Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nový nemecký minister vnútra sprísni režim na hraniciach, viac migrantov pošle späť

Nastupujúci nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt z bavorskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) plánuje nariadiť častejšie zamietanie vstupu pre migrantov a početnejšie hraničné kontroly. Nové pravidlá chce po nástupe do funkcie zaviesť už od nasledujúceho dňa.

„Prvé rozhodnutia prijmem po nástupe do funkcie túto stredu. Bude medzi ne patriť posilnenie hraničných kontrol a zvýšenie počtu zamietnutých žiadostí o vstup. Neuzavrieme hranice, ale počet nelegálnych migrantov sa musí znížiť,“ uviedol Dobrindt pre nedeľné vydanie denníka Bild.

Agentúra DPA predpokladá, že opatrenia budú dočasné a Nemecko v rámci nich vyšle na hranice viac federálnych policajtov. Podľa šéfa sekcie spolkovej polície nemeckých policajných odborov (GdP) Andreasa Rosskopfa policajti podporujú opatrenia na obmedzenie nelegálnej migrácie, no výrazné zvýšenie počtu príslušníkov na hraniciach nie je trvalo udržateľné pri súčasnom počte zamestnancov.

Rosskopf tiež vyjadril pochybnosti o vyhláseniach, že žiadateľov o azyl na pozemných hraniciach budú vracať bez súhlasu do susedných krajín. „Od stredy sa nesmie hrať pingpong so susednými krajinami. Ak máme vracať žiadateľov o azyl, musí to byť právne zabezpečené a to zatiaľ nemáme,“ varoval Rosskopf.

(tasr, dpa, lud)

Minúta  |  

Český prezident prijal v Prahe Volodymyra Zelenského s manželkou

Český prezident Petr Pavel prijal o 15:00 na Pražskom hrade ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho manželku Olenu. Nasledovalo súkromné ​​stretnutie prezidentských párov a od 16:00 rokovanie národných delegácií.

Ukrajinský vládny špeciál pristál na ruzynskom Letisku Václava Havla pred poludním. Zelenského tam privítal minister zahraničných vecí ČR Jan Lipavský.
        
Ukrajinská hlava štátu vyjadrila vďačnosť Česku za zásadnú podporu a posilňovanie spolupráce. „Česká muničná iniciatíva fungovala efektívne, budeme v nej pokračovať. Samostatným smerom spolupráce je rozvoj nášho vojenského letectva, rozšírenie výcvikových programov pre pilotov a zabezpečenie našich síl lietadlami F-16,“ uviedol Zelenskyj.

V Prahe chce hovoriť aj o diplomatickom úsilí a spoločnom tlaku na Rusko s cieľom dosiahnuť trvalé prímerie a ukončenie vojny.

Zelenskyj navštívil Prahu aj v júli 2023. Rovnako ako vtedy sa stretne aj tentoraz s premiérom Petrom Fialom a šéfmi oboch parlamentných komôr. S predsedníčkou Poslaneckej snemovne Markétou Pekarovou Adamovou sa Zelenskyj stretne v pondelok dopoludnia v Snemovni.

Rokovať budú podľa úradu vlády o pokračovaní poskytovania pomoci Ukrajine, českej muničnej iniciatíve, možnostiach prímeria a zabezpečenia mieru či zapojenia českých firiem do obnovy krajiny.

(tasr, čt24, lud)

Minúta  |  

KDH je pripravené podporiť návrh premiéra o nedeli bez politických diskusií

Podľa opozičného KDH je nedeľa dňom oddychu a pokoja. „Myslíme si, že počas pracovného týždňa je v médiách dostatok priestoru na vyjadrenia politikov tak z koalície, ako aj opozície. KDH je preto pripravené podporiť návrh o nedeli bez politických diskusií,“ priblížilo hnutie.

Robert Fico (Smer) na nedeľňajšej tlačovej konferencii uviedol, že je pripravený podpísať dohodu so všetkými predsedami politických strán k zrušeniu nedeľných politických diskusných relácií. Podľa neho by mali byť vysielané počas týždňa a vo večerných hodinách.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsky premiér zvažuje referendum o rozpočte, obáva sa masových protestov

Francúzsky premiér Francois Bayrou zvažuje návrh na vypísanie referenda o štátnom rozpočte vzhľadom na obavy, že plány na ozdravenie verejných financií by mohli vyústiť do rozsiahlych protestov.

„Myslím si, že táto téma je taká vážna a má také závažné dôsledky pre budúcnosť krajiny, že by mala byť predložená priamo našim občanom. Preto nevylučujem žiadnu možnosť,“ povedal Bayrou pre týždenník Journal du Dimanche.

Francúzska vláda sa snaží znížiť vysoký verejný dlh, čo naráža na kritiku odborov a zamestnaneckých organizácií, ktoré sa obávajú veľkého prepúšťania vo verejnom sektore.

Podľa francúzskej ústavy môže prezident na základe návrhu vlády vyhlásiť referendum. „Je na vláde, aby to navrhla a na prezidentovi, aby rozhodol,“ dodal Bayrou.
 
Prezident Emmanuel Macron v novoročnom prejave otvoril dvere k využitiu ľudového hlasovania, keď vyhlásil, že požiada obyvateľov, aby zaujali stanovisko k „rozhodujúcim“ otázkam.

Francúzska opozícia hrozí podaním návrhu na vyslovenie nedôvery vláde po tom, ako minister financií vyhlásil, že budúcoročný rozpočet si vyžiada úspory vo výške miliárd eur.

Bayrou sa chce vyhnúť osudu predchodcu Michela Barniera, ktorého krátke pôsobenie na čele vlády sa skončilo po tom, ako jeho plány na znižovanie výdavkov viedli k sérii masových protestov.

(tasr, reuters, lud)

Minúta  |  

Posádka druhej ruskej stíhačky zostrelenej ukrajinským dronovým člnom údajne zahynula

Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Kyrylo Budanov uviedol, že posádka druhej ruskej stíhačky, ktorú zostrelila v piatok ukrajinská armáda, pri útoku zahynula. V rozhovore pre portál The War Zone objasnil, že posádku prvého zostreleného stroja Su-30 zachránila v Čiernom mori civilná loď.

Obidve stíhačky zasiahol bezpilotný čln Magura-7. Podľa doterajších informácií ide o prvý prípad, keď stíhačky zostrelili "dronové člny", a to s použitím rakiet AIM-9. „Je to historický moment,“ vyhlásil Budanov.

Ukrajina podľa neho použila pri útoku tri člny Magura-7 a dva z nich vystrelili na ruské stíhačky. Magura-7 je protivzdušná verzia dronu Magura-5, spresnil Budanov, ale rozdiely medzi týmito dvoma typmi bližšie nekomentoval.

(lud)

Minúta  |  

Kniha „Dejiny Litvy“ s predslovom Lavrova spochybňuje litovskú štátnosť

Ruský opozičný portál v emigrácii Agentstvo si všimol "vedeckú monografiu" o dejinách Litvy vydanú v marci tohto roku, ku ktorej napísal politický predslov ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Baltská postať litovského národa a štátu je v knihe spochybňovaná, zároveň sa vyzdvihuje podiel "slovanskej" zložky na štátotvornom procese a kladný vplyv Ruskej ríše a Sovietskeho zväzu na dejinný vývoj Litvy.

Podľa litovského ministra zahraničných vecí Kęstutisa Budrysa kniha spochybňuje "litovskú štátnosť, hodnoty, symboly" a "ospravedlňuje ruský imperializmus".

Gintautas Mažeikis, profesor z Univerzity Vytautasa Veľkého, prirovnal obsah knihy k pseudovedeckému článku z konca roka 2021, v ktorom ruský prezident Vladimir Putin pár mesiacov pred začiatkom invázie na Ukrajinu spochybnil ukrajinskú štátnosť, rovnako ako jestvovanie ukrajinského národa.

Vedúcim autorského kolektívu monografie je Maxim Grigoriev, ktorý sa zúčastnil na ruskej invázii na Ukrajinu a predsedá "Medzinárodnému verejnému tribunálu pre zločiny ukrajinských neonacistov".

Medzi pôvodcami je však aj Giedrius Grabauskas, bývalý spolupracovník litovského politika Algirdasa Paleckisa, odsúdeného za špionáž v prospech Ruska.

(hal)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.