Preskočiť na obsah
Minúta  |  

NATO potrebuje viac podpory, USA presúvajú pozornosť do Ázie

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vo svojej každoročnej správe apeloval na členské štáty aliancie, aby zvýšili svoje obranné výdavky, vojenské kapacity a politickú angažovanosť. Upozornil, že Spojené štáty postupne ustupujú zo svojej dominantnej bezpečnostnej úlohy v Európe, čo vyžaduje väčšiu zodpovednosť zo strany európskych spojencov.

V roku 2024 splnilo cieľ výdavkov vo výške aspoň 2 percent HDP na obranu 22 členov NATO, kým deväť štátov, vrátane Talianska, Kanady a Španielska, zaostáva. Celkové obranné výdavky aliancie minulý rok dosiahli približne 1,3 bilióna dolárov.

Rutte vyzdvihol pokračujúcu podporu Ukrajine a vyjadril nádej na spravodlivý mier. V júni bude predsedať summitu NATO v Holandsku, kde sa očakávajú nové dohody o obranných rozpočtoch.

Medzitým USA signalizujú zmenu priorít smerom k Ázii a ochrane vlastných hraníc, čo podľa ministra obrany Hegsetha znamená, že Európa musí byť pripravená na väčšiu mieru sebaobrany.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Naryškin: NATO chystá diskreditáciu Zelenského pred voľbami

Riaditeľ ruskej zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin vyhlásil, že ohľadom budúcnosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského existujú rôzne scenáre, pričom nevylúčil ani jeho útek z Kyjeva, uvádza ruská tlačová agentúra TASS.

Uviedol, že Moskva nežiada jeho rezignáciu, no zároveň tvrdí, že NATO pripravuje operáciu s cieľom Zelenského zdiskreditovať a nahradiť prostredníctvom pseudodemokratických volieb. Naryškin naznačil, že súčasťou tejto kampane má byť aj séria údajných korupčných škandálov – vrátane sprenevery vojenských fondov, manipulácie so žoldmi padlých vojakov či predaj západných zbraní do Afriky.

Podľa SVR je NATO frustrované z ukrajinského vedenia a považuje Zelenského za prekážku. Hoci ide o tvrdenia ruskej strany bez nezávislého overenia, naznačujú pokračujúcu informačnú vojnu a snahu Moskvy podkopať dôveru v ukrajinské vedenie na pozadí prebiehajúceho konfliktu.

(lipa)

Minúta  |  

Musk a Bessent si v Bielom dome vymenili ostré slová aj urážky

Elon Musk a americký minister financií Scott Bessent sa minulý týždeň dostali do hlasnej a emotívnej hádky v Bielom dome počas návštevy talianskej premiérky Giorgie Meloniovej. Podľa portálu Axios konflikt vyústil do výmeny urážok a vulgarizmov, pričom ho údajne sledoval aj prezident Donald Trump.

Bessent kritizoval Muska za nesplnené sľuby ohľadom rozpočtových škrtov v rámci úradu DOGE, Musk ho obvinil z prepojenia so Sorošom a z neúspechu ako manažéra hedžového fondu.

Ich napäté vzťahy majú dlhšiu históriu, vyostrili sa aj pri menovaní komisára daňového úradu, kde Musk presadil svojho kandidáta, ktorého Bessent neskôr vymenil.

Do podobného sporu sa Musk dostal aj s ministrom zahraničia Marcom Rubiom, ktorému vyčítal, že neprepustil žiadneho zamestnanca.

„Nie je žiadnym tajomstvom, že prezident Trump zostavil tím ľudí, ktorí sú neuveriteľne zapálení pre problémy, ktoré majú vplyv na našu krajinu," doplnila hovorkyňa Bieleho domu a konflikt zľahčila ako bežnú súčasť politického života.

Musk, čeliac rastúcej frustrácii z jeho nepredvídateľnosti v Trumpovej administratíve, oznámil ústup z DOGE, aby sa viac venoval problémom Tesly.

(lipa)

Minúta  |  

Vo Viedni zatkli Slováka, mal byť súčasťou teroristickej bunky

Rakúske úrady zadržali 20-ročného Slováka v súvislosti s vyšetrovaním medzinárodnej teroristickej bunky, ktorá sa údajne formovala okolo plánovaného útoku na koncert Taylor Swiftovej vo Viedni. Muž, žijúci v mestskej časti Favoriten, je podozrivý z prepojenia s dvoma ďalšími podozrivými – Beranom A. a Hasanom E. – stúpencami Islamského štátu.

Trojica plánovala koordinované atentáty vo februári 2024 v Mekke, Dubaji a Istanbule. Slovák sa zúčastnil cesty do Istanbulu, kde sa stretol s Hasanom E., no po návrate do Rakúska nedošlo k žiadnemu útoku.

Spojenie s plánom útoku na Swiftovej koncert sa mu zatiaľ nepreukázalo. Hlavný podozrivý, Beran A., bol zadržaný po tom, ako rakúske bezpečnostné zložky na základe zahraničných spravodajských informácií zrušili plánovaný koncert. V Dubaji Beran plánoval útok, no ho nevykonal.

Hasan E. v Mekke skutočne zaútočil nožom na ochrankára, pričom zranil ďalšie tri osoby. Jeho proces v Saudskej Arábii sa očakáva v najbližších týždňoch.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Kyjev zasiahol útok, pri ktorom bola použitá raketa z KĽDR

Nočný raketový útok na Kyjev si vyžiadal najmenej 12 mŕtvych a 90 zranených, pričom ukrajinské zdroje uviedli, že bola použitá aj severokórejská balistická raketa KN-23. Raketa údajne zasiahla obytnú budovu v štvrti Sviatošynskyj.

Rusko vypálilo celkovo 70 rakiet a 145 dronov, pričom väčšina mierila na ukrajinské hlavné mesto. Oficiálne Rusko uviedlo, že útočilo na vojenské ciele, pričom popiera, že by od KĽDR prijímalo zbrane.

Vojenská spolupráca medzi Moskvou a Pchjongjangom sa však podľa Reuters od roku 2022 výrazne prehĺbila. Kyjev tvrdí, že Severná Kórea dodala Rusku delostrelecké granáty, raketové systémy, vojakov a až 148 balistických rakiet typu KN-23 a KN-24.

Rakety typu KN-23, známe aj ako Hwasong-11, majú krátky dolet a sú schopné niesť jadrové hlavice. Ich hlavice môžu vážiť až jednu tonu a podľa ukrajinských zdrojov sú výkonnejšie než obdobné ruské zbrane. Použitie severokórejských rakiet vyvoláva otázky o porušovaní medzinárodného embarga.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

OSN: Bielorusko zneužíva psychiatriu na umlčanie odporcov režimu

Experti OSN ostro odsúdili praktiku nútenej psychiatrickej liečby politických odporcov v Bielorusku. Za posledných päť rokov bolo podľa nich takto postihnutých najmenej 33 osôb, vrátane žien a seniorov.

Procesy, na základe ktorých boli ľudia izolovaní, sa podľa OSN konali netransparentne a za zatvorenými dverami. Postihnutí sú držaní v psychiatrických zariadeniach bez možnosti právnej obrany, súdneho dohľadu alebo kontaktu s vonkajším svetom. Viac než dve desiatky z nich zostávajú nezvestné, čo vyvoláva obavy z ich násilného zmiznutia.

OSN apeluje na bieloruské orgány, aby okamžite zabezpečili právne zastúpenie všetkým dotknutým osobám. Odborníci tvrdia, že zneužívanie psychiatrie na potlačenie nesúhlasu predstavuje vážne porušenie ľudských práv.

Tieto praktiky sa objavili po prezidentských voľbách v roku 2020, keď v krajine vypukli protesty proti zmanipulovaným výsledkom. Hoci boli protesty brutálne potlačené, bieloruský režim pokračuje v represívnych opatreniach voči kritikom, čo dokazuje aj využívanie psychiatrií ako nástroja politického nátlaku.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.