Preskočiť na obsah
  |  

Slovenskí biskupi odsúdili útok v meste Sumy. Trstenský a Maxim žiadajú mier

Slovenskí biskupi ostro odsúdili ruský raketový útok na ukrajinské mesto Sumy, ktorý sa stal počas Kvetnej nedele.

Ruské balistické rakety zasiahli civilistov vychádzajúcich z chrámu, pričom miestne úrady hlásia vyše 30 mŕtvych a desiatky zranených, vrátane detí. Útok zničil najmenej dvadsať budov, obchody, kaviarne, byty a poškodil električky aj autá.

Biskup František Trstenský vyhlásil: „Odsudzujem barbarstvo ruskej agresie. Je to masaker nevinného civilného obyvateľstva. Už dosť vojny! Pokoj zbraniam!“

Gréckokatolícky arcibiskup Jonáš Maxim, ktorý na Ukrajine dlhé roky pôsobil ako igumen Univskej lavry, povedal: „V plnej miere odsudzujem toto barbarstvo ‘ruského mira’. Spolucítim s nevinnými obeťami a zahŕňam ich do svojich modlitieb.“

K útoku sa vyjadril aj evanjelický biskup Peter Mihoč: „Posvätné ticho bolo vystriedané plačom, bolesťou a utrpením. Je odsúdeniahodné, ak už nik a nič im neostáva sväté.“

Náboženskí lídri naprieč cirkvami vyzývajú na okamžité zastavenie násilia.

(red)

  |  

Trump plánuje nové clá na polovodiče, zvažuje výnimky pre firmy

Donald Trump oznámil, že plánuje počas nasledujúceho týždňa zaviesť clá na dovážané polovodiče. Zatiaľ nie je jasné, či pre niektoré výrobky, ako napríklad smartfóny, bude platiť výnimka, prezident pripustil možnosť flexibility voči určitým firmám v sektore.

Podľa portálu The Telegraph uviedol, že cieľom je podporiť domácu výrobu čipov a iných technológií. Tento krok znamená, že predchádzajúce výnimky na smartfóny a počítače v rámci recipročných ciel voči Číne pravdepodobne nebudú mať dlhé trvanie.

Šéf Bieleho domu svoje zámery prezentoval počas návratu z Floridy do Washingtonu, keď hovoril s novinármi na palube Air Force One. Zdôraznil potrebu zjednodušiť proces pre americké firmy, aby mohli vyrábať kľúčové technologické komponenty doma.

Detaily o konkrétnych výnimkách neuviedol, no zdôraznil, že v obchode je potrebná istá miera flexibility a že žiadne pravidlá by nemali byť úplne striktné.

(the telegraph, lup)

  |  

Pellegrini: Je pre mňa ťažké ľuďom vysvetľovať, prečo platia transakčnú daň

Prezident Peter Pellegrini v pondelok v Bratislave na konferencii Vizio Energo vyhlásil, že transakčnú daň, ktorá platí od 1. apríla, by bolo potrebné zrušiť. Pellegrini, ktorý je vyštudovaný ekonóm, upozornil, že nedokáže svojim voličom vysvetliť ekonomickú logiku takejto dane.

Prezident kritizoval, že daň uplatňujú aj pri prevode výplaty zamestnancovi alebo pri vrátení preplatku na dani, čo podľa neho odporuje základným princípom zdaňovania.

Zdôraznil, že štát by mal hľadať iné formy zvyšovania príjmov, napríklad cez väčšiu progresivitu zdaňovania alebo vyššie zaťaženie doteraz menej zdanených segmentov.

Pellegrini dodal, že transakčná daň nedáva dlhodobo zmysel a mali by ju nahradiť iným opatrením, ktoré by nenarúšalo dôveru občanov. Podľa neho samotné odôvodnenie, že daň zaviedli v dôsledku zlej finančnej situácie po predchádzajúcej vláde, nie je pre ľudí dostatočne presvedčivé.

(tasr, max)

  |  

Jordánsko dostane od EÚ ďalšiu pôžičku na podporu hospodárskej stability

Členské štáty Európskej únie v pondelok na zasadnutí Rady v Luxemburgu definitívne schválili makrofinančnú pomoc pre Jordánsko vo výške 500 miliónov eur. Finančné prostriedky vo forme pôžičiek majú posilniť hospodársku stabilitu krajiny a podporiť aktuálne reformy v čase narastajúcich vnútorných a vonkajších výziev.

Podpora EÚ je podmienená dodržiavaním demokratických princípov, právneho štátu a ľudských práv, ktoré bude monitorovať Európska komisia v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť. Poskytnutie pomoci odobril 1. apríla aj Európsky parlament.

Únia poskytuje Jordánsku makrofinančnú pomoc od roku 2013. V rámci troch predchádzajúcich programov makrofinančnej pomoci krajina získala spolu 1,08 miliardy eur. Posledný program v rokoch 2020 až 2023 priniesol 700 miliónov eur na podporu reforiem v oblasti verejných financií a správy vecí verejných.

Partnerstvo medzi EÚ a Jordánskom je upravené Asociačnou dohodou z roku 2002. Blok pomáha Jordánsku aj v riešení dôsledkov sýrskeho konfliktu, pričom od roku 2011 zmobilizoval približne štyri miliardy eur.

(tasr, max)

  |  

Kallasová: Po útoku na Sumy treba vyvíjať maximálny tlak na Rusko

Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová v pondelok vyzvala na „maximálny tlak“ na Rusko. Vyhlásenie prišlo deň po raketovom útoku na ukrajinské mesto Sumy.

„Myslím si, že musíme na Rusko vyvinúť tlak, maximálny tlak, aby túto vojnu skutočne ukončilo, pretože na mier musia byť dvaja,“ poznamenala. „Všetci, ktorí chcú, aby zabíjanie skončilo, by mali vyvíjať maximálny tlak,“ zdôraznila.

Podľa jej slov je nevyhnutné zvýšiť podporu pre Kyjev. Zopakovala, že európske krajiny zatiaľ vyčlenili na vojenskú pomoc Ukrajine v tomto roku viac ako 23 miliárd eur, čo je viac ako vlani.

Kallasová nedávno oznámila zámer poskytnúť Ukrajine tento rok päť miliárd eur na dva milióny kusov delostreleckej munície. V pondelok prezradila, že dve tretiny potrebných prostriedkov už je k dispozícii.

Pri ruskom raketovom útoku na ukrajinské severovýchodné mesto Sumy v nedeľu dopoludnia zahynulo podľa tamojších úradov najmenej 34 ľudí a ďalších 117 osôb utrpelo zranenia. Dve balistické strely zasiahli centrum mesta, keď sa na uliciach schádzalo množstvo civilistov oslavujúcich Kvetnú nedeľu.

(tasr, The Independent, MTI, lud)

  |  

U. S. Steel musí zostať americký, Japonci môžu len investovať, oznámil Trump

Donald Trump sa vyslovil za zachovanie oceliarní U. S. Steel v amerických rukách, pričom pripustil možnosť menšinovej investície zo strany japonského koncernu Nippon Steel. Vyjadril sa tak počas návratu z Floridy do Washingtonu.

Pôvodná dohoda o kúpe spoločnosti Nippon Steel, ktorú oznámili v decembri 2023, narazila na odpor oboch hlavných politických táborov v USA. Trump aj Joe Biden zdôrazňovali potrebu udržať firmu pod americkou kontrolou, najmä v súvislosti s jej sídlom v strategickom štáte Pensylvánia.

V januári 2025 Biden transakciu zablokoval zo záujmov národnej bezpečnosti, čomu sa obidve spoločnosti postavili na odpor a obrátili sa na súd. Tvrdia, že rozhodnutie bolo politicky motivované a požadujú nové preskúmanie.

Japonský premiér Išiba zdôraznil potrebu rozlišovať medzi investíciou a akvizíciou v súlade s americkým právom a podporil kompromisné riešenie.

Aj keď sa aktuálna diskusia o predaji spoločnosti U. S. Steel týka jej materskej firmy v Spojených štátoch, nepriame dôsledky môžu zasiahnuť aj Slovensko. V Košiciach sa nachádza významná európska pobočka U. S. Steel, ktorá je jedným z najväčších zamestnávateľov v krajine.

Ak by došlo k zmene vlastníckej štruktúry, nový vlastník by mohol prehodnotiť svoje strategické priority, investície či reorganizáciu výroby v rámci skupiny.

(tasr, lup)