Preskočiť na obsah
  |  

Ruské prímerie v platnosti, no útoky na východ Ukrajiny pokračujú

Vo štvrtok nad ránom vstúpilo do platnosti trojdňové prímerie vyhlásené Moskvou pri príležitosti 80. výročia porážky nacistického Nemecka.

Na rozdiel od predchádzajúcich nocí boli hlavné ukrajinské mestá tiché a nehlásili sa žiadne útoky dronmi či raketami.

Ukrajinská armáda však uviedla, že ruské sily na východnom fronte naďalej útočia a bombardovali Sumskú oblasť navádzanými bombami.

Kyjev prímerie odmieta ako ruskú propagandu a tvrdí, že Putin sa snaží predstierať záujem o mier.

Prezident Zelenskyj zopakoval, že Ukrajina je pripravená na 30-dňové prímerie, ktoré navrhli USA, no Rusko naň nereagovalo.

Medzitým ruská protivzdušná obrana odrazila 14 ukrajinských dronov mierených na Moskvu.

Prezident Putin hostí čínskeho lídra Si Ťin-pchinga a ďalších lídrov v rámci výročných osláv, ktoré vyvrcholia vojenskou prehliadkou na Červenom námestí.

USA vyvíjajú tlak na obe strany, aby vojnu, najväčší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, ukončili.

(reuters, red)

  |  

Izrael varuje Húsiov pred tvrdým zásahom, ak budú pokračovať v útokoch

Izraelský minister obrany Israel Katz vo štvrtok varoval jemenské hnutie Húsiov, že ak budú pokračovať v útokoch na Izrael, budú čeliť tvrdým odvetným úderom.

Uviedol, že izraelské obranné sily sú pripravené na akúkoľvek misiu. Výrok prišiel po tom, čo prezident USA Donald Trump oznámil, že Spojené štáty ukončia bombardovanie Húsiov v Jemene, pretože títo údajne prisľúbili prestať útočiť na americké lode.

Húsiovia však následne vyhlásili, že prímerie s USA sa nevzťahuje na Izrael a zrealizovali útok pomocou dronov.

Katz zároveň obvinil Irán z financovania a vyzbrojovania Húsiov a vyhlásil, že „systém proxy vojen je mŕtvy“ a „os zla sa zrútila“.

Dodal, že Irán nesie priamu zodpovednosť a naznačil, že cielené údery ako v prípade Hizballáhu, Hamasu či sýrskeho režimu by mohli byť aplikované aj voči Teheránu.

(reuters, red)

  |  

Trump navrhol wellness influencerku Meansovú za hlavnú lekárku USA

Donald Trump nominoval za hlavnú lekárku USA Casey Meansovú, lekárku a wellness influencerku úzko napojenú na ministra zdravotníctva Roberta F. Kennedyho Jr.

Podľa AP nahradila pôvodnú kandidátku Janette Nesheiwatovú, ktorej nominácia bola stiahnutá po spochybnení jej medicínskeho vzdelania a pod tlakom z konzervatívneho prostredia.

Meansová je známa kritikou tradičnej medicíny a presadzovaním holistického prístupu ku zdraviu – podporuje prirodzenú výživu, elimináciu spracovaných potravín a detoxikáciu organizmu.

Spolu so svojím bratom Calleyom Meansom, poradcom Bieleho domu, bola súčasťou kampane Kennedyho a aktívne propaguje agendu „Make America Healthy Again“ (MAHA).

Trump ocenil jej akademické úspechy a víziu boja proti chronickým ochoreniam.

Ak ju Senát schváli, bude mať vplyv na podobu školských obedov, reguláciu potravinových aditív a zdravotné poradenstvo verejnosti.

Meansová sa vyhýba extrémnym vyjadreniam o vakcínach, no podporuje vyššiu zodpovednosť farmaceutických firiem a kritizuje ich vplyv na verejné zdravie.

(red)

  |  

Senátor Cotton žiada, aby USA nedávali Nemecku informácie použiteľné proti AfD

Republikánsky senátor Tom Cotton vyzval americké tajné služby, aby pozastavili výmenu spravodajských informácií s nemeckou kontrarozviedkou, ak by mohli byť použité proti strane Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Tento krok Cotton zdôvodnil tým, že nemecká vláda považuje AfD za pravicovo-extrémistickú, čo podľa neho predstavuje zásah do opozície.

V liste riaditeľke spravodajstva Tulsi Gabbardovej žiada, aby USA odmietli žiadosti Berlína, kým Nemecko nezačne s AfD zaobchádzať ako s legitímnou stranou.

Cotton zároveň plánuje preveriť, či americké služby počas Bidenovej administratívy vyhoveli žiadostiam Nemecka o sledovanie opozície. AfD, ktorá vedie v niektorých prieskumoch, podala žalobu na nemecký úrad BfV.

Stranu podporili aj spojenci Donalda Trumpa, zatiaľ čo nový nemecký kancelár Friedrich Merz varoval USA pred zasahovaním do vnútornej politiky Nemecka.

(tasr, red)

  |  

Študenti obsadili knižnicu v New Yorku na protest proti vojne v Gaze

Na Kolumbijskej univerzite v New Yorku vypukli v stredu masívne propalestínske protesty, keď desiatky študentov obsadili hlavnú Butlerovu knižnicu.

Demonštranti, mnohí s prekrytými tvárami, vyvesili palestínske vlajky a transparenty, skandovali heslá ako „Osloboďte Palestínu“ a požadovali prepustenie aktivistu Mahmúda Chálila.

Podľa AP došlo aj k poškodeniu interiéru knižnice nápismi ako „Kolumbia zhorí“. Protest organizovalo hnutie Columbia University Apartheid Divest, ktoré kritizuje finančné väzby univerzity na „imperialistické násilie“.

Po neuposlúchnutí výziev na opustenie priestorov polícia na žiadosť univerzity zasiahla a zadržala vyše 30 osôb. Dvaja členovia ochranky utrpeli zranenia.

Demonštrácie tohto typu sa šíria po viacerých amerických univerzitách od vypuknutia vojny medzi Izraelom a Hamasom, pričom ich účastníci čelia obvineniam z antisemitizmu a niektoré akcie prerástli do násilností.

(tasr, red!

  |  

Blízki ľudia Wagenknechtovej položili veniec v Moskve, plánujú Kyjev

Europoslankyňa Ruth Firmenichová a bývalý nemecký diplomat Michael von der Schulenburg, obaja blízki spolupracovníci Sahry Wagenknechtovej zo strany Bündnis Sahra Wagenknecht (BSW), navštívili Moskvu pri príležitosti 80. výročia víťazstva nad nacizmom.

Podľa nemeckého týždenníka Spiegel sú súčasťou delegácie europoslancov z Česka, Slovenska a Cypru, ktorá má v pláne aj následnú cestu do Kyjeva.

V ruskom hlavnom meste položili veniec pri hrobe neznámeho vojaka a chcú absolvovať stretnutia s predstaviteľmi ruského parlamentu a kultúrnej sféry.

Oboch politikov sprevádza snaha vyzvať na trvalé prímerie a zníženie napätia v Európe.

Cesta sa uskutočňuje počas vyhlásenej 72-hodinovej jednostrannej zbranej prestávky zo strany Ruska.

Sahra Wagenknechtová odmietla kritiku cesty s tým, že nevidí problém v spomienkovom akte bez účasti na oficiálnych vojenských ceremoniáloch.

(red)