Putin vyhlásil veľkonočné prímerie. Ukrajina súhlasila a nariadila pokoj zbraniam

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil na Ukrajine veľkonočný mier a upozornil, že ak počas plánovaného prímeria dôjde k agresívnym krokom zo strany Ukrajiny, ruské sily sú pripravené reagovať.

Počas stretnutia s náčelníkom generálneho štábu Valerijom Gerasimovom v Kremli nariadil ruským jednotkám, aby boli pripravené na prípadné provokácie.

Prímerie začne v sobotu 19. apríla o 17:00 stredoeurópskeho času, pričom bude trvať do nedele 20. apríla, kedy skončí o 23:00. Putin zároveň deklaroval, že Rusko je vždy pripravené na rokovania a víta záujem USA, Číny a ďalších krajín o spravodlivé urovnanie konfliktu na Ukrajine.

„Ruská strana, vedená humanitárnymi úvahami, dnes od 18:00 (moskovského času) do polnoci z nedele na pondelok vyhlasuje veľkonočné prímerie. Nariaďujem zastaviť na toto obdobie všetky vojenské akcie,“ vyhlásil Putin.

Ukrajina sa k prímeriu pridala

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu potvrdil, že aj Ukrajina bude dodržiavať „veľkonočné prímerie“, ktoré oznámil ruský prezident Vladimir Putin.

Dodal, že Ukrajina bude konať zrkadlovo k ruským krokom. Moskvu už obvinil z porušenia sľubov o zastavení vojenských akcií.

Aká je situácia na fronte?

Putin tiež tvrdí, že vývoj na bojovej línii je priaznivý pre Rusko a jeho jednotky napredujú. Podľa Kremľa Ukrajina musí nasledovať ruský príklad a rešpektovať prímerie, ktoré bude testom jej ochoty uzavrieť mier.

Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že veliteľom v bojových zónach boli vydané pokyny o prímerí. Ruské jednotky budú dodržiavať prímerie za predpokladu, že ho bude „obojstranne rešpektovať“ aj Ukrajina, vyhlásilo ministerstvo.

Ukrajinské jednotky, naopak, podľa hlavného veliteľa Oleksandra Syrského pokračovali v sobotu v operáciách na území ruskej Kurskej oblasti, kde držia svoje pozície. V Belgorodskej oblasti sa im údajne podarilo postúpiť a rozšíriť kontrolované územie.

Zelenskyj obvinil Putina z neúcty k ľudským životom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na vývoj informoval na sociálnej sieti X o ruskom nálete, ktorý začal o 16:15 stredoeurópskeho času, keď boli na ukrajinskej oblohe zaznamenané ruské útočné drony typu Šáhid. V dôsledku toho bol po celej krajine vyhlásený letecký poplach.

Zelenskyj zároveň ostro kritizoval ruského prezidenta Vladimira Putina, pričom útoky počas veľkonočných sviatkov označil za prejav neúcty k ľudskému životu.

Realitu treba hodnotiť podľa činov, vyhlásil Sybiha

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha uviedol, že Ukrajina už 11. marca v Džidde bezpodmienečne súhlasila s americkým návrhom na 30-dňové prímerie. Rusko tento návrh odmietlo a podľa Sybihu trvá jeho odmietnutie už 39 dní.

Moskva podľa neho pokračuje v kladení podmienok a zintenzívňuje útoky na civilistov a infraštruktúru. Ruský prezident Vladimir Putin aktuálne deklaruje ochotu k prímeriu, no len na 30 hodín, čo Sybiha označil za nedôveryhodné gesto, keďže Putinove slová sa podľa neho opakovane nezhodovali s činmi.

Ukrajina vyzýva Moskvu, aby akceptovala pôvodný návrh na 30-dňové prímerie a reálne zastavila paľbu na všetkých frontoch. Sybiha zároveň apeloval na medzinárodné spoločenstvo, aby bolo ostražité a hodnotilo realitu podľa činov, nie slov.

USA varujú, že ukončia snahy o sprostredkovanie mieru

Ruský prezident Vladimir Putin v marci odmietol návrh USA na bezpodmienečné prímerie na Ukrajine, ktorý podporil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Následne však Washington sprostredkoval samostatné dohody s Kyjevom aj Moskvou o dočasnom zastavení útokov na energetickú infraštruktúru.

Podľa Kremľa bolo prímerie v platnosti od telefonátu Putina s prezidentom Donaldom Trumpom 18. marca a skončilo sa 18. apríla. Počas tohto obdobia sa však obe strany navzájom obviňovali z jeho porušovania, pričom podľa ruského generála Gerasimova Ukrajina prímerie porušila viac ako 100-krát.

Putin vyhlásil zastavenie bojov krátko po tom, čo USA na rokovaniach v Paríži predložili spojencom návrhy na uzavretie mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou.

Na ich základe by sa konflikt zmrazil, pričom ukrajinské územia, ktoré teraz okupuje Rusko, by zostali pod kontrolou Moskvy. Vstup Kyjeva do NATO vraj takisto nie je na stole.

Spojené štáty sú tiež údajne v rámci širšej mierovej dohody pripravené uznať ruskú kontrolu nad ukrajinským polostrovom Krym.

Ukrajina by na základe návrhu mohla dostať bezpečnostné záruky, po ktorých volá spoločne s európskymi predstaviteľmi, zatiaľ čo Rusko spája zastavenie bojov aj s úľavou od západných sankcií. Ako podmienku prímeria tiež požaduje pozastavenie dodávok zbraní na Ukrajinu.

K zhode zatiaľ nedošlo, keďže územná otázka je pre Ukrajincov tabu. Minister obrany Rustem Umerov americkým predstaviteľom povedal, že Kyjev podporuje mierovú iniciatívu prezidenta Donalda Trumpa na zhruba 90 percent.

Sporných 10 percent sa týka otázky statusu územia, ktoré Rusi okupujú. „De facto znamená, že uznávame, že Rusi okupujú túto pôdu, ale nehovoríme, že sa jej (Ukrajina) vzdá navždy. De iure znamená, že uznávame, že (Rusi) zaberajú túto zem a my ju už nikdy neuvidíme (v rukách Ukrajincov),“ cituje New York Post slová amerického predstaviteľa, ktorý sa zhováral s Umerovom.

Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio medzitým varoval, že Spojené štáty ukončia sprostredkovateľské snahy, ak nebudú strany ochotné spolupracovať na dosiahnutí dohody. Podobne sa neskôr vyjadril aj prezident Trump.

(reuters, mja)