Slintačka a krívačka zastavila vývoz ošípaných. Prerastené zvieratá zostávajú na farmách

Chovateľom ošípaných dochádzajú kapacity na umiestnenie zvierat pre zákaz vývozu bravčového mäsa zo západného Slovenska za hranice. V Bratislavskom, Trnavskom aj Nitrianskom kraji to spôsobili ohniská slintačky a krívačky. Naopak, dovoz stále pokračuje. Spracovatelia tak nekupujú slovenské, ale zahraničné bravčové polovice.   

Práve v týchto troch krajoch sa nachádza veľká časť slovenských prasacích fariem. Ak sa pretlak zvierat nevyrieši, chovatelia budú musieť pristúpiť k pre nich nepredstaviteľným scenárom. Zdravé svine by museli usmrtiť v kafilérii. Prerastené prasce totiž nikto nechce.

Presun na bitúnky sa teda zastavil, zatiaľ čo import pokračuje ďalej. Trh je nasýtený zahraničnými produktmi, zatiaľ čo slovenské ošípané zostávajú na farmách a naberajú na váhe. Pritom sú však stopercentne zdravé.

Bitúnky ich nevedia spracovať

„Nevieme zvieratá na Slovensku v takomto množstve odporaziť. My tu máme tento týždeň zhruba 50-tisíc výkrmových ošípaných a budúci týždeň ich môže byť o desať tisíc kusov viac. Naše bitúnky ich nedokážu spracovať,“ uviedol pre Štandard riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných (SACHO) Martin Nevolný s tým, že zvieratá sa rodia, rastú, ale nemôžu byť presunuté z fariem pre zákaz.

Množstvo, aké bitúnky dokážu odporaziť, je pätnásť až osemnásť tisíc kusov týždenne. 50-tisíc zvierat by malo ísť na jatky, kde vedia zobrať iba spomínaných osemnásť tisíc kusov. Navyše je to len kapacita, avšak reálne sa zatiaľ s ošípanými nedeje nič. Zostávajú aj naďalej na farmách.

Riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Milan Chudý a agrominister Richard Takáč v pondelok informovali, že ak nepribudne ďalšie ohnisko, zhruba v polovici mája by sa dalo hovoriť o zvládnutí nákazy slintačky a krívačky a konci opatrení.

Chovatelia ošípaných majú situáciu ťažšiu o to viac, že musia bojovať s dvomi nákazami. Slintačka a krívačka ich trápi v jednej časti republiky a africký mor ošípaných v tej druhej. Dá sa povedať, že takou pomyselnou deliacou čiarou je okolie Trenčína.

Od Trenčína nahor je to spomínaný mor ošípaných a smerom na Trnavský, Nitriansky a Bratislavský kraj je to slintačka a krívačka. Pre chovateľov prasiat ide o náročné obdobie, avšak prísne dbajú na dodržiavanie predpísaných opatrení.

„Každý si uvedomuje, že nákaza je nebezpečná. O tom by nemala byť žiadna diskusia, lebo je potrebné pravidlá dodržiavať. Stále sa otvára téma, či je to správne, či nie. Podľa mňa však nemá byť žiadna polemika a musia sa opatrenia dodržiavať tak, ako sú nastavené,“ povedal Nevolný.

„My opatreniami trpíme. Sú prísne, ale keby prísne neboli a rozšíri sa to viac, tak si to ani nechcem predstaviť. Gro chovov ošípaných je totiž v spomínaných troch krajoch,“ doplnil s tým, že v súvislosti so slintačkou a krívačkou ešte zatiaľ chovy likvidovať, našťastie, nemuseli.

Hľadajú riešenia s agrorezortom

V pondelok sa uskutočnilo stretnutie zástupcov agrorezortu na čele s ministrom Richardom Takáčom so zástupcami Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory a zástupcami Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných, na ktorom sa hovorilo o obmedzeniach pohybu zvierat z reštrikčných pásiem v súvislosti s vírusom SLAK.

Rokovanie sa podľa ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sústredilo na nastavenie podmienok, ktoré umožnia efektívne spracovanie mäsa a zabránia ekonomickým stratám na strane chovateľov.

„Naším cieľom je, aby sa bezpečné slovenské mäso dostalo k spotrebiteľom. Spracovanie musí prebehnúť za jasne stanovených podmienok. Práve preto s chovateľmi neustále komunikujeme a vzniknutá situácia a možné riešenia sú predmetom ďalšieho úsilia o zvládnutie problému,“ uviedol minister Takáč.

„Pracujeme na tom a hľadáme riešenia. Tých je viacero. Sami si však poradiť nevieme,“ povedal pre Štandard Nevolný. Farmári hovoria o možnosti, že by mohol ošípané z týchto fariem odkúpiť štát do hmotných rezerv, napríklad do konzerv. V desaťkilometrovom okruhu od ohnísk nákazy musí byť mäso totiž preventívne tepelne opracované.

Nákaza hýbe aj s cenami

Nevolný ďalej spresnil, že nedostatočný odbyt z reštrikčnej zóny sa odráža aj na financiách. Napriek tomu, že slovenské zvieratá sú zdravé, spracovatelia kupujú zahraničné mäso napriek tomu, že slovenská cena je aktuálne nižšia ako tá zo zahraničia.  

Ekonomická podvýživenosť slovenského trhu, ktorá sa bude len prehlbovať, by tak chovateľov bez možnosti exportovať uvrhla do odkázanosti na spracovateľov, kde by o medzinárodných cenách mohli len snívať.

„Táto ujma sa nedá dofinancovať žiadnymi dotačnými titulmi a sektor by sa pri vypadnutí z globálneho trhu stal nekonkurencieschopným segmentom s cestou k zániku,“ vysvetlil s tým, že chovatelia ošípaných prosia spotrebiteľov, aby na pultoch vyhľadávali slovenské mäso, čo im v tejto ťažkej situácii pomôže.

Spoločnosť Tauris pre TASR uviedla, že cena bravčového mäsa za posledné dva týždne výrazne vzrástla, a to až o vyše trinásť percent. Jedným z hlavných dôvodov je slintačka a krívačka. Podľa spoločnosti očakávajú ďalší nárast v najbližších dňoch.

„Aktuálne nenakupujeme slovenské mäso, prikupujeme pre bezpečnosť predovšetkým mäso z Česka. Cielene sa zameriavame na dodávateľov a pôvod dodávaných surovín s jasnými identifikačnými údajmi v sprievodných dokladoch,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti Richard Duda.

Ten ďalej spresnil, že denne monitorujú informácie o situácii v súvislosti s uvedeným ochorením, rovnako sledujú úradné nariadenia v rámci Slovenska, ale i okolitých štátov, aby v prípade zhoršenia situácie včas prijali potrebné opatrenia.

Firma upozorňuje, že za posledné dva týždne nastal rekordný nárast ceny o viac ako trinásť percent, čo vo výsledku znamená nárast sumy reálnych nákupov bravčových polovíc či anatomických dielov takmer o 0,40 eura.

„Za týmto masívnym nárastom ceny je okrem vírusu SLAK aj nízka ponuka ošípaných. Rast cien bravčoviny prebieha simultánne v celej Európe. V týchto dňoch očakávame ďalší nárast aj na našom trhu,“ skonštatoval riaditeľ Taurisu.