusia o predaji spoločnosti U. S. Steel týka jej materskej firmy v Spojených štátoch, nepriame dôsledky môžu zasiahnuť aj Slovensko. V Košiciach sa nachádza významná európska pobočka U. S. Steel, ktorá je jedným z najväčších zamestnávateľov v krajine.

Ak by došlo k zmene vlastníckej štruktúry, nový vlastník by mohol prehodnotiť svoje strategické priority, investície či reorganizáciu výroby v rámci skupiny.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Barrot žiada Alžírsko, aby stiahlo vyhostenie 12 úradníkov, inak Paríž zareaguje

Alžírsko nariadilo dvanástim francúzskym predstaviteľom opustiť krajinu do 48 hodín v reakcii na zadržanie troch alžírskych občanov vo Francúzsku, medzi nimi aj pracovníka alžírskeho konzulátu.

Podľa francúzskeho ministra zahraničných vecí Jeana-Noëla Barrota súvisí incident s vyšetrovaním únosu Amira Boukhorsa, známeho kritika alžírskeho režimu, ktorý vo Francúzsku získal politický azyl.

Boukhorsa, aktívneho na YouTube a TikToku, Alžírsko označuje za sabotéra napojeného na teroristické skupiny. Jeho únos sa mal odohrať koncom apríla 2024 na francúzskom území a trval približne 27 hodín.

Francúzska strana vyzýva Alžírsko, aby od vyhostení upustilo, inak Paríž prisľúbil okamžitú reakciu. Alžírske ministerstvo zahraničia označilo zadržanie konzula za neprijateľné a varovalo pred zhoršením bilaterálnych vzťahov.

Napätie medzi oboma krajinami už dlhšie pretrváva, pričom sa zintenzívnilo po tom, ako Emmanuel Macron uznal marockú autonómiu nad Západnou Saharou, kde má Alžírsko vlastné záujmy.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Blue Origin štartuje prvú ženskú vesmírnu misiu. Zúčastní sa aj Katy Perry

Americká speváčka Katy Perry sa v pondelok zúčastní na vesmírnom lete spoločnosti Blue Origin ako členka prvej čisto ženskej posádky od historického letu sovietskej kozmonautky Valentiny Tereškovovej v roku 1963.

Let rakety New Shepard má trvať približne desať minút a posádku dopraví do výšky približne sto kilometrov nad morom, kde si budú môcť vyskúšať stav beztiaže.

Perry, ktorá snívala o ceste do vesmíru 15 rokov, oznámila, že počas letu plánuje aj spievať. V tíme budú aj známe osobnosti ako moderátorka Gayle Kingová, Lauren Sanchezová – snúbenica Jeffa Bezosa, producentka Kerianne Flynnová a vedkyne Aisha Boweová a Amanda Nguyenová.

Blue Origin uskutočňuje komerčné suborbitálne lety od roku 2021 a už prepravila 52 ľudí. Ceny leteniek nie sú verejne známe, niektorí pasažieri však leteli zdarma.

Štart je naplánovaný na 8:30 miestneho času (13:30 SELČ) zo západného Texasu, pričom jeho čas môže ovplyvniť počasie.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Merz chce znížiť počet žiadostí o azyl v Nemecku pod 100-tisíc

Friedrich Merz, pravdepodobný budúci kancelár Nemecka a líder CDU, oznámil, že jeho vláda si stanovila cieľ znížiť počet nových žiadostí o azyl pod 100-tisíc ročne. V roku 2024 ich krajina evidovala takmer 230-tisíc, čo podľa Merza spôsobilo neúnosný tlak na verejné služby ako školy, nemocnice a infraštruktúru.

V rozhovore pre televíziu ARD vyhlásil, že ročný počet žiadostí už nesmie byť šesťciferný. Opatrenia na zníženie počtu migrantov zahŕňajú pozastavenie zlučovania rodín a začatie repatriačnej ofenzívy proti osobám bez legálneho pobytu.

Merz tiež plánuje sprísniť hraničné kontroly a už komunikuje so susednými krajinami o koordinácii postupu. Tieto kroky sú súčasťou koaličnej dohody medzi CDU/CSU a SPD.

Migrácia bola kľúčovou témou predčasných parlamentných volieb vo februári, a očakáva sa, že nová vláda vznikne začiatkom mája.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.