Preskočiť na obsah
  |  

Najväčšia britská banka vyjadrila solidaritu s transkomunitou

Lloyds Bank, najväčšia banka v Británii, vyjadrila solidaritu s "transgender a nebinárnymi" zamestnancami po rozhodnutí britského Najvyššieho súdu, ktoré vymedzilo ochranu pred diskrimináciou len na biologické ženy.

Portál The Telegraph uviedol, že Andrew Walton, riaditeľ korporátnych vzťahov, prostredníctvom internej siete Rainbow vyzval manažérov, aby boli obozretní a podporili členov svojich tímov. Podporu vyjadrila aj Sharon Doherty, riaditeľka pre ľudské zdroje.

Banka tak pokračuje v politike inklúzie, aj napriek kritike bývalého zamestnanca, ktorý tvrdí, že vedenie nerešpektuje rôzne názory na citlivú tému. V minulosti Lloyds čelila výhradám za ponuku psychologickej podpory po výrokoch politikov na konferencii Konzervatívnej strany, ktoré považovala za nenávistné voči transkomunite.

Najnovšie rozhodnutie súdu má dopad na pravidlá týkajúce sa výlučne ženských priestorov v zdravotníctve, športe a verejnom živote.

(the telegraph, lup)

  |  

Kremeľ: Čiastočné prímerie s Ukrajinou vypršalo. USA zvažujú odchod z rokovaní

Moratórium podľa Ruska vstúpilo do platnosti 18. marca po telefonáte šéfa Kremľa Vladimira Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Moskva a Kyjev sa napriek tomu vzájomne obviňovali z pokračujúcich útokov na energetickú infraštruktúru.

Kremeľ v piatok oznámil, že „uplynulo“ 30-dňové prímerie v konflikte na Ukrajine, ktoré bolo obmedzené na energetiku. „Mesiac už skutočne uplynul,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre novinárov. Ruský prezident doposiaľ nevydal žiadne ďalšie pokyny, ozrejmil hovorca.

Krátkodobé moratórium patrí k jednému z mála záväzkov, ktoré Trump dosiahol v snahe sprostredkovať prímerie vo vyše trojročnom konflikte. Putin totiž odmietol spoločný americko-ukrajinský návrh na bezpodmienečné prímerie, ktorý dostal.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v piatok oznámil, že Spojené štáty sa prestanú snažiť sprostredkovať mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou, ak sa neobjavia jasné známky toho, že ju možno dosiahnuť.

„Nebudeme v tomto úsilí pokračovať celé týždne a mesiace. Musíme teraz veľmi rýchlo, v priebehu niekoľkých dní, zistiť, či je to uskutočniteľné v najbližších niekoľkých týždňoch. Ak áno, ideme do toho. Ak nie, potom máme aj iné priority, na ktoré sa musíme zameriavať,“ povedal Rubio novinárom pred odletom z Paríža, kde vo štvrtok rokoval s európskymi a ukrajinskými predstaviteľmi.

Peskov v reakcii na Rubiove vyhlásenie uviedol, že obmedzené prímerie možno považovať za posun. „Veríme, že sa už dá zaznamenať istý pokrok. Ide o pokrok v súvislosti s moratóriom na zásahy zariadení energetickej infraštruktúry,“ zdôraznil hovorca.

Na otázku novinárov o tom, či je pravdepodobné, že sa USA stiahnu z rokovaní o prímerí, skonštatoval, že „túto otázku si musia položiť vo Washingtone“.

(tasr, afp, tass, lud)

  |  

Sudca prerušil výsluch Bombica, rozhodnutie o väzbe by mohlo padnúť cez víkend

Sudca Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici prerušil do soboty 19. apríla do 13:00 výsluch Daniela Bombica, obvineného z extrémistickej trestnej činnosti.

Rozhoduje o návrhu prokurátora na jeho väzobné stíhanie pre porušenie obmedzení nariadených Najvyšším súdom vo februári, vrátane povinnosti nosiť monitorovací náramok.

Bombica zadržala polícia 16. apríla, pričom už v minulosti naňho vydali tri zatýkacie rozkazy. Koncom januára ho eskortovali z Veľkej Británie na Slovensko. V januári sudca uznal dôvodnosť obvinenia, no neuložil väzbu a prepustil ho.

Prokurátor sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal a Najvyšší súd následne rozhodol o preventívnej a útekovej väzbe, ktorú nahradil povinnosťami a obmedzeniami. Aktuálne rozhoduje, či dôjde k jeho vzatiu do väzby za porušenie týchto podmienok.

K prerušeniu výsluchu sa prokurátor ani advokát nevyjadrili.

(tasr, lup)

  |  

Duda: Poľsko môže prijať americké aj francúzske jadrové zbrane

Poľský prezident Andrzej Duda vyhlásil, že Poľsko je pripravené prijať na svoje územie nielen americké, ale aj francúzske jadrové zbrane. Ako uvádza portál Politico, prezident zdôraznil, že obe možnosti sa navzájom nevylučujú a môžu spoločne posilniť bezpečnosť krajiny v súvislosti s ruskou hrozbou.

Návrh zapojiť francúzsky jadrový arzenál do ochrany východného krídla NATO nadväzuje na iniciatívu prezidenta Emmanuela Macrona rozšíriť takzvaný francúzsky „jadrový dáždnik" nad európskych spojencov.

Francúzsko, ktoré disponuje približne 300 jadrovými hlavicami, je jedinou jadrovou veľmocou v Európskej únii. Okrem Poľska prejavilo záujem o túto formu ochrany aj Dánsko.

Podľa poľského premiéra Donalda Tuska sú rokovania s Parížom v pokročilom štádiu. Diskusie zároveň zosilneli v súvislosti s neistotou okolo budúcich bezpečnostných záväzkov USA.

Poľsko zároveň výrazne zbrojí – jeho armáda je najväčšia v Únii a plánuje ďalšie rozšírenie až na 500-tisíc vojakov.

(politico, lup)

  |  

Trump chce odvolať šéfa centrálnej banky, odborníci ho však varujú

Prezident USA Donald Trump už niekoľko mesiacov súkromne zvažuje odvolanie šéfa americkej centrálnej banky (Fed) Jeroma Powella, informuje Wall Street Journal.

Diskusie sa konali najmä v jeho súkromnom sídle Mar-a-Lago, kde sa stretol aj s bývalým guvernérom Fedu Kevinom Warshom. Ten Trumpovi odporučil, aby Powella ponechal vo funkcii.

Prezident ho však opakovane kritizuje za to, že neznížil úrokové sadzby, čo označuje za „politikárčenie“. Tvrdí, že má právomoc šéfa americkej centrálnej banky okamžite odvolať, no odborníci upozorňujú, že takýto krok by mohol skončiť na najvyššom súde a výrazne rozkolísať finančné trhy.

Guvernér francúzskej centrálnej banky Francois Villeroy de Galhau označil Powella za príkladného centrálného bankára, ktorý si zachováva nezávislosť a hovorí otvorene o ekonomike.

Jerome Powell nedávno vyhlásil, že neplánuje znižovať sadzby a že colná politika Trumpovej administratívy môže zvýšiť infláciu a nezamestnanosť.

(tasr, lipa)

  |  

Viac ako stovka väzňov strávi veľkonočné sviatky mimo ústavu

Na Veľkú noc dostane príležitosť stráviť sviatky doma 110 odsúdených väzňov na Slovensku. Vyplýva to z údajov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS).

Mimoriadne voľno na opustenie ústavu udelili 50 odsúdeným, pričom dvanásť z nich je monitorovaných elektronickými zariadeniami. Ďalších 17 osôb dostalo možnosť dočasne opustiť ústav, z čoho je pätnásť tiež pod technickým dohľadom. Na 48-hodinovú vychádzku mimo ústavu udelili povolenie 43 väzňom.

Podľa hovorkyne ZVJS takéto voľno udeľujú na základe pozitívnych výsledkov v správaní a plnení povinností, vrátane prospešných prác či výnimočných činov.

Väzňom v otvorených oddeleniach môžu dovoliť 48-hodinový pobyt mimo ústavu, no miera obmedzení závisí od stupňa stráženia.

K 15. aprílu eviduje ZVJS 8 224 väznených osôb, z toho 1 174 obvinených, 7 050 odsúdených, 11 mladistvých a 351 cudzincov.

(tasr, lup)