Preskočiť na obsah
  |  

Srbsko získalo ďalšiu výnimku zo sankcií USA pre ropnú spoločnosť NIS

Srbsko získalo tretiu výnimku zo sankcií USA pre ropnú spoločnosť Naftna Industrija Srbije (NIS), ktorá je väčšinovo vlastnená ruskými firmami Gazprom Neft a Gazprom. Oznámil to v sobotu prezident Aleksandar Vučić.

NIS prevádzkuje jedinú ropnú rafinériu v Srbsku s ročnou kapacitou 4,8 milióna ton, pokrývajúcu väčšinu domácej spotreby. Zavedenie sankcií by vážne ohrozilo dodávky ropy.

„Srbsko si zabezpečilo novú výnimku zo sankcií, tentoraz na dva mesiace, do 27. júna,“ uviedol Vučić na Instagrame a poďakoval americkým partnerom za pochopenie situácie Srbska.

Ministerstvo financií USA uvalilo sankcie na ruský ropný sektor 10. januára a dalo Gazprom Neft 45 dní na odpredaj podielu v NIS. Doposiaľ Srbsko získalo dve mesačné výnimky.

Na zmiernenie rizika previedol Gazprom Neft 5,15 percenta podielu v NIS na Gazprom. NIS dováža asi 80 percent ropy cez chorvátskeho operátora Janaf, zvyšok pokrýva domácou produkciou.

(reuters, sab)

  |  

Americké úrady údajne deportovali dvojročné dieťa bez riadneho procesu

Americký federálny sudca Terry A. Doughty v piatok vyhlásil, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa pravdepodobne deportovala dvojročné dievčatko – občianku USA – bez riadneho právneho procesu.

Dieťa, označované ako V.M.L., bolo deportované spolu s matkou Jenny Carolinou Lopez Villelou do Hondurasu, tvrdil sudca, ktorého počas prvého funkčného obdobia nominoval Trump.

„Je nezákonné a protiústavné deportovať občana USA,“ zdôraznil sudca a nariadil vypočutie na 19. mája. Podľa súdnych dokumentov bola matka dievčaťa zatknutá pri rutinnom stretnutí s predstaviteľmi imigračného úradu v New Orleans.

Hoci otec dievčaťa upozornil úrady na jej občianstvo, matka, ktorá má zákonné opatrovnícke právo, požiadala, aby dcéra odišla s ňou. Úrady tvrdia, že dieťa nie je vylúčené z návratu do USA. Ľavicová nátlaková organizácia Americká únia občianskych slobôd (ACLU) tento prípad označila za „šokujúce zneužitie moci“.

(reuters, sab)

  |  

Slovensko vyhlásilo štátny smútok. Hazard je zakázaný

Štátny smútok, jedenásty v histórii Slovenska, potrvá v sobotu od 8.00 h do 18.00 h. Počas tohto obdobia bude na Slovensku zakázaný hazard. Súkromné ani verejné podujatia štát podľa legislatívy nemôže zakázať.

Vlajky na budovách verejnej správy aj samospráv majú byť spustené na pol žrde. Čierna zástava sa vyvesí len v niektorých prípadoch podľa pravidiel, ktoré vysvetlilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Pápež František zomrel v pondelok vo veku 88 rokov. Na čele katolíckej cirkvi stál od marca 2013. Pohreb sa uskutoční v sobotu o 10.00 h na Svätopeterskom námestí.

Prezident Peter Pellegrini bude na pohrebe zastupovať Slovensko spolu s predstaviteľmi slovenskej katolíckej cirkvi.

Prvý štátny smútok bol vyhlásený 6 apríla 2005 v súvislosti s úmrtím pápeža Jána Pavla II. Trval až do pohrebu hlavy katolíckej cirkvi.

(red)

  |  

Slovenskú delegáciu na pohrebe povedie Pellegrini

Na pohrebe pápeža Františka, ktorý sa uskutoční v sobotu na Námestí svätého Petra vo Vatikáne, bude prítomná aj slovenská delegácia vedená prezidentom Petrom Pellegrinim. Slovensko bude ďalej zastupovať minister zahraničia Juraj Blanár a skupina biskupov a kňazov pod vedením košického arcibiskupa a predsedu Konferencie biskupov Slovenska Bernarda Bobera.

Prezident Pellegrini potvrdil účasť už v utorok a vyzdvihol pápeža ako človeka veľkých gest. Minister Blanár bude na pohrebe reprezentovať aj slovenskú vládu.

Z cirkevných predstaviteľov do Ríma vycestujú aj arcibiskup Stanislav Zvolenský, arcibiskup Jonáš Maxim, biskup František Trstenský a ordinár František Rábek. Slovenskí biskupi budú koncelebrovať pri zádušnej svätej omši.

Na príprave pohrebnej liturgie sa podieľajú aj slovenskí kňazi Ján Dubina a Ľubomír Welnitz, pôsobiaci ako pápežskí ceremoniári.

Po Františkovej smrti cirkev dočasne vedie kolégium kardinálov, ktoré v súčasnosti nemá slovenského člena.

(tasr, sab)

  |  

Trumpova administratíva zrušila úrad pre klimatickú diplomaciu

Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa zrušila Úrad pre globálne zmeny na ministerstve zahraničia, ktorý „riadil americkú klimatickú diplomaciu“. Tento krok znamená, že Spojené štáty sa pravdepodobne nezúčastnia novembrového klimatického samitu COP30 v brazílskom Beléme, pre ktorý vyrúbali stovky stromov.

„Nebudeme sa zúčastňovať na iniciatívach, ktoré neodrážajú hodnoty našej krajiny,“ uviedol hovorca ministerstva. Dodal, že účasť v rámci OSN na klimatických dohodách, ktoré podľa Trumpovej administratívy „brzdili“ USA, je zbytočná.

Trump, známy svojím skepticizmom voči klimatickej zmene, už krátko po nástupe do úradu inicioval odstúpenie USA od Parížskej dohody. Úplná absencia USA na COP30 by znamenala výrazný posun v globálnej klimatickej politike.

Za predchádzajúcej administratívy Joea Bidena mala klimatická diplomacia kľúčovú váhu. Vyslanec John Kerry počas COP28 v Dubaji úzko spolupracoval s Čínou na výzve k odklonu sveta od fosílnych palív.

(afp, tasr, sab)

  |  

Kľúčová žalobkyňa sexuálneho predátora Epsteina spáchala samovraždu

Virginia Giuffreová, jedna z najvýznamnejších žalobkýň zosnulého sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina, zomrela vo veku 41 rokov. Jej rodina v piatok uviedla, že spáchala samovraždu v západnej Austrálii, kde žila niekoľko rokov.

„Virginia bola bojovníčkou v boji proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodovaniu s ľuďmi. Jej svetlo rozžiarilo cestu mnohým preživším,“ uviedla rodina v stanovisku. Polícia potvrdila, že ženu našli mŕtvu v obci Neergabby pri Perthe a cudzie zavinenie vylúčili.

Giuffreová bola jednou z prvých, ktoré vyzvali na trestné stíhanie Epsteina, ktorý čelil obvineniam z obchodovania s ľuďmi v roku 2019 a neskôr zomrel vo väzbe. Jeho smrť dodnes vyvoláva kontroverzie, vrátane obvinení z možného ututlávania zapojenia vplyvných osôb.

V roku 2022 Giuffreová dosiahla mimosúdnu dohodu s britským princom Andrewom, ktorého obvinila zo sexuálneho zneužívania. Prípad Epsteina tiež vyústil do odsúdenia jeho blízkej spolupracovníčky Ghislaine Maxwellovej, ktorá si odpykáva 20-ročný trest.

(reuters, sab)