Preskočiť na obsah
  |  

Rutte: Nemyslím si, že USA by odišli z rokovaní o Ukrajine

Spojené štáty a európski členovia NATO sa zhodujú, že Rusko predstavuje pre Alianciu dlhodobú hrozbu. Po štvrtkových rokovaniach s americkým prezidentom Donaldom Trumpom to vyhlásil generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Podľa neho sú USA aj naďalej spoľahlivým partnerom Aliancie, hoci sa sústreďujú na iné časti sveta. „Všetci v NATO sa zhodujeme, že Rusko je dlhodobou hrozbou pre celé euroatlantické územie,“ povedal novinárom vo Washingtone.

V súvislosti s pokračujúcou vojnou na Ukrajine zdôraznil, že ďalší posun v mierových rokovaniach závisí od Moskvy. Reagoval tak na Trumpovu kritiku adresovanú Kyjevu, pričom uviedol, že Ukrajina sa snaží o dohodu. „Loptička je teraz na strane Ruska,“ skonštatoval.

Rutte zároveň vyjadril presvedčenie, že aj pod Trumpovým vedením zostanú USA v rokovaniach o Ukrajine angažované. „Nevidím situáciu, že by USA odišli z rokovaní,“ dodal.

(afp, reuters, tasr, sab)

  |  

Bloomberg: USA budú požadovať, aby Rusko ustúpilo od demilitarizácie Ukrajiny

Spojené štáty plánujú v mierových rokovaniach požadovať, aby Rusko uznalo právo Ukrajiny na vlastnú armádu a obranný priemysel, čím sa priamo stavajú proti požiadavke Moskvy na demilitarizáciu Ukrajiny. O tejto otázke má v piatok rokovať špeciálny vyslanec Steve Witkoff s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, píše agentúra Bloomberg.

Ako už viackrát zaznelo, USA ponúkajú návrh zahŕňajúci de facto uznanie ruskej okupácie častí východnej a južnej Ukrajiny a de iure anexie Krymu a sľub, že Ukrajina nevstúpi do NATO, avšak zachová si možnosť členstva v EÚ. Súčasťou plánu je aj zrušenie sankcií voči Rusku a posilnenie ekonomickej spolupráce.

Americkí predstavitelia ako šéf Bieleho domu Donald Trump, viceprezident JD Vance a minister zahraničia Marco Rubio vyhlásili, že USA sa stiahnu z rokovaní, ak nebude dosiahnutý pokrok v územných ústupkoch oboch strán.

Pripravuje sa aj summit Trump – Putin, no rokovania sú zatiaľ poznačené napätím a nátlakom niektorých amerických politikov, vrátane Rubia, ktorý kritizuje neústupnosť Ukrajiny.

Krok USA naznačuje snahu o diplomatické riešenie aj napriek riziku ďalších rozporov s Kyjevom.

(lipa)

  |  

Pápežovi Františkovi prišlo vzdať úctu už 90-tisíc ľudí

Tisíce veriacich prichádzajú do Baziliky svätého Petra vo Vatikáne vzdať úctu zosnulému pápežovi Františkovi. Od stredy dopoludnia do štvrtkového večera si pamiatku pontifika uctilo už približne 90-tisíc ľudí.

Jeho telo je vystavené pri hlavnom oltári – „Oltári konfesie", umiestnenom nad hrobom svätého Petra.

Veriaci a pútnici čakali v dlhých radoch, pričom vstup do chrámu bol predĺžený až do polnoci, v piatok bude možný do 19.00 h. Po tom dôjde k zapečateniu rakvy.

Pohreb pápeža Františka sa uskutoční v sobotu o 10.00 h a očakáva sa účasť viac ako 200-tisíc ľudí vrátane 130 zahraničných delegácií a 50 hláv štátov.

Vatikán sa pripravuje na jednu z najväčších pohrebných udalostí v dejinách Cirkvi, ktorá bude prebiehať pod prísnymi bezpečnostnými opatreniami. Udalosť potvrdzuje hlboký celosvetový význam pápeža Františka a jeho vplyv na medzinárodnú duchovnú i politickú scénu.

(tasr, lipa)

  |  

Trump chce, aby armáda USA ostala bez transrodových príslušníkov

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa požiadala Najvyšší súd USA o povolenie zákazu služby transrodových osôb v armáde počas prebiehajúcich súdnych procesov. Tento zákaz, formálne zavedený dekrétom podpísaným 27. januára, vychádza z presvedčenia, že osoby s „falošnou rodovou identitou“ nespĺňajú prísne požiadavky vojenskej služby.

Prezident zároveň vyhlásil, že vláda bude uznávať iba biologické pohlavie, ktoré nie je možné zmeniť. Federálna sudkyňa v marci pozastavila platnosť opatrenia, keďže ho považuje za porušenie ústavných práv, čo následne potvrdil aj odvolací súd.

Minister obrany Pete Hegseth medzičasom vydal memorandum zakazujúce vstup transrodových osôb do armády a pozastavil proces zmeny pohlavia u súčasných členov ozbrojených síl.

V armáde podľa odhadov slúži približne 15-tisíc transrodových osôb. Administratíva sa teraz snaží presadiť opatrenie napriek súdnemu odporu, čo vyvoláva značné právne a spoločenské kontroverzie.

(tasr, lipa)

  |  

Briti plánujú experimentálne zatienenie Slnka, chcú spomaliť otepľovanie

Britská Agentúra pre pokročilý výskum a vynálezy (ARIA) investuje 50 miliónov libier (približne 60-miliónov eur) do projektov solárneho geoinžinierstva, ktorých cieľom je umelé zníženie množstva slnečného svetla dopadajúceho na Zem s cieľom spomaliť globálne otepľovanie.

Medzi navrhované technológie patrí vstrekovanie aerosólových častíc do atmosféry a rozprašovanie morskej soli na zosvetlenie mrakov. Tieto technológie majú napodobniť ochladzujúce efekty prírodných javov, ako sú sopečné erupcie.

Vedci poukazujú na potenciál týchto riešení pri zmierňovaní klimatických zmien, no zároveň varujú pred možnými nepredvídateľnými dôsledkami – ako sú extrémne výkyvy počasia či zhoršenie situácie po náhlom ukončení projektov.

Kritici sa obávajú vplyvu na biodiverzitu a stabilitu ekosystémov. ARIA bude okrem experimentov financovať aj modelovacie štúdie a zisťovanie verejnej mienky, pričom vedci zdôrazňujú potrebu dôkladného monitorovania a otvorenej spoločenskej diskusie.

(lipa)

  |  

NATO potrebuje viac podpory, USA presúvajú pozornosť do Ázie

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vo svojej každoročnej správe apeloval na členské štáty aliancie, aby zvýšili svoje obranné výdavky, vojenské kapacity a politickú angažovanosť. Upozornil, že Spojené štáty postupne ustupujú zo svojej dominantnej bezpečnostnej úlohy v Európe, čo vyžaduje väčšiu zodpovednosť zo strany európskych spojencov.

V roku 2024 splnilo cieľ výdavkov vo výške aspoň 2 percent HDP na obranu 22 členov NATO, kým deväť štátov, vrátane Talianska, Kanady a Španielska, zaostáva. Celkové obranné výdavky aliancie minulý rok dosiahli približne 1,3 bilióna dolárov.

Rutte vyzdvihol pokračujúcu podporu Ukrajine a vyjadril nádej na spravodlivý mier. V júni bude predsedať summitu NATO v Holandsku, kde sa očakávajú nové dohody o obranných rozpočtoch.

Medzitým USA signalizujú zmenu priorít smerom k Ázii a ochrane vlastných hraníc, čo podľa ministra obrany Hegsetha znamená, že Európa musí byť pripravená na väčšiu mieru sebaobrany.

(tasr, lipa)