Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump navrhol wellness influencerku Meansovú za hlavnú lekárku USA

Donald Trump nominoval za hlavnú lekárku USA Casey Meansovú, lekárku a wellness influencerku úzko napojenú na ministra zdravotníctva Roberta F. Kennedyho Jr.

Podľa AP nahradila pôvodnú kandidátku Janette Nesheiwatovú, ktorej nominácia bola stiahnutá po spochybnení jej medicínskeho vzdelania a pod tlakom z konzervatívneho prostredia.

Meansová je známa kritikou tradičnej medicíny a presadzovaním holistického prístupu ku zdraviu – podporuje prirodzenú výživu, elimináciu spracovaných potravín a detoxikáciu organizmu.

Spolu so svojím bratom Calleyom Meansom, poradcom Bieleho domu, bola súčasťou kampane Kennedyho a aktívne propaguje agendu „Make America Healthy Again“ (MAHA).

Trump ocenil jej akademické úspechy a víziu boja proti chronickým ochoreniam.

Ak ju Senát schváli, bude mať vplyv na podobu školských obedov, reguláciu potravinových aditív a zdravotné poradenstvo verejnosti.

Meansová sa vyhýba extrémnym vyjadreniam o vakcínach, no podporuje vyššiu zodpovednosť farmaceutických firiem a kritizuje ich vplyv na verejné zdravie.

(red)

Minúta  |  

Senátor Cotton žiada, aby USA nedávali Nemecku informácie použiteľné proti AfD

Republikánsky senátor Tom Cotton vyzval americké tajné služby, aby pozastavili výmenu spravodajských informácií s nemeckou kontrarozviedkou, ak by mohli byť použité proti strane Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Tento krok Cotton zdôvodnil tým, že nemecká vláda považuje AfD za pravicovo-extrémistickú, čo podľa neho predstavuje zásah do opozície.

V liste riaditeľke spravodajstva Tulsi Gabbardovej žiada, aby USA odmietli žiadosti Berlína, kým Nemecko nezačne s AfD zaobchádzať ako s legitímnou stranou.

Cotton zároveň plánuje preveriť, či americké služby počas Bidenovej administratívy vyhoveli žiadostiam Nemecka o sledovanie opozície. AfD, ktorá vedie v niektorých prieskumoch, podala žalobu na nemecký úrad BfV.

Stranu podporili aj spojenci Donalda Trumpa, zatiaľ čo nový nemecký kancelár Friedrich Merz varoval USA pred zasahovaním do vnútornej politiky Nemecka.

(tasr, red)

Minúta  |  

Študenti obsadili knižnicu v New Yorku na protest proti vojne v Gaze

Na Kolumbijskej univerzite v New Yorku vypukli v stredu masívne propalestínske protesty, keď desiatky študentov obsadili hlavnú Butlerovu knižnicu.

Demonštranti, mnohí s prekrytými tvárami, vyvesili palestínske vlajky a transparenty, skandovali heslá ako „Osloboďte Palestínu“ a požadovali prepustenie aktivistu Mahmúda Chálila.

Podľa AP došlo aj k poškodeniu interiéru knižnice nápismi ako „Kolumbia zhorí“. Protest organizovalo hnutie Columbia University Apartheid Divest, ktoré kritizuje finančné väzby univerzity na „imperialistické násilie“.

Po neuposlúchnutí výziev na opustenie priestorov polícia na žiadosť univerzity zasiahla a zadržala vyše 30 osôb. Dvaja členovia ochranky utrpeli zranenia.

Demonštrácie tohto typu sa šíria po viacerých amerických univerzitách od vypuknutia vojny medzi Izraelom a Hamasom, pričom ich účastníci čelia obvineniam z antisemitizmu a niektoré akcie prerástli do násilností.

(tasr, red!

Minúta  |  

Blízki ľudia Wagenknechtovej položili veniec v Moskve, plánujú Kyjev

Europoslankyňa Ruth Firmenichová a bývalý nemecký diplomat Michael von der Schulenburg, obaja blízki spolupracovníci Sahry Wagenknechtovej zo strany Bündnis Sahra Wagenknecht (BSW), navštívili Moskvu pri príležitosti 80. výročia víťazstva nad nacizmom.

Podľa nemeckého týždenníka Spiegel sú súčasťou delegácie europoslancov z Česka, Slovenska a Cypru, ktorá má v pláne aj následnú cestu do Kyjeva.

V ruskom hlavnom meste položili veniec pri hrobe neznámeho vojaka a chcú absolvovať stretnutia s predstaviteľmi ruského parlamentu a kultúrnej sféry.

Oboch politikov sprevádza snaha vyzvať na trvalé prímerie a zníženie napätia v Európe.

Cesta sa uskutočňuje počas vyhlásenej 72-hodinovej jednostrannej zbranej prestávky zo strany Ruska.

Sahra Wagenknechtová odmietla kritiku cesty s tým, že nevidí problém v spomienkovom akte bez účasti na oficiálnych vojenských ceremoniáloch.

(red)

Minúta  |  

Moskva tvrdí, že prímerie platí, Kyjev hlási nové útoky

Ruské letectvo podľa Ukrajiny bombardovalo Sumskú oblasť len niekoľko hodín po začiatku jednostranného 72-hodinového prímeria, ktoré vyhlásil prezident Vladimir Putin pri príležitosti výročia konca druhej svetovej vojny.

K útoku došlo v noci na štvrtok, pričom Kyjev tvrdí, že boli zhodené kĺzavé bomby.

Agentúry Reuters a DPA upozornili, že tieto informácie sa nedajú nezávisle overiť a zatiaľ neboli hlásené žiadne škody.

V rovnakom čase došlo aj k útokom dronmi v ruskej Lipeckej oblasti. Hoci Kremeľ avizoval dodržiavanie prímeria, varoval pred okamžitou reakciou na akýkoľvek ukrajinský útok.

Ukrajina s prímerím nesúhlasila a navrhovala 30-dňové zastavenie bojov, čo však Moskva ignorovala.

V porovnaní s predchádzajúcimi dňami bola situácia nad väčšími ukrajinskými mestami pokojnejšia, no skutočné dôsledky zostávajú nejasné.

o(tasr, red)

Minúta  |  

Vučić protestujúcim študentom: Predčasné voľby v Srbsku sa blížia, pripravte sa

Srbský prezident Aleksandar Vučić v Moskve naznačil, že predčasné parlamentné voľby v Srbsku sa blížia, čím reagoval na pretrvávajúce študentské protesty.

Tie vypukli po tragédii z 1. novembra 2024, keď sa v Novom Sade zrútila betónová nadstavba železničnej stanice a zahynulo 16 ľudí, prevažne študentov.

Protestujúci, podporovaní aj odbormi, požadujú rozpustenie parlamentu a okamžité voľby, pričom korupciu považujú za hlavný dôvod nehody. Vučič zatiaľ neuviedol konkrétny termín volieb, no odporučil študentom „začať sa pripravovať“.

V dôsledku verejného tlaku rezignovali viacerí vysokí predstavitelia vrátane premiéra, starostu Nového Sadu a ministrov.

Novú vládu vedie profesor medicíny Djuro Macut. Protesty však pokračujú, keďže verejnosť považuje doterajšie kroky za nedostatočné.

Študenti žiadajú vyšetrenie incidentu, stiahnutie obvinení voči zadržaným a objasnenie použitia sonického dela počas marcovej demonštrácie.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.