Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trumpova administratíva zrušila úrad pre klimatickú diplomaciu

Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa zrušila Úrad pre globálne zmeny na ministerstve zahraničia, ktorý „riadil americkú klimatickú diplomaciu“. Tento krok znamená, že Spojené štáty sa pravdepodobne nezúčastnia novembrového klimatického samitu COP30 v brazílskom Beléme, pre ktorý vyrúbali stovky stromov.

„Nebudeme sa zúčastňovať na iniciatívach, ktoré neodrážajú hodnoty našej krajiny,“ uviedol hovorca ministerstva. Dodal, že účasť v rámci OSN na klimatických dohodách, ktoré podľa Trumpovej administratívy „brzdili“ USA, je zbytočná.

Trump, známy svojím skepticizmom voči klimatickej zmene, už krátko po nástupe do úradu inicioval odstúpenie USA od Parížskej dohody. Úplná absencia USA na COP30 by znamenala výrazný posun v globálnej klimatickej politike.

Za predchádzajúcej administratívy Joea Bidena mala klimatická diplomacia kľúčovú váhu. Vyslanec John Kerry počas COP28 v Dubaji úzko spolupracoval s Čínou na výzve k odklonu sveta od fosílnych palív.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Kľúčová žalobkyňa sexuálneho predátora Epsteina spáchala samovraždu

Virginia Giuffreová, jedna z najvýznamnejších žalobkýň zosnulého sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina, zomrela vo veku 41 rokov. Jej rodina v piatok uviedla, že spáchala samovraždu v západnej Austrálii, kde žila niekoľko rokov.

„Virginia bola bojovníčkou v boji proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodovaniu s ľuďmi. Jej svetlo rozžiarilo cestu mnohým preživším,“ uviedla rodina v stanovisku. Polícia potvrdila, že ženu našli mŕtvu v obci Neergabby pri Perthe a cudzie zavinenie vylúčili.

Giuffreová bola jednou z prvých, ktoré vyzvali na trestné stíhanie Epsteina, ktorý čelil obvineniam z obchodovania s ľuďmi v roku 2019 a neskôr zomrel vo väzbe. Jeho smrť dodnes vyvoláva kontroverzie, vrátane obvinení z možného ututlávania zapojenia vplyvných osôb.

V roku 2022 Giuffreová dosiahla mimosúdnu dohodu s britským princom Andrewom, ktorého obvinila zo sexuálneho zneužívania. Prípad Epsteina tiež vyústil do odsúdenia jeho blízkej spolupracovníčky Ghislaine Maxwellovej, ktorá si odpykáva 20-ročný trest.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Sýria vztýčila novú vlajku v sídle OSN, Šajbání hovorí o historickom momente

Sýrsky minister zahraničia Asad Šajbání v piatok vztýčil v sídle OSN v New Yorku novú vlajku svojej krajiny, ktorú označil za „historický moment“. Vlajka so symbolickými tromi hviezdami bola prijatá po decembrovom zvrhnutí Bašára Asada a stala sa znakom revolty proti jeho vláde.

V rozhovore pre televíziu Al-Džazíra Šajbání uviedol, že tento krok predstavuje poctu sýrskeho ľudu a jeho víťazstvo po 14 rokoch útlaku a vojny. Zároveň vyzval na zrušenie medzinárodných sankcií, ktoré podľa neho bránia návratu utečencov, investíciám a obnoveniu krajiny.

Niektoré západné štáty ako Británia už zmiernili sankcie, zatiaľ čo USA a ďalšie krajiny čakajú na dôkaz o dodržiavaní ľudských práv novými sýrskymi orgánmi. Šajbání zdôraznil, že „nová Sýria podáva ruku medzinárodnému spoločenstvu“ a očakáva recipročné kroky.

Návšteva Šajbáního prichádza krátko po účasti sýrskej delegácie na jarných stretnutiach MMF a Svetovej banky – prvýkrát po 20 rokoch.

Minúta  |  

Trump: Ukrajina a Rusko sú blízko k dohode, Zelenskyj trvá na územnej celistvosti

Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že Ukrajina a Rusko sú „veľmi blízko k dohode“ o ukončení trojročnej vojny. Po príchode do Ríma na pohreb pápeža Františka na sieti Truth Social napísal, že „väčšina hlavných bodov je dohodnutá“ a obe strany by sa mali stretnúť „na veľmi vysokej úrovni“, aby ukončili „krviprelievanie“.

Trumpovo vyhlásenie nasledovalo po návšteve jeho vyslanca Steva Witkoffa v Moskve a po rozhovore pre magazín Time, kde prezident naznačil, že „Krym zostane s Ruskom“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však v piatok zopakoval, že „o ukrajinskom území môže rozhodovať iba ukrajinský ľud“ a že všetky dočasne okupované oblasti patria Ukrajine.

Agentúra AP pripomína, že Trumpove predchádzajúce tvrdenia o blízkom konci vojny sa nenaplnili. V piatok pritom Rusko pokračovalo v útokoch na Ukrajinu a pri dronovom útoku zahynuli traja civilisti. Trump zároveň tlačí na Kyjev, aby podpísal dohodu o prístupe USA k ukrajinským nerastným zdrojom.

(ap, tasr, sab)

Minúta  |  

USA obnovujú legálny status tisícom zahraničných študentov

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa obnovila legálny status tisícom zahraničných študentov, ktorým hrozila deportácia po tom, ako imigrační úradníci vymazali ich záznamy z databázy držiteľov študentských víz.

Tento krok predstavuje pozastavenie trojtýždňovej kampane proti zahraničným študentom, ktorí protestovali proti izraelským vojenským akciám v Pásme Gazy. Biely dom ich obviňuje z náklonnosti k militantnému hnutiu Hamas, ktoré USA považujú za teroristickú organizáciu.

Rozhodnutie oznámil právnik federálnej vlády počas vypočúvania pred federálnym sudcom v Bostone, kde sa prejednávala žaloba jedného z dotknutých študentov. Imigračný a colný úrad (ICE) začiatkom apríla vymazal tisíce záznamov zo systému, ktorý eviduje približne 1,1 milióna študentov.

Podľa pravidiel musia študenti dodržiavať určité podmienky na udržanie legálneho statusu, vrátane obmedzení v zamestnaní a bezúhonnosti. Študenti však tvrdia, že ich status bol zrušený aj v dôsledku zamietnutých obvinení či menších priestupkov, čo je v rozpore so zákonom, ktorý predpokladá stratu víz len v prípade odsúdenia za násilné trestné činy.

(reuters, tasr, sab)

Minúta  |  

Hamas odmieta čiastočné prímerie, lídri smerujú do Káhiry na rokovania

Delegácia palestínskeho hnutia Hamas sa v sobotu v Káhire stretne s egyptskými sprostredkovateľmi s cieľom rokovať o prímerí v Pásme Gazy. Rokovania vedie Chalíl Hajja, člen dočasného výboru hnutia.

Hamas trvá na tom, že nebude rokovať o zložení svojich zbraní, keďže Izrael v palestínskej enkláve obnovil útočné akcie. Hnutie predtým odmietlo najnovší izraelský návrh na prepustenie rukojemníkov a trvá na komplexnej dohode o ukončení vojny, ktorá vypukla po útoku na južný Izrael v októbri 2023.

Predchádzajúce prímerie zo začiatku roka umožnilo výmenu rukojemníkov, no v marci Izrael obnovil vojenské operácie. Odvtedy rokovania stagnujú.

Nové kolo rozhovorov sa koná v čase, keď Svetový potravinový program OSN upozornil na vyčerpanie potravinových zásob v Gaze.

Podľa palestínskych úradov bolo od obnovenia bojov zabitých najmenej 2 062 ľudí, pričom celkový počet obetí vojny v Pásme Gazy stúpol na viac než 51-tisíc.

(afp, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.