Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA chcú dohodu o clách so Švajčiarskom, potvrdila prezidentka Keller-Sutterová

Spojené štáty vyjadrili jasný záujem o dosiahnutie dohody o clách so Švajčiarskom, povedala švajčiarska prezidentka Karin Keller-Sutterová po piatkovom stretnutí s americkým ministrom financií Scottom Bessentom vo Washingtone.

V rozhovore pre verejnoprávnu televíziu SRF uviedla, že rokovania prebiehajú uspokojivo a Švajčiarsko je jednou z pätnástich krajín, s ktorými chcú USA viesť „privilegované rokovania“.

Ďalším krokom bude podľa prezidentky – ktorej pozícia je vo Švajčiarsku rotujúca – vypracovanie vyhlásenia o zámere, ktoré umožní oficiálne začatie rokovaní. „Americké úrady dali najavo, že chcú so Švajčiarskom nájsť riešenie,“ dodala.

Cieľom rokovaní je znížiť alebo odstrániť colné bariéry, ktoré obmedzujú obchod medzi oboma krajinami. Konkrétne podrobnosti ani časový rámec zatiaľ neboli zverejnené, no rokovania sú považované za krok k posilneniu bilaterálnych vzťahov v čase globálneho napätia v oblasti obchodu.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Vatikán finalizuje prípravy na pohreb pápeža Františka

Vo Vatikáne vrcholia prípravy na sobotňajší pohreb pápeža Františka, ktorý zomrel vo veku 88 rokov na Veľkonočný pondelok 21. apríla po ťažkom obojstrannom zápale pľúc.

Otvorená rakva s jeho pozostatkami bude vystavená v Bazilike svätého Petra do piatkového večera, pričom obrad jej zapečatenia sa uskutoční o 20.00 h.

Bezprecedentné bezpečnostné opatrenia zahŕňajú bezletovú zónu nad Rímom, ostreľovačov na strechách, dronový monitoring a zvýšenú prítomnosť bezpečnostných zložiek. Polícia pripravuje ďalšie kontrolné stanovištia.

Talianske úrady očakávajú cez víkend príchod státisícov ľudí, aj v dôsledku piatkového štátneho sviatku. Na pohrebnej omši sa zúčastní najmenej 130 zahraničných delegácií vrátane 50 hláv štátov a desiatich monarchov.

František bude pochovaný v Bazilike Panny Márie Väčšej, ktorú často navštevoval. Jeho hrob bude prístupný verejnosti od nedele. Po pohrebe sa začne proces výberu jeho nástupcu, pričom dátum konkláve ešte nebol stanovený.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Čína zvažuje výnimky z ciel na americký dovoz, obáva sa dôsledkov obchodnej vojny

Čína uvažuje o udelení výnimiek na niektoré americké produkty, na ktoré sa aktuálne vzťahujú clá až do výšky 125 percent. Podľa agentúry Bloomberg ide o najvýraznejší signál, že Peking sa obáva ekonomických dôsledkov prebiehajúcej obchodnej vojny s USA.

Ministerstvo obchodu požiadalo firmy, aby predložili zoznamy tovarov, na ktoré by sa výnimky mohli vzťahovať. Podľa finančného magazínu Caijing sa zvažuje aj zaradenie ôsmich produktov z oblasti polovodičov, no nie pamäťových čipov. Na sociálnych sieťach koloval zoznam 131 kategórií produktov, medzi ktorými boli vakcíny, chemikálie či prúdové motory.

Aj keď Peking doteraz deklaroval, že je pripravený bojovať do konca, ekonomická realita ukazuje oslabený dopyt a pretrvávajúce dopady pandémie. Výnimky by mohli zmierniť tlak na čínsku ekonomiku a zároveň uľaviť aj Spojeným štátom, ktorých administratíva už niektoré elektronické výrobky z ciel vyňala.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Ruský dronový útok zabil v Pavlohrade dve osoby, ďalších osem ľudí zranil

Pri ruskom útoku na ukrajinské mesto Pavlohrad v centrálnej časti Dnepropetrovskej oblasti zahynula 76-ročná žena, 15-ročné dievča a ďalších osem ľudí utrpelo zranenia. Informoval o tom v piatok gubernátor oblasti Serhij Lysak na platforme Telegram.

„Agresor opäť podnikol hromadný útok na región pomocou dronov,“ napísal Lysak bez ďalších podrobností o rozsahu škôd. Pavlohrad sa v minulosti stal terčom viacerých ruských útokov pre svoju strategickú polohu ako dopravný a logistický uzol.

Ukrajinské úrady v posledných týždňoch zaznamenávajú nárast útokov bezpilotnými lietadlami na civilné ciele, čo podľa Kyjeva poukazuje na snahu Moskvy o demoralizáciu obyvateľstva. Vláda opakovane vyzýva svojich západných spojencov na urýchlenie dodávok protivzdušnej obrany.

Incident v Pavlohrade len posilňuje obavy zo zintenzívnenia útokov na infraštruktúru a civilistov v rámci pretrvávajúceho konfliktu, udial sa tiež na pozadí rokovaní o prímerí, ktoré zastrešujú USA.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Súd zablokoval Trumpov pokus odobrať financie „azylovým mestám“

Federálny sudca William Orrick vo štvrtok zablokoval snahu administratívy Donalda Trumpa zadržať federálne financie viac ako desiatke „azylových jurisdikcií“, ktoré odmietajú spolupracovať s imigračnými orgánmi USA. Rozhodnutie vydal na žiadosť 16 miest a okresov vrátane San Francisca, ktoré viedlo žalobu.

Tieto mestá, ako Seattle, Portland, St. Paul či Santa Fe, majú pravidlá, ktoré obmedzujú spoluprácu miestnej polície s federálnymi úradmi pri civilných imigračných zadržaniach. Podľa podporovateľov takéto opatrenia chránia dôveru migrantov, ktorí by inak váhali nahlasovať zločiny.

Orrick uviedol, že Trumpova exekutíva pravdepodobne porušuje ústavu, keď podmieňuje federálne financie súhlasom s imigračnou politikou bez súhlasu Kongresu. Pripomenul aj podobný spor z roku 2017, keď San Francisco úspešne napadlo podobné opatrenie.

Ministerstvo spravodlivosti oznámilo, že bude pokračovať v obrane Trumpovej politiky na súdoch. Súdne spory prebiehajú aj s ďalšími jurisdikciami ako Illinois, Chicago a New York.

Orricka nominoval na post odvolacieho sudcu Barack Obama.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Prerušenie americkej podpory nedonúti Ukrajinu kapitulovať, vyhlásil Sikorski

Prerušenie spravodajskej podpory zo strany USA by nebolo dostatočne silným nástrojom na prinútenie Ukrajiny ku kapitulácii, vyhlásil poľský minister zahraničia Radosław Sikorski v rozhovore pre denník New York Times. Reagoval tak na špekulácie o možnom tlaku Washingtonu na Kyjev v rámci mierových rokovaní.

Sikorski uznal, že prezident Donald Trump má pravdu v tom, že Ukrajina je pre Európu dôležitejšia než pre USA. Zároveň však zdôraznil, že Európa už „primerane viac investuje“ do obrany a bezpečnosti. Dodal, že Poľsko zostáva pevnou súčasťou tejto podpory.

Podľa NYT by údajné návrhy Washingtonu, vrátane uznania ruskej anexie Krymu, znamenali pre Ukrajinu faktickú kapituláciu. Sikorski pokračoval tvrdením, že vojna už Rusko stála vyše 200 miliárd dolárov a takmer milión mŕtvych a zranených. „To nie je predstava o víťazstve,“ skonštatoval.

Európa si podľa neho uvedomuje, „čo je v stávke“, a v podpore Ukrajiny bude pokračovať.

(new york times, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.