Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Oravu zasiahla prudká búrka. V Babíne vyhlásili tretí stupeň povodňovej aktivity

V utorok popoludní zasiahla Oravu silná búrka, ktorá spôsobila výrazné škody najmä v obci Babín (okres Námestovo). Počas 45 minút tam napadlo až 50 mm zrážok.

Starosta Martin Matys uviedol, že búrka poškodila najmä brehy vodných tokov, ktoré sa zosunuli, a bahnom zaniesla aj hlavnú cestu prvej triedy. Vážne ohrozené boli aj mosty, ktoré bolo potrebné chrániť pred uvoľnenými kmeňmi stromov.

V obci bol o 17:00 vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity. Zrážky už medzičasom ustáli a práce sa zameriavajú na odstraňovanie nánosov a opravu komunikácií, ktoré voda poškodila.

Do čistenia terénu sa zapojili profesionálni i dobrovoľní hasiči, ako aj miestni obyvatelia a podnikatelia. Rozsah materiálnych škôd zatiaľ nie je známy.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Taraba: Dokument o baterkárni v Šuranoch je neúplný a chabý

Spoločnosť Gotion InoBat Batteries podala informáciu o vplyve prevádzky baterkárne v Šuranoch na životné prostredie. Uviedol to v utorok na sociálnej sieti podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nominant SNS).

„Dnes je oficiálne ten deň, kedy baterkáreň v Šuranoch podala informáciu o vplyvoch investície na životné prostredie. Do dnešného dňa sa ministerstvo životného prostredia nemalo k čomu vyjadrovať. Všetci tí, ktorí sa k tej investícii do dnešného dňa vyjadrovali, sa vyjadrovali k niečomu, čo ani oni nemohli mať naštudované, pretože žiaden dokument neexistoval. To, čo sa doposiaľ posudzovalo na okresných úradoch životného prostredia, bol priemyselný park,“ priblížil.

„Musím povedať, že na moje počudovanie ten dokument je dosť chabý. Chýbajú tu rozptylové štúdie, chýbajú dosahy na podzemné vody. Preto očakávame od investora, že to riadne všetko doplní. Na druhej strane zasa tí, ktorí hovoria, že Taraba má nejakú investíciu zastaviť, tak chcem len povedať, že minister nemá žiadne právomoci niečo zastaviť alebo nie. Minister má len právo garantovať zákonný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie,“ podčiarkol.

Minister verí, že investícia nebude posudzovaná v zrýchlenom konaní. „Zákon síce pozná, čo je to strategická investícia, ale tam spadajú iba investície štátu a toto je investícia súkromnej spoločnosti. Preto si myslím, že integrované povoľovanie, ktoré túto investíciu čaká, je absolútnou garanciou pre každého občana, aby si mohol byť istý, že štát bude konať nezávisle, nezaujato a transparentne,“ zdôraznil.

Upozornil, že je jediný minister, ktorý nehlasoval ani za strategickú investíciu tohto priemyselného parku Šuranoch. „Práve preto, aby som si zachoval svoju nezávislosť,“ doplnil.

(tasr)

Minúta  |  

Putin ponúkol zastavenie bojov pozdĺž súčasného frontu. USA pripravujú mierový plán

Ruský prezident Vladimir Putin údajne navrhol, aby sa konflikt na Ukrajine zmrazil pozdĺž súčasnej frontovej línie, uviedli podľa denníka Financial Times tri informované zdroje.

Putin údajne americkému vyslancovi Stevovi Witkoffovi naznačil, že Rusko by sa mohlo vzdať nárokov na neobsadené časti štyroch ukrajinských regiónov. Tento návrh sa považuje za prvý možný ústup z maximalistických cieľov Kremľa.

Rusko od roku 2014 považuje Krym a od roku 2022 aj regióny Luhansk, Doneck, Záporožie a Cherson za súčasť svojej federácie, hoci ich úplne nekontroluje.

Denník Evropejskaja pravda informoval, že tento krok vyvolal reakcie vo Washingtone, kde sa hovorí o možnom mierovom urovnaní. Európski predstavitelia však varujú, že Putin sa snaží manipulovať s USA a prinútiť Trumpa, aby prijal ďalšie podmienky, ako je uznanie anexie Krymu a zákaz vstupu Ukrajiny do NATO.

Agentúra Bloomberg informovala, že USA by mohli byť ochotné uznať ruskú kontrolu nad Krymom ako súčasť širšej mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu medzi Moskvou a Kyjevom.

Rokovania o možnom prímerí sa majú konať v Londýne 23. apríla, pričom Kyjev zatiaľ oficiálne žiadny návrh nedostal. Donald Trump sľúbil predstaviť svoj mierový plán ešte tento týždeň.

(lipa, tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia pripravuje plán na ukončenie energetickej závislosti od Ruska

Európska komisia zvažuje legislatívne kroky, ktoré by zakázali firmám v EÚ uzatvárať nové zmluvy na nákup ruských fosílnych palív. Taktiež analyzuje právne možnosti, ktoré by umožnili spoločnostiam ukončiť existujúce kontrakty na dodávky ruského plynu bez sankcií.

Plánované opatrenia sú odpoveďou na pretrvávajúcu závislosť niektorých krajín EÚ od ruskej energie – v roku 2024 pochádzalo až 19 percent skvapalneného zemného plynu (LNG) v EÚ z Ruska. Napriek poklesu dodávok plynu plynovodmi od začiatku vojny na Ukrajine, dovoz ruského LNG do EÚ minulý rok vzrástol.

Komisia preto pripravuje plán na obmedzenie tejto závislosti, ktorý zverejní 6. mája. Následne plánuje konzultácie s členskými štátmi a podnikmi. Ak sa opatrenia ukážu ako uskutočniteľné, Komisia predloží legislatívne návrhy, ktoré potom budú vyžadovať schválenie Európskym parlamentom.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

Orbán a Rosenkranz rokovali o Ukrajine, migrácii aj bezpečnosti

Viktor Orbán v utorok v Budapešti prijal predsedu rakúskej Národnej rady Waltera Rosenkranza, člena pravicovej Rakúskej strany slobody (FPÖ), ktorá vyhrala parlamentné voľby v septembri 2024.

Témou ich rokovania boli bilaterálne vzťahy a dopady možného vstupu Ukrajiny do EÚ na Rakúsko a Maďarsko, vrátane otázok bezpečnosti, hospodárstva a poľnohospodárstva.

Predseda maďarského parlamentu László Kövér po stretnutí zdôraznil, že tradične dobré maďarsko-rakúske vzťahy môžu pokračovať, pričom obaja predsedovia parlamentov patria do rovnakej politickej rodiny. FPÖ a maďarský Fidesz spolupracujú aj v Európskom parlamente v rámci skupiny Patrioti pre Európu.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó na sociálnej sieti zdôraznil spoločné hodnoty ako mier, zastavenie migrácie a rešpekt k suverenite členských štátov, ktoré spájajú obidve krajiny v rámci „vlasteneckej spolupráce“ v Európe.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Nemecko: Súd odmietol sprístupniť dôkazy o pôvode ochorenia COVID-19

Nemecký Spolkový správny súd rozhodol, že Spolková spravodajská služba (BND) nie je povinná zverejniť výsledky svojho vyšetrovania o pôvode vírusu SARS-CoV-2 spôsobujúceho ochorenie COVID-19.

Súd tým zamietol žiadosť médií, ktoré sa odvolávali na mediálny zákon a požadovali prístup k údajne hodnoverným dôkazom o možnom laboratórnom úniku vírusu z Wuhanského virologického inštitútu.

Podľa rozhodnutia by zverejnenie týchto informácií mohlo ohroziť činnosť spravodajskej služby, odhaliť jej zdroje a poškodiť zahraničné vzťahy, najmä s Čínou.

Správa BND z roku 2020 údajne naznačuje silnú pravdepodobnosť, že vírus unikol z laboratória, no nikdy nebola verejne publikovaná v plnom rozsahu. Teória laboratórneho pôvodu vírusu zostáva kontroverzná a dopĺňa ju druhá možnosť prirodzeného pôvodu podobného šíreniu SARS v rokoch 2002–2003.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.