Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína obviňuje USA z narúšania medzinárodnej spolupráce vo vesmíre

Hlavný konštruktér čínskeho lunárneho programu Wu Weiren obvinil Spojené štáty zo zasahovania do snáh Pekingu o vesmírnu spoluprácu s európskymi a ďalšími zahraničnými partnermi.

V rozhovore pre agentúru Reuters vyhlásil, že Čína presadzuje otvorenú vesmírnu diplomaciu a zostáva otvorená spolupráci s vyspelými aj rozvojovými krajinami.

Podľa Wua sa Medzinárodná lunárna výskumná stanica (ILRS), ktorú vedú Čína a Rusko s cieľom vybudovať stálu základňu na Mesiaci do roku 2035, rozvíja dobre a má už 17 členských krajín a organizácií.

Priznal však, že v porovnaní s americkým projektom Artemis je medzinárodná podpora ILRS výrazne slabšia, čo pripisuje zasahovaniu Washingtonu.

Wu zdôraznil, že Čína a Rusko si v oblasti lunárneho výskumu najlepšie rozumejú, vrátane plánov na vývoj jadrovej energie na Mesiaci. USA a Čína majú obmedzené kontakty aj pre takzvaný Wolfov dodatok, ktorý zakazuje NASA spolupracovať s Čínou bez výnimky schválenej Kongresom.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Ukrajina odmieta kapituláciu, žiada úplné prímerie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyhlásil, že Ukrajina trvá na okamžitom, úplnom a bezpodmienečnom prímerí s Moskvou. V príspevku na platforme Telegram pripomenul, že Kyjev nevylučuje žiadny formát rozhovorov, ktoré môžu viesť k prímeriu.

Ukrajina je pripravená rokovať, no nie kapitulovať, doplnila vicepremiérka Julia Svyrydenková po medializovaných informáciách o údajnom americkom návrhu, ktorý by zahŕňal odovzdanie väčšiny území okupovaných Ruskom.

„Nebude žiadna dohoda, ktorá by poskytla Rusku pevnejšiu pozíciu na reorganizáciu a návrat s ešte väčšou silou,“ napísala na sieti X. Podľa nej je základným predpokladom akéhokoľvek mierového procesu úplné prímerie — na súši, vo vzduchu aj na mori.

Ak však Moskva zvolí len obmedzené zastavenie bojov, Kyjev zareaguje rovnako obmedzeným spôsobom. Ukrajinská vláda tým jasne deklaruje, že jej cieľom je trvalý mier, nie kompromisy, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a suverenitu krajiny.

„Naši ľudia nebudú akceptovať zmrazený konflikt, ktorý sa vydáva za mier,“ dodala.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Takáč: Prvé zmiernenie opatrení proti slintačke zrejme od 7. mája

Uvoľňovanie opatrení proti slintačke a krívačke (SLAK) by sa na Slovensku mohlo začať medzi 7. a 10. májom.

Po rokovaní vlády to oznámil minister pôdohospodárstva Richard Takáč s tým, že inkubačná doba vírusu môže byť dlhšia, než sa pôvodne predpokladalo – až okolo 20 dní, ako ukázal vývoj v Maďarsku.

Na základe tejto skutočnosti odborníci navrhujú opatrný prístup k uvoľňovaniu. Prvé zmiernenie by sa mohlo týkať východného Slovenska, ktoré zatiaľ nebolo vírusom postihnuté.

Ako príklad uviedol minister možné opätovné otvorenie zoologických záhrad. Napriek tomu však varoval, že Slovensko ešte nie je v štádiu, v ktorom by bolo možné opatrenia uvoľňovať plošne.

Zdôraznil, že aktuálne platné veterinárne opatrenia musia naďalej všetci dôsledne dodržiavať.

(tasr, red)

Minúta  |  

Putin priznal nedostatok zbraní, niektoré chýbajú aj napriek masívnej výrobe

Prezident Vladimir Putin na stretnutí Vojensko-priemyselnej komisie priznal, že ruské ozbrojené sily naďalej čelia nedostatku určitých druhov výzbroje, vrátane dronov, napriek výraznému zvýšeniu produkcie.

V roku 2024 obranný priemysel dodal viac než 4-tisíc obrnených systémov, 180 bojových lietadiel a vyše 1,5 milióna dronov vrátane 4-tisíc presne navádzaných FPV modelov.

Putin však zdôraznil, že tieto počty stále nestačia a armáda na ďalšiu techniku netrpezlivo čaká. Podľa jeho slov plánované navýšenie výroby bude splnené.

Vyjadrenia prichádzajú v čase, keď Rusko vstupuje do štvrtého roka vojny na Ukrajine a zároveň vedie rozhovory s USA o možnom ukončení konfliktu.

Od začiatku vojny prešli ruské obranné podniky na nepretržitú prevádzku a Rusko získava výzbroj aj zo zahraničia, vrátane iránskych dronov Šáhid a raketových systémov a delostreleckej munície zo Severnej Kórey.

(reuters, red)

Minúta  |  

Projekt batériového závodu v Šuranoch začal posudzovanie vplyvov na prírodu

Spoločnosť GIB EnergyX Slovakia predložila ministerstvu životného prostredia dokumentáciu EIA k plánovanej výstavbe závodu na výrobu batériových článkov v Šuranoch. Ide o prvý krok v procese povinného hodnotenia podľa novej legislatívy účinnej od nového roka.

Predložená dokumentácia obsahuje Informáciu o navrhovanej činnosti a reflektuje maximálnu predpokladanú záťaž výroby, vrátane budúcej možnej expanzie.

Závod počíta s viacerými environmentálnymi opatreniami. Technologická voda bude čistená vo vlastnej ČOV a recyklovaná. Využívať sa má aj fotovoltická energia, doprava bude odľahčená železničným napojením a plánovaným obchvatom.

Výkonný riaditeľ Pavol Krokoš zdôraznil, že cieľom je nielen dodržať legislatívu, ale vytvoriť referenčný projekt udržateľnej výroby. Firma sa zaviazala k transparentnosti, prísnym ekologickým štandardom a otvorenej komunikácii s verejnosťou.

Envirominister Tomáš Taraba (nom. SNS) v utorok dokumentáciu označil za dosť chabú. „Chýbajú tu rozptylové štúdie, chýbajú dopady na podzemné vody," dodal s dôvetkom, že ako minister nemá právomoc investíciu zastaviť, ale garantuje zákonný a transparentný proces posudzovania.

(tasr, max)

Minúta  |  

Vance v Indii: Buď Rusko a Ukrajina uzavrú mier, alebo sa USA stiahnu z rokovaní

Americký viceprezident JD Vance varoval, že ak Rusko a Ukrajina nepristúpia na mierový návrh Spojených štátov, Washington sa stiahne z mierového procesu.

Vyhlásil to počas štvor­dňovej návštevy Indie, kde zároveň predstavil návrh na zmrazenie frontovej línie približne na súčasnej úrovni a výmenu niektorých území ako aj zastavenie bojov. Informáciu priniesol britský denník Daily Mail.

Zatiaľ čo Ukrajina akceptovala princíp bezpodmienečného prímeria, Rusko ho odmietlo.

Plán údajne počíta s uznaním ruskej kontroly nad Krymom, zákazom vstupu Ukrajiny do NATO, zrušením sankcií a dohodou o prístupe USA k ukrajinskému nerastnému bohatstvu.

Tieto podmienky vyvolali znepokojenie medzi európskymi vládami, ktoré žiadajú tvrdší postoj voči Kremľu.

Dnešné mierové rokovania v Londýne čelili komplikáciám po tom, čo americký minister zahraničných vecí Marco Rubio neočakávane zrušil svoju účasť, v dôsledku čoho boli stretnutia preklasifikované na nižšiu diplomatickú úroveň.

Prezident Volodymyr Zelenskyj zároveň odmietol vzdať sa Krymu a znovu apeloval na bezpodmienečné prímerie ako základný predpoklad pre začatie mierových rozhovorov.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.