Preskočiť na obsah
  |  

Naryškin: Ukrajina sa musí vzdať NATO aj okupovaných území

Riaditeľ ruskej zahraničnej rozviedky Sergej Naryškin počas návštevy Bieloruska zopakoval, že Rusko trvá na svojich podmienkach ukončenia vojny na Ukrajine. Požaduje, aby sa Ukrajina vzdala členstva v NATO, prijala neutralitu bez jadrových zbraní, demilitarizáciu, denacifikáciu a uznala súčasné územné hranice Ruska vrátane anektovaných oblastí.

Tieto požiadavky zahŕňajú aj zrušenie zákonov prijatých po roku 2014. Rusko pritom stále nemá plnú kontrolu nad anektovanými ukrajinskými regiónmi, ovláda len Krym.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už dávnejšie odmietol akékoľvek uznanie okupovaných území ako súčasti Ruska. Naryškin zároveň privítal obnovený dialóg medzi Moskvou a Washingtonom o ukončení konfliktu, no varoval pred zvýšenou aktivitou NATO pri hraniciach Ruska a Bieloruska.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov obvinil Európu z podpory vojny prostredníctvom dodávok zbraní, čo však EÚ a Ukrajina odmietajú a zdôrazňujú snahu o mier skrz silu.

(tasr, lipa)

  |  

Kamenický: Úľavy pre živnostníkov by narušili finančnú stabilitu

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) odmietol akékoľvek úpravy alebo zrušenie dane z finančných transakcií, ktorú považuje za kľúčový nástroj fiškálnej konsolidácie. Reagoval tak na kritiku a návrhy na oslobodenie živnostníkov a malých podnikateľov spod tejto dane.

Podľa Kamenického by takýto krok znamenal výpadok príjmov až 200 miliónov eur. Pripomenul, že celkový prínos tejto dane pre štátny rozpočet predstavuje 700 miliónov eur, čo výrazne prispieva k stabilizácii verejných financií.

Zdôraznil, že prioritou je zlepšiť finančné zdravie štátu a zabezpečiť jeho schopnosť financovať sa za prijateľných podmienok, najmä v súčasnej ekonomickej situácii. Zároveň vyzval koaličných partnerov, aby nepodporovali iniciatívy Progresívneho Slovenska, ktoré označil za ohrozenie stability. Podčiarkol, že cieľom jeho pôsobenia je kvalitnejšie hospodárenie štátu.

(tasr, lipa)

  |  

Colníka obvinili z podplácania kolegu, hrozia mu až tri roky väzenia

Na východnom Slovensku prebehla v pondelok skoro ráno policajná akcia s krycím názvom Kamarát, ktorú realizovali policajti Úradu boja proti organizovanej kriminalite v spolupráci so zásahovou jednotkou košického pohotovostného útvaru a Finančnou správou SR.

Výsledkom bola prehliadka priestorov a zadržanie jednej osoby. Vyšetrovateľ následne obvinil príslušníka Finančnej správy SR z pokračovacieho trestného činu podplácania.

Podľa hovorkyne Prezídia PZ Martiny Slávikovej colník opakovane poskytoval finančné úplatky kolegovi. Polícia prípad riešila v úzkej spolupráci so sekciou inšpekcie a vnútornej kontroly Finančného riaditeľstva SR.

O ďalšom procesnom postupe bude rozhodovať Krajská prokuratúra v Košiciach. Obvinenému v prípade dokázania viny hrozí trest odňatia slobody na obdobie od šiestich mesiacov do troch rokov.

(tasr, lipa)

  |  

Nemecká štúdia: AI dokáže presnejšie odhadnúť kroky Európskej centrálnej banky

Nemecký inštitút pre hospodársky výskum (DIW) oznámil, že vďaka využitiu umelej inteligencie (AI) je možné presnejšie predvídať rozhodnutia Európskej centrálnej banky (ECB) v oblasti menovej politiky. Podľa novej štúdie inštitútu sa presnosť prognóz zmien úrokových sadzieb môže zvýšiť zo 70 percent na 80 percent.

Výskumníci v Berlíne analyzovali oficiálne vyhlásenia ECB týkajúce sa menovej politiky z obdobia od januára 2019 do marca 2025 pomocou špeciálne vyvinutého nástroja na analýzu textu založeného na AI. Tento nástroj hodnotil každú vetu vo vyhláseniach zvlášť a určoval, či ide o signál reštriktívnej, expanzívnej alebo neutrálnej politiky.

Odborníčka DIW Kerstin Bernothová upozornila, že jazyk ECB nie je náhodný, ale starostlivo vybraný s cieľom ovplyvňovať očakávania a rozhodnutia na trhu, čo z neho robí efektívny nástroj menovej politiky.

(tasr, lipa)

  |  

JD Vance: Európa nesmie zostať bezpečnostným vazalom Spojených štátov

Americký viceprezident JD Vance v rozhovore pre britský portál UnHerd vyhlásil, že Európa by sa nemala stať trvalým „bezpečnostným vazalom“ Spojených štátov.

Podľa portálu Politico ocenil snahy bývalého francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla o vojenskú nezávislosť Európy a dodal, že väčšia autonómia by prospela aj USA. Kritizoval nízke obranné výdavky väčšiny európskych krajín a upozornil, že ich bezpečnostná infraštruktúra je dlhodobo dotovaná Amerikou.

Vyjadril sa aj k americkej invázii do Iraku v roku 2003, ktorú označil za strategickú chybu, a dodal, že Európa mohla vojnu zrejme ovplyvniť, ak by bola sebavedomejšia a nezávislejšia.

Trumpova administratíva žiada od spojencov v NATO zvýšenie výdavkov na obranu na 5 percent HDP. Vance napriek kritike zdôraznil svoj pozitívny vzťah k Európe, jej kultúre a spoločným hodnotám so Spojenými štátmi.

  |  

Sabotáž pre Ukrajinu? Mladí Rusi boli odsúdení za útoky pri Moskve

Ruský vojenský súd odsúdil piatich mladých ľudí na tresty odňatia slobody až do 18 rokov za sabotážne útoky pri Moskve.

Obvinení – štyria muži a jedna žena vo veku 19 až 22 rokov z mesta Norilsk – podľa súdu v apríli 2024 zapálili reléovú skriňu na železnici a následne aj pátrací vrtuľník na letisku Ostafjevo. Proces prebiehal za zatvorenými dverami.

Podľa vyšetrovateľov konali na pokyn osôb napojených na ukrajinskú vojenskú rozviedku GUR, ktorá zverejnila video horiaceho vrtuľníka, no priamu zodpovednosť neprevzala. Jeden z mužov mal byť Ukrajinou priamo naverbovaný a útoky organizoval.

Ruské úrady tvrdia, že ide o ďalší z mnohých prípadov sabotáže na železničnej a leteckej infraštruktúre, ktoré sú podľa nich koordinované Ukrajinou s cieľom narušiť ruské vojenské operácie počas prebiehajúceho konfliktu.

(reuters, lup)