Preskočiť na obsah
Minúta  |  

WSJ: Do USA vstupuje najmenej migrantov od roku 1960

Americký prezident Donald Trump plní svoje predvolebné sľuby, keď do Spojených štátov vstúpilo počas marca len 7 181 nelegálnych migrantov. Denník Wall Street Journal tieto počty označil za „najnižšie od 60. rokov minulého storočia“.

Republikán svojim voličom „ešte dlží druhý prísľub“, ktorým sú masové deportácie migrantov, už teraz je však viditeľné, že tvrdý prístup má svoj efekt: mnohí migrujúci – najmä Hispánci zo strednej či južnej Ameriky , ale i Číňania či Filipínci – si svoj nelegálny prechod na hranici rozmysleli. Journal sa s niektorými rozprával, pričom vo všeobecnosti vyjadrovali sklamanie z toho, že systém vstupu nie je taký jednoduchý ako počas vlády Joea Bidena.

Druhým faktorom, ktorý migrantov odrádza je nedávna deportácia salvádorských gangsterov z tlupy MS-13 do tamojšieho protiteroristického väzenia CECOT. Medzi členmi gangu bol aj istý Kilmar Abrego-Garcia, ktorého médiá označovali za omylom deportovaného – hoci dvaja sudcovia nezávisle rozhodli o jeho deportácii na základe príslušnosti k zločineckej organizácii ešte v roku 2019.

(wsj, sab)

Minúta  |  

Počas veľkonočného prímeria otriasli okupovaným Donbasom výbuchy

Mesto Doneck na východe Ukrajiny, kontrolované Ruskom, v nedeľu zasiahlo niekoľko explózií napriek jednostrannému veľkonočnému prímeriu vyhlásenému Kremľom. Informovali o tom ruské štátne agentúry TASS a RIA Novosti, ktoré sa odvolávali na miestne operačné služby a svojich spravodajcov.

Podľa týchto zdrojov boli v Donecku počuť najmenej tri výbuchy, a to po 9.00 miestneho času (8.00 SEČ). Mesto je pod kontrolou protikyjevských síl od roku 2014 a je jedným z hlavných centier v okupovanom Donbase.

Hoci ruský prezident Vladimir Putin v sobotu vyhlásil prekvapivé jednodňové prímerie pri príležitosti veľkonočných sviatkov, ukrajinská strana ho označila za formálne gesto bez skutočného prerušenia bojov. Podľa Kyjeva ruské jednotky aj počas noci pokračovali v delostreleckom ostreľovaní.

Správy z bojiska zatiaľ nebolo možné nezávisle overiť, uviedla agentúra Reuters.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Izraelský minister Smotrič žiada úplnú okupáciu Gazy a vojenskú správu

Izraelský minister financií Bezalel Smotrič vyzval v nedeľu na úplnú okupáciu Pásma Gazy a zavedenie vojenskej správy, ak to bude potrebné. Vo vyhlásení na sieti X napísal, že ide o cestu k zabezpečeniu bezpečnosti Izraela a k rýchlemu návratu rukojemníkov.

Smotrič sa tak pridal k premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi, ktorý v sobotu vo vopred nahratom príhovore zopakoval, že vojna v Gaze sa nesmie skončiť bez totálnej porážky Hamasu a jeho úplného vytlačenia z územia.

„Neukončíme ‚vojnu prerodu‘, kým v Pásme Gazy nezničíme Hamas, nezískame späť všetkých rukojemníkov a nezaistíme, že Gaza už viac pre Izrael nebude predstavovať žiadnu hrozbu,“ zdôraznil.

Podľa izraelských údajov sa v Gaze stále nachádza 24 živých rukojemníkov a 35 tiel unesených osôb. Vojna sa začala 7. októbra 2023 útokom Hamasu, pri ktorom zahynulo asi 1 200 Izraelčanov a 251 bolo unesených.

Gazské ministerstvo zdravotníctva uvádza viac než 51-tisíc obetí v Gaze, prevažne ženy a deti, čo potvrdzuje aj OSN. Skutočný počet obetí však môže byť vyšší, keďže tisíce ľudí môžu byť stále pod troskami budov po viac než 15 mesiacoch bojov.

(dpa, afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Zelenskyj: Zlo môže mať svoju chvíľu, ale Boh má svoj deň

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval svojich spoluobčanov, aby si aj počas 1 152. dňa vojny zachovali nádej, že mier sa do ich krajiny vráti. Vo veľkonočnom posolstve zverejnenom na sociálnych sieťach hovoril o viere a vytrvalosti potrebnej na prekonanie náročnej cesty.

Zelenskyj, oblečený v tradičnej vyšívanej košeli – vyšyvanke – stál pred kyjevskou Katedrálou svätej Sofie a povedal, že Ukrajina nikdy nestráca vieru. „Pretože táto viera je v nás navzájom. V tých, čo stoja vedľa vás. V ukrajinských mužoch, v ukrajinských ženách. Viera, že zlo môže mať svoju chvíľu, ale Boh bude mať svoj deň.“

Zelenskyj vyjadril vieru, že príde deň mieru, deň života, deň Ukrajiny – deň, ktorý bude trvať celé storočie. „A budeme môcť opäť sedieť za jedným stolom. Na pokojné Veľkonočné sviatky.“

V rovnaký deň ruský prezident Vladimir Putin prekvapivo vyhlásil jednostranné veľkonočné prímerie, ktoré sa podľa Zelenského v praxi neuskutočnilo – útoky ruskej armády pokračovali aj počas noci.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Severná Kórea obvinila USA z rozširovania vojen cez export zbraní

Severná Kórea ostro kritizovala rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa o uvoľnení pravidiel pre vývoz zbraní z USA. V nedeľu to uviedla štátna tlačová agentúra KCNA, podľa ktorej ide o krok, ktorý povedie k „rozširovaniu vojen“ po celom svete.

Pchjongjang odsúdil Trumpovo výkonné nariadenie z 9. apríla, ktoré má zjednodušiť export amerického vojenského materiálu. Tento krok označil za dôkaz toho, že USA používajú predaj zbraní nielen na ekonomický zisk, ale aj ako nástroj agresívnej zahraničnej politiky a snahy o globálnu dominanciu.

Ako príklady severokórejská vláda uviedla vojny na Ukrajine a v Pásme Gazy, pričom Washington obvinila z poskytovania zbraní od začiatku týchto konfliktov. Zdôraznila, že zbraní sa podľa nej najviac dostalo „vojnovým maniakom“ v Európe a na Blízkom východe.

KCNA tvrdí, že USA zároveň predstierajú úlohu sprostredkovateľa mierových rokovaní, zatiaľ čo šíria zbrane a predlžujú vojnové konflikty prostredníctvom „zástupných“ síl.

(kana, jonhap, tasr, sab)

Minúta  |  

Čínsky veľvyslanec vyzval USA na spoluprácu, varoval pred odvetou v obchodnej vojne

Čínsky veľvyslanec v Spojených štátoch Sie Feng vyzval Washington, aby hľadal spoločnú reč s Pekingom a uprednostnil mierové spolunažívanie. Urobil tak v sobotu na verejnom podujatí vo Washingtone, pričom varoval, že Čína je pripravená na odvetu v prípade ďalšej eskalácie obchodnej vojny.

Sie prirovnal súčasné obchodné napätie k obdobiu Veľkej hospodárskej krízy a upozornil, že clá môžu zdevastovať globálnu ekonomiku. Poukázal na čínske tradičné učenie o rovnováhe jin a jang, ktoré by podľa neho malo inšpirovať aj čínsko-americké vzťahy.

„Zem je dosť veľká pre Čínu aj USA,“ povedal Sie. „Nemali by sme sa zrážať, ale usilovať sa o spoločný úspech, nie o scenár, kde obaja strácame.“

Obchodná vojna medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta viedla k viac ako 100-percentným clám v oboch smeroch a k obmedzeniam v oblasti investícií, kultúry a prístavného prístupu. Peking kritizoval aj najnovší plán USA na zavedenie poplatkov pre lode spojené s Čínou. USA zatiaľ neplánujú vysokú úroveň rokovaní s Pekingom, hoci prezident Trump tvrdí, že „vedú veľmi dobré rozhovory“.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.