Preskočiť na obsah
  |  

Paríž reaguje na krok Alžírska, taktiež vyhostí dvanásť diplomatov

Francúzsko oznámilo vyhostenie 12 alžírskych diplomatov ako reakciu na rozhodnutie Alžírska, ktoré už predtým vyhostilo rovnaký počet francúzskych diplomatov. Francúzsko zároveň plánuje stiahnuť aj svojho veľvyslanca v Alžíri na konzultácie.

Diplomatický konflikt sa vyhrotil po zadržaní troch alžírskych občanov vo Francúzsku vrátane konzulárneho pracovníka, ktorých vyšetrujú v súvislosti s únosom oponenta alžírskeho režimu Amíra Búchursa (známeho ako Amir DZ).

Alžírsko považuje Búchursa za sabotéra s napojením na teroristické skupiny a ostro protestovalo proti zadržaniu svojho konzulárneho zástupcu. Francúzska vláda reagovala symetrickým vyhostením alžírskych diplomatov.

Vzťahy medzi oboma krajinami sú napäté už dlhodobo, čo sa ešte zhoršilo po tom, čo francúzsky prezident Macron v roku 2023 uznal zvrchovanosť Maroka nad sporným územím Západnej Sahary, ktorého nezávislosť podporuje Alžírsko.

(tasr, lipa)

  |  

Vstup Ukrajiny do EÚ je podľa Orbána hrozbou pre maďarskú životnú úroveň

Maďarský premiér Viktor Orbán vyjadril ostrý nesúhlas s urýchleným prijatím Ukrajiny do Európskej únie. Podľa neho Brusel pripravuje plán, ktorý by mohol viesť k presmerovaniu finančných prostriedkov z Maďarska na Ukrajinu.

Orbán tvrdí, že náklady na ukrajinské členstvo by boli enormné a mohli by mať negatívny dopad na maďarský rozpočet aj životnú úroveň občanov. Vyhlásil, že Maďarsko by nedostalo financie, ktoré mu Brusel údajne dlhuje, a obvinil EÚ a stranu TISZA z úmyslu poškodiť krajinu.

Vstup Ukrajiny do Únie označil za najdôležitejšiu tému maďarskej politiky a vyzval na obranu národných záujmov. Kritika zaznela pri príležitosti otvorenia úseku rýchlostnej cesty, kde tiež obvinil svojich politických oponentov z boja o moc a peniaze na úkor Maďarov.

(tasr, lipa)

  |  

Štyroch ruských novinárov odsúdili za údajnú spoluprácu s Navaľného fondom

Moskva odsúdila štyroch novinárov na päť a pol roka väzenia za údajnú spoluprácu s Fondom na boj proti korupcii (FBK), organizáciou zosnulého opozičného lídra Alexeja Navaľného, ktorú ruské úrady v roku 2021 zakázali ako extrémistickú.

Odsúdení – Antonina Kravcovová, Sergej Karelin, Konstantin Gabov a Arťom Kriger – podľa vyšetrovateľov pripravovali mediálne materiály pre FBK, obvinenia však odmietli. Proces prebiehal za zatvorenými dverami.

Kravcovovú zadržali po fotografovaní smútiacich pri Navaľného hrobe, predtým dokumentovala jeho súdne procesy. Gabov a Karelin pracovali pre agentúry AP a Reuters, Kriger sa venoval politickým témam v Rusku.

Ruské orgány v posledných rokoch zintenzívnili represie voči kritikom režimu, najmä po invázii na Ukrajinu. Stovky aktivistov a novinárov boli zadržané, tisíce emigrovali. Prípad odsúdených novinárov je ďalším dôkazom tvrdého postupu Kremľa proti slobode tlače a politickej opozícii.

(tasr, lipa)

  |  

Rusko kritizuje výzvu EÚ na bojkot osláv, Fico aj Pašinjan potvrdili účasť

Kremeľ oznámil, že na tohtoročnej vojenskej prehliadke v Moskve pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny očakáva účasť viac ako 20 svetových lídrov. Hovorca Dmitrij Peskov vyjadril otvorenosť voči všetkým, ktorí chcú osláviť tento sviatok spolu s Ruskom.

Peskov však kritizoval šéfku diplomacie EÚ Kaju Kallasovú, ktorá vyzvala predstaviteľov EÚ a kandidátskych krajín, aby sa na prehliadke nezúčastnili a radšej navštívili Ukrajinu ako prejav solidarity. Hovorca tieto vyjadrenia označil za nesprávne a zdôraznil, že nie všetky európske štáty s takouto rétorikou súhlasia.

Účasť na prehliadke už potvrdili lídri Číny, Brazílie, Srbska, Arménska a Slovenska. Arménsky parlament deklaroval, že Pašinjanova návšteva nie je namierená proti EÚ a ide o úctu k spoločnému víťazstvu, pri ktorom padlo 300-tisíc Arménov.

(tasr, lipa)

  |  

MIRRI chce čerpať eurofondy na 100 percent, samosprávy sa obávať nemusia

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) Samuel Migaľ uistil, že cieľom je čerpať eurofondy v maximálnej možnej miere a ich presun na centrálnu úroveň by nastal len v prípade, že samosprávy nebudú schopné prostriedky využiť.

Reagoval tak na obavy samospráv, ktoré vyjadril predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter. Ten upozornil na možné vládne plány presunúť časť eurofondov zo samospráv, čo by podľa neho ohrozilo verejné služby ako opravy ciest, investície do škôl či sociálne služby.

Minister zdôraznil, že ak dôjde k realokácii, prostriedky budú opäť vrátené regiónom a rozhodnutia o presune bude robiť osobne on, nie vláda.

Lunter ocenil transparentné pravidlá a prístup ministerstva. Zároveň uviedol, že BBSK má pripravený zásobník projektov a do konca roka bude schválených 100 percent projektov, pričom žiadostí o príspevok bude minimálne 80 percent.

(tasr, lipa)

  |  

Do Moskvy idem, tvrdí Fico s dôvetkom, že sa od Kallasovej vydierať nedá

Slovenský premiér Robert Fico ostro reagoval na výzvu vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci Kaje Kallasovej, ktorá varovala európskych lídrov pred účasťou na oslavách Dňa víťazstva v Moskve, plánovaných na 9. mája.

Podľa Fica ide o „neúctivú“ výstrahu, voči ktorej sa dôrazne ohradil. „Pani Kallasová, rád by som vám oznámil, že som legitímnym premiérom Slovenska - suverénnej krajiny. Nikto mi nemôže prikazovať, kam mám alebo nemám cestovať. Pôjdem do Moskvy, aby som vzdal úctu tisícom vojakov Červenej armády, ktorí zomreli pri oslobodzovaní SR. Ako aj ďalším miliónom obetí besnenia nacistov. Tak, ako som vzdal úctu obetiam vylodenia v Normandii alebo v Tichomorí, alebo ako sa pôjdem pokloniť letcom RAF,“ reagoval Fico.

Dodal, že ho nezaujíma, či je Kallasovej výstraha formou vydierania alebo predzvesťou možného postihu po návrate z Ruska.

Fico v tejto súvislosti upozornil na potrebu otvorenej diskusie o podstate demokracie v EÚ. „O tom, čo sa stalo v Rumunsku či vo Francúzsku v súvislosti s prezidentskými voľbami, aké majdany robí Západ v Gruzínsku či Srbsku, ako sa ignorovalo zneužívanie trestného práva proti opozícii v SR,“ doplnil premiér.

Na záver premiér zdôraznil, že patrí medzi málo európskych politikov, ktorí dlhodobo apelujú na potrebu mierového riešenia konfliktu na Ukrajine a nepodporujú pokračovanie vojny, ktorú označil za „nezmyselnú“.

Kallasová v pondelok (14. apríla) vystríhala lídrov členských štátov EÚ pred návštevou Moskvy pri príležitosti májových osláv Dňa víťazstva. Vzhľadom na to, že Rusko vedie vojnu v Európe, nebude ich účasť braná na ľahkú váhu, podotkla Kallasová po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu.

(lipa, tasr)