Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Von der Leyenová: Trumpove clá zvýšili záujem o obchod s Európou

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila colnú politiku Donalda Trumpa za impulz, ktorý vedie k zvýšenému záujmu krajín o obchodné dohody s EÚ. V rozhovore pre nemecký denník Die Zeit uviedla, že neistota vyvolaná recipročnými clami USA spôsobila, že viaceré štáty chcú s Európou nadviazať užšiu hospodársku spoluprácu.

Trump v apríli zaviedol clá na dovoz do USA, ktoré dočasne odložil pre väčšinu krajín s výnimkou Číny. EÚ preto pozastavila odvetné opatrenia. Von der Leyenová zdôraznila, že Európa je pripravená byť garantom predvídateľnosti a spoločných pravidiel.

V dôsledku colnej neistoty sa EÚ snaží diverzifikovať svoje obchodné vzťahy a zintenzívniť spoluprácu s inými veľkými ekonomikami. Podľa šéfky Komisie má Únia šancu zohrávať významnú rolu v meniacom sa globálnom poriadku a mala by využiť aktuálnu situáciu na otváranie nových trhov a posilňovanie partnerstiev s krajinami s podobnými hodnotami.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Izraelský dron údajne zabil veliteľa Hizballáhu pri útoku na juhu Libanonu

Izraelská armáda uskutočnila dronový útok na juhu Libanonu, pri ktorom zabila jedného človeka, neskôr identifikovaného ako veliteľa Hizballáhu. Útok sa odohral v meste Ajtarún a podľa libanonských úradov zranil aj tri ďalšie osoby, vrátane dieťaťa.

Napätie medzi Izraelom a Hizballáhom pretrváva od októbra 2023, odkedy sú bežné ozbrojené incidenty na hranici. V septembri 2024 Izrael zintenzívnil operácie a zabil viacerých lídrov Hizballáhu vrátane jeho vodcu Hasana Nasralláha.

Hoci od novembra platí prímerie, obvinenia z jeho porušovania prichádzajú z oboch strán. OSN hlási najmenej 71 civilných obetí na libanonskej strane, Hizballáh uvádza až 186 mŕtvych.

Prímerie vychádza z rezolúcie OSN, ktorá stanovuje, že južný Libanon má byť pod kontrolou armády a mierových síl OSN. Hizballáh mal stiahnuť svoje sily za rieku Lítání, Izrael mal z oblasti odsunúť vojakov, no časť z nich ostáva na piatich strategických pozíciách.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Kaliňák zverejnil snímky zakrvaveného odevu z atentátu na Fica. Fotograf vyvracia pochybnosti

Minister obrany Robert Kaliňák zverejnil takmer rok po atentáte fotografie zakrvaveného oblečenia, ktoré mal premiér Robert Fico oblečené počas útoku. Informáciu priniesol Denník N.

V rozhovore u influencera Oskara Baramiho Kaliňák priznal, že hneď po streľbe v handlovskej nemocnici sám zbalil Ficovo prestrelené sako a krvavú košeľu. ktoré neskôr odniesol na Národnú kriminálnu agentúru (NAKA).

Fotografie, ktoré zverejnil, údajne vznikli priamo v nemocnici krátko po atentáte, keď premiér bojoval o život. Na záberoch sú viditeľné diery a krvavé fľaky na oblečení.

V tejto súvislosti zaplavili sociálne siete pochybnosti o tom, či je to naozaj Ficovo sako zo dňa atentátu, pretože sa zdá, že má má inú farbu ako oblek, ktorý mal na sebe vlani 15. mája premiér a odfotil ho v ňom fotograf Radovan Stoklasa.

Robert Fico 15. mája 2024 v Handlovej. Foto: Radovan Stoklasa/TASR
Fotografia prestreleného Ficovho saka, ktorú Robert Kaliňák ukázal na mobilnom telefóne. Foto: herohero.co/oski

Ten sa vyjadril, že bol prekvapený, že ľudia už spochybňujú aj takéto veci. Upozornil, že rovnaké sako môže na rôznych fotografiách vyzerať odlišne – závisí to od techniky, svetla či miesta. Stoklasa fotil na slnečnom námestí profesionálnym aparátom, Kaliňák mobilom v nemocnici.

(red, dennik n)

Minúta  |  

Kyjev hlási útok na ruskú základňu zodpovednú za masaker v meste Sumy

Ukrajinská armáda oznámila zásah základne 448. raketovej brigády ruskej armády v Kurskej oblasti, ktorá podľa Kyjeva niesla zodpovednosť za smrteľný útok na mesto Sumy počas Kvetnej nedele.

Pri útoku na Sumy zahynulo 35 ľudí a 117 bolo zranených. Zásah proti základni uskutočnili dronové jednotky a špeciálne sily v spolupráci so Službou bezpečnosti Ukrajiny (SBU).

Ukrajinský generálny štáb varoval, že podobné cielené útoky na ruské vojenské objekty budú pokračovať, až kým neskončí ruská agresia. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že útok na Sumy smeroval na veliteľský štáb a spôsobil smrť viac než 60 ukrajinských vojakov.

V noci na utorok podnikla Ukrajina masívny dronový útok na Kurskú oblasť, kde boli poškodené obytné budovy, zahynul jeden civilista a deväť osôb bolo zranených. Ukrajina označuje zásahy ako odpoveď na vojnové zločiny spáchané ruskými jednotkami na civilnom obyvateľstve.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Trump stupňuje tlak na Harvard, Obama sa postavil na stranu univerzity

Americký prezident Donald Trump pohrozil Harvardovej univerzite odňatím štatútu neziskovej inštitúcie, ak sa nepodriadi vládnemu dohľadu. Oznámenie je reakciou na postoj univerzity, ktorá odmieta zasahovanie do svojej nezávislosti a ústavných práv, čo potvrdil aj jej prezident Alan Garber.

Trump žiada zmeny vo fungovaní školy, vrátane prijímania študentov a právomocí učiteľov. Kritika vychádza z obvinení z antisemitizmu a podpory Hamasu počas protestov proti izraelskej vojne v Gaze, ktoré sa konali na viacerých amerických univerzitách.

Na rozdiel od Kolumbijskej univerzity, ktorá tlaku podľahla, Harvard odporuje. Trumpov tím argumentuje, že štatút oslobodenia od dane musí byť viazaný na verejný záujem.

Harvard podporil aj Barack Obama, ktorý vyzval iné inštitúcie, aby nasledovali jeho príklad v obrane akademickej slobody. Trumpova administratíva taktiež tlačí na vysoké školy, aby obmedzili opatrenia na podporu rasovej rozmanitosti.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Ekvádorská komisia odmietla obvinenia z podvodu vo voľbách

Ekvádorská volebná komisia (CNE) odmietla obvinenia z volebných podvodov, ktoré po prehratom druhom kole prezidentských volieb vzniesla ľavicová kandidátka Luisa Gonzálezová. Víťazom sa stal úradujúci prezident Daniel Noboa so ziskom 55,6 percent hlasov. Gonzálezová získala 44,4 percent a žiada prepočet, hoci zatiaľ oficiálnu žiadosť nepodala.

CNE aj medzinárodní pozorovatelia z Európskej únie (EÚ) a Organizácie amerických štátov (OAS) označili voľby za transparentné.

Noboa, ktorý vo veku 37 rokov patrí k najmladším prezidentom na svete, nastúpi do plného štvorročného funkčného obdobia 24. mája. Počas jeho prvého, skráteného mandátu krajina čelila výraznému nárastu násilia súvisiaceho s drogovou kriminalitou. Noboa v reakcii vyhlásil výnimočný stav a nasadil armádu, čo mu vynieslo obvinenia z porušovania ľudských práv.

Voľby sa konali po rozpustení parlamentu v roku 2023 bývalým prezidentom Lassom, čo viedlo k predčasným voľbám.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.