Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prvých 80 povolení na odstrel medveďov už platí, zásahy majú začať čoskoro

K utorku je na Slovensku vydaných už 80 povolení na odstrel medveďov. Odstrely sú súčasťou mimoriadneho zásahu do populácie medveďa hnedého, ktorý začiatkom apríla schválila vláda. Kvóta je stanovená na 350 jedincov.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) zdôraznil, že bez podanej žiadosti od poľovného revíru nie je možné povolenie vydať. Vyzval preto poľovnícke združenia, aby boli aktívne.

Už skôr informoval, že do monitoringu výskytu medveďov by sa mohla zapojiť aj armáda. A to za pomoci techniky, ako sú drony, helikoptéry či lietadlá.

Do dvoch týždňov plánuje Taraba predložiť vláde uznesenie, ktoré umožní túto spoluprácu. Monitoring má trvať dva až tri týždne, po ktorých by mala nasledovať eliminácia rizikových jedincov.

Odstrel sa podľa Tarabu nebude týkať samíc s mláďatami do dvoch rokov. Minister tiež nevylúčil, že kvóta sa v budúcnosti zvýši, ak si to vyžiada Štátna ochrana prírody SR.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nový prieskum: Slováci považujú rentu pre Žilinku za nespravodlivú

Väčšina verejnosti nesúhlasí s návrhom doživotnej renty pre generálneho prokurátora Maroša Žilinku vo výške viac ako 5-tisíc eur mesačne, ktorú schválili poslanci.

Podľa prieskumu agentúry Focus pre 360tka.sk, ktorý prebehol začiatkom apríla, až osem z desiatich respondentov nesúhlasí, pričom šesť z desiatich vyjadrilo rozhodný nesúhlas. Len jeden z desiatich návrh podporuje.

Kritiku vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý zákon odmieta podpísať a plánuje ho vrátiť parlamentu. Podľa neho je nespravodlivé, aby renta platila aj bez dokončenia sedemročného mandátu.

Renta rozdeľuje aj voličov jednotlivých strán – nesúhlas je vysoký naprieč politickým spektrom, vrátane voličov Smeru-SD, Hlasu-SD, SNS a ďalších strán. Najväčší odpor prejavili voliči Progresívneho Slovenska a Demokratov.

Výsledky prieskumu signalizujú silný verejný nesúhlas a naznačujú, že návrh zákona nie je v súlade s očakávaniami občanov.

(red)

Minúta  |  

Trumpove clá pripravili technologických lídrov o desiatky miliárd, najviac stratil Zuckerberg

Americkí technologickí miliardári zaznamenali medzi 2. a 14. aprílom výrazné finančné straty v dôsledku turbulencií na trhu, ktoré vyvolala colná politika prezidenta Donalda Trumpa.

Najviac utrpel Mark Zuckerberg, ktorého majetok klesol o 30,7 miliardy dolárov. Larry Ellison z Oracle stratil 24,1 miliardy, zatiaľ čo spoluzakladatelia Googlu Larry Page a Sergey Brin stratili 11,1 a 10,7 miliardy USD.

Naopak, Elon Musk počas rovnakého obdobia zbohatol o 26 miliárd USD, keďže akcie jeho firiem rástli.

Ďalšími poškodenými sú zakladatelia Airbnb, ktorí prišli spolu o 9,6 miliardy dolárov. Trump 2. apríla vyhlásil zavedenie 10 % ciel na výrobky zo 185 krajín, ktoré začali platiť 5. apríla.

Vyššie clá voči vybraným krajinám boli aktivované 9. apríla, no väčšine z nich boli v ten istý deň pozastavené. Výnimku tvorí Čína, na ktorú zostali v platnosti clá vo výške 145 percent.

(tasr, red)

Minúta  |  

Nezamestnanosť dosiahla historické minimum, štát rozbieha nové projekty

Slovensko zaznamenalo v marci najnižšiu mieru nezamestnanosti od vzniku republiky – 3,73 percenta. Informoval o tom minister práce Erik Tomáš (Hlas) v Moravskom Svätom Jáne, kde predstavil projekt Práca namiesto dávok.

Projekt pokračuje revitalizáciou povodia rieky Morava na Záhorí, ktorú realizuje Slovensko v spolupráci s Rakúskom. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) označil úpravy povodia za príležitosť na zvýšenie biodiverzity. Investícia má byť refinancovaná vo výške 24 miliónov eur.

Významnou súčasťou projektu je zapojenie sociálnych podnikov. Taraba uviedol, že vďaka tomu štát ušetrí napríklad 400-tisíc eur na jednej časti výstavby.

Podľa ministra práce ide o zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov prostredníctvom eurofondov, bez zaťaženia štátneho rozpočtu.

Služby sociálnych podnikov budú môcť využívať viaceré štátne inštitúcie. V najbližších týždňoch plánuje rezort práce rozšírenie podobných projektov aj v spolupráci s rezortom dopravy, pôdohospodárstva a obrany.

(tasr, max)

Minúta  |  

Duchovná starostlivosť bude prístupnejšia pacientom, ich blízkym aj zdravotníkom

Duchovná služba by sa po 29 rokoch mala stať oficiálnou súčasťou zdravotnej starostlivosti. Vyplýva to z memoranda podpísaného v stredu v Košiciach ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom (Hlas), zástupcami cirkví a nemocníc.

Memorandum deklaruje snahu vytvoriť podmienky na pravidelný vstup duchovných do nemocníc, a to aj mimo návštevných hodín. Má im byť umožnené pôsobiť na oddeleniach a poskytovať duchovnú oporu pacientom, ich blízkym aj zdravotníkom.

Minister Šaško označil duchovnú službu za neoddeliteľnú súčasť komplexnej starostlivosti. Ohlásil aj prípravu legislatívnych zmien, ktoré majú duchovnú starostlivosť systémovo ukotviť.

Košický arcibiskup Bernard Bober, predseda Konferencie biskupov Slovenska, zdôraznil význam duchovnej podpory v ťažkých životných situáciách. Podľa neho sa tým posilní aj rešpekt k rôznorodosti vierovyznaní.

Dôležitosť jasného pravidelného prístupu duchovných do nemocníc vyzdvihli aj zástupcovia nemocníc, vrátane viceprezidenta Asociácie nemocníc Slovenska Igora Pramuka.

(max)

Minúta  |  

Dánsko vyšle vojakov na Ukrajinu. Rusko varuje pred rizikami

Dánsko plánuje vyslať svojich neozbrojených vojakov na Ukrajinu s cieľom absolvovať výcvik zameraný predovšetkým na boj proti dronom.

Podľa vyjadrení veliteľa pozemných síl Petra Boysena budú dánski vojaci pôsobiť mimo bojových oblastí, najpravdepodobnejšie vo výcvikových strediskách na západe Ukrajiny. Výcvik by sa mohol začať už počas leta.

Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen sa k plánom nevyjadril, keďže ide o rozhodnutie armády.

Na iniciatívu reagoval kriticky ruský veľvyslanec v Kodani Vladimir Barbin. Uviedol, že výcvik dánskych vojakov na Ukrajine „zatiahne Dánsko hlbšie do konfliktu“ a „vyprovokuje ďalšiu nekontrolovanú eskaláciu“.

Dodal, že ruská armáda považuje všetky vojenské objekty na Ukrajine vrátane výcvikových stredísk za legitímne ciele, čím môže byť ohrozený život dánskych vojakov.

Dánsko patrí medzi zakladajúcich členov NATO a od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 výrazne podporuje Ukrajinu.

(tasr, lup)





Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.