Preskočiť na obsah
  |  

Slovensko vyhlásilo štátny smútok. Hazard je zakázaný

Štátny smútok, jedenásty v histórii Slovenska, potrvá v sobotu od 8.00 h do 18.00 h. Počas tohto obdobia bude na Slovensku zakázaný hazard. Súkromné ani verejné podujatia štát podľa legislatívy nemôže zakázať.

Vlajky na budovách verejnej správy aj samospráv majú byť spustené na pol žrde. Čierna zástava sa vyvesí len v niektorých prípadoch podľa pravidiel, ktoré vysvetlilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Pápež František zomrel v pondelok vo veku 88 rokov. Na čele katolíckej cirkvi stál od marca 2013. Pohreb sa uskutoční v sobotu o 10.00 h na Svätopeterskom námestí.

Prezident Peter Pellegrini bude na pohrebe zastupovať Slovensko spolu s predstaviteľmi slovenskej katolíckej cirkvi.

Prvý štátny smútok bol vyhlásený 6 apríla 2005 v súvislosti s úmrtím pápeža Jána Pavla II. Trval až do pohrebu hlavy katolíckej cirkvi.

(red)

  |  

Slovenskú delegáciu na pohrebe povedie Pellegrini

Na pohrebe pápeža Františka, ktorý sa uskutoční v sobotu na Námestí svätého Petra vo Vatikáne, bude prítomná aj slovenská delegácia vedená prezidentom Petrom Pellegrinim. Slovensko bude ďalej zastupovať minister zahraničia Juraj Blanár a skupina biskupov a kňazov pod vedením košického arcibiskupa a predsedu Konferencie biskupov Slovenska Bernarda Bobera.

Prezident Pellegrini potvrdil účasť už v utorok a vyzdvihol pápeža ako človeka veľkých gest. Minister Blanár bude na pohrebe reprezentovať aj slovenskú vládu.

Z cirkevných predstaviteľov do Ríma vycestujú aj arcibiskup Stanislav Zvolenský, arcibiskup Jonáš Maxim, biskup František Trstenský a ordinár František Rábek. Slovenskí biskupi budú koncelebrovať pri zádušnej svätej omši.

Na príprave pohrebnej liturgie sa podieľajú aj slovenskí kňazi Ján Dubina a Ľubomír Welnitz, pôsobiaci ako pápežskí ceremoniári.

Po Františkovej smrti cirkev dočasne vedie kolégium kardinálov, ktoré v súčasnosti nemá slovenského člena.

(tasr, sab)

  |  

Trumpova administratíva zrušila úrad pre klimatickú diplomaciu

Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa zrušila Úrad pre globálne zmeny na ministerstve zahraničia, ktorý „riadil americkú klimatickú diplomaciu“. Tento krok znamená, že Spojené štáty sa pravdepodobne nezúčastnia novembrového klimatického samitu COP30 v brazílskom Beléme, pre ktorý vyrúbali stovky stromov.

„Nebudeme sa zúčastňovať na iniciatívach, ktoré neodrážajú hodnoty našej krajiny,“ uviedol hovorca ministerstva. Dodal, že účasť v rámci OSN na klimatických dohodách, ktoré podľa Trumpovej administratívy „brzdili“ USA, je zbytočná.

Trump, známy svojím skepticizmom voči klimatickej zmene, už krátko po nástupe do úradu inicioval odstúpenie USA od Parížskej dohody. Úplná absencia USA na COP30 by znamenala výrazný posun v globálnej klimatickej politike.

Za predchádzajúcej administratívy Joea Bidena mala klimatická diplomacia kľúčovú váhu. Vyslanec John Kerry počas COP28 v Dubaji úzko spolupracoval s Čínou na výzve k odklonu sveta od fosílnych palív.

(afp, tasr, sab)

  |  

Kľúčová žalobkyňa sexuálneho predátora Epsteina spáchala samovraždu

Virginia Giuffreová, jedna z najvýznamnejších žalobkýň zosnulého sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina, zomrela vo veku 41 rokov. Jej rodina v piatok uviedla, že spáchala samovraždu v západnej Austrálii, kde žila niekoľko rokov.

„Virginia bola bojovníčkou v boji proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodovaniu s ľuďmi. Jej svetlo rozžiarilo cestu mnohým preživším,“ uviedla rodina v stanovisku. Polícia potvrdila, že ženu našli mŕtvu v obci Neergabby pri Perthe a cudzie zavinenie vylúčili.

Giuffreová bola jednou z prvých, ktoré vyzvali na trestné stíhanie Epsteina, ktorý čelil obvineniam z obchodovania s ľuďmi v roku 2019 a neskôr zomrel vo väzbe. Jeho smrť dodnes vyvoláva kontroverzie, vrátane obvinení z možného ututlávania zapojenia vplyvných osôb.

V roku 2022 Giuffreová dosiahla mimosúdnu dohodu s britským princom Andrewom, ktorého obvinila zo sexuálneho zneužívania. Prípad Epsteina tiež vyústil do odsúdenia jeho blízkej spolupracovníčky Ghislaine Maxwellovej, ktorá si odpykáva 20-ročný trest.

(reuters, sab)

  |  

Sýria vztýčila novú vlajku v sídle OSN, Šajbání hovorí o historickom momente

Sýrsky minister zahraničia Asad Šajbání v piatok vztýčil v sídle OSN v New Yorku novú vlajku svojej krajiny, ktorú označil za „historický moment“. Vlajka so symbolickými tromi hviezdami bola prijatá po decembrovom zvrhnutí Bašára Asada a stala sa znakom revolty proti jeho vláde.

V rozhovore pre televíziu Al-Džazíra Šajbání uviedol, že tento krok predstavuje poctu sýrskeho ľudu a jeho víťazstvo po 14 rokoch útlaku a vojny. Zároveň vyzval na zrušenie medzinárodných sankcií, ktoré podľa neho bránia návratu utečencov, investíciám a obnoveniu krajiny.

Niektoré západné štáty ako Británia už zmiernili sankcie, zatiaľ čo USA a ďalšie krajiny čakajú na dôkaz o dodržiavaní ľudských práv novými sýrskymi orgánmi. Šajbání zdôraznil, že „nová Sýria podáva ruku medzinárodnému spoločenstvu“ a očakáva recipročné kroky.

Návšteva Šajbáního prichádza krátko po účasti sýrskej delegácie na jarných stretnutiach MMF a Svetovej banky – prvýkrát po 20 rokoch.

  |  

Trump: Ukrajina a Rusko sú blízko k dohode, Zelenskyj trvá na územnej celistvosti

Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že Ukrajina a Rusko sú „veľmi blízko k dohode“ o ukončení trojročnej vojny. Po príchode do Ríma na pohreb pápeža Františka na sieti Truth Social napísal, že „väčšina hlavných bodov je dohodnutá“ a obe strany by sa mali stretnúť „na veľmi vysokej úrovni“, aby ukončili „krviprelievanie“.

Trumpovo vyhlásenie nasledovalo po návšteve jeho vyslanca Steva Witkoffa v Moskve a po rozhovore pre magazín Time, kde prezident naznačil, že „Krym zostane s Ruskom“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však v piatok zopakoval, že „o ukrajinskom území môže rozhodovať iba ukrajinský ľud“ a že všetky dočasne okupované oblasti patria Ukrajine.

Agentúra AP pripomína, že Trumpove predchádzajúce tvrdenia o blízkom konci vojny sa nenaplnili. V piatok pritom Rusko pokračovalo v útokoch na Ukrajinu a pri dronovom útoku zahynuli traja civilisti. Trump zároveň tlačí na Kyjev, aby podpísal dohodu o prístupe USA k ukrajinským nerastným zdrojom.

(ap, tasr, sab)