Preskočiť na obsah
  |  

Partnerka Šimečku žiada od FPU ďalších 25-tisíc eur. Nečaká, že ich dostane

Partnerka predsedu Progresívneho Slovenska (PS) Michala Šimečku Soňa Ferienčíková požiadala Fond na podporu umenia (FPU) o dotáciu vo výške približne 25-tisíc eur. Uviedla to v rozhovore pre Denník N publikovanom v stredu.

Finančné prostriedky chce podľa svojich slov minúť na „reprízy“ a na „edukačnú a inú činnosť na Slovensku“.

„Pôvodne som bola rozhodnutá, že už nebudem žiadať o dotácie, ale práve v Nemecku sa stretla komunita, ktorá ma podporila, že možno nie je dobré hneď prepustiť priestor,“ zdôvodnila obrat v uvažovaní.

Očakáva však, že peniaze nedostane a počká si na zdôvodnenie negatívneho stanoviska. Vysvetlila tiež, že dotáciu žiada ako štatutárny zástupca občianskeho združenia.

Na margo možného schválenia žiadosti sa vyjadrila nasledovne: „Ak sa Martina Šimkovičová a jej nominanti rozhodnú podporiť moju žiadosť, potom sa môžu ľudia pýtať Martiny Šimkovičovej a jej nominantov, prečo mi žiadosť schválili. Za žiadosťou a svojou činnosťou si stojím“.

Finančné prostriedky od štátu určené pre ľudí blízkych Šimečkovi v ostatnom čase na Slovensku výrazne rezonovali. Zatiaľ čo koalícia hovorí o zneužívaní prostriedkov daňových poplatníkov, opozícia vníma jej rétoriku ako nekalú súčasť politického boja.

  |  

Vo Vatikáne pokračuje konkláve, svet čaká na biely dym z komína

Vo štvrtok ráno sa kardináli katolíckej cirkvi zhromaždili v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne, aby pokračovali v konkláve a zvolili nástupcu zosnulého pápeža Františka.

Konkláve sa začalo v stredu o 17.45 h, no prvé hlasovanie neprinieslo výsledok – nad kaplnkou sa objavil čierny dym, čo znamená, že nový pápež nebol zvolený.

Biely dym by signalizoval úspešnú voľbu. Agentúra Reuters pripomína, že žiaden pápež v moderných dejinách nebol zvolený už v prvom kole.

Kardináli po večernom hlasovaní nocovali vo vatikánskych rezidenciách, kde mohli pokračovať v neformálnych rozhovoroch.

O 267. pápežovi v dejinách cirkvi rozhoduje 133 kardinálov voliteľov zo 70 krajín. Na zvolenie je potrebná dvojtretinová väčšina, teda 89 hlasov.

Kardináli sa vo štvrtok ráno zúčastnili na omši a následne sa vybrali na hlasovanie. Ak prvé tajné hlasovanie ráno opäť neprinesie jasného víťaza, uskutoční sa druhé hlasovanie. Ak ani to neprinesie konsenzus, popoludní sa uskutočnia ďalšie dve hlasovania, objasňuje AFP.

(tasr, red)

  |  

Ruské prímerie v platnosti, no útoky na východ Ukrajiny pokračujú

Vo štvrtok nad ránom vstúpilo do platnosti trojdňové prímerie vyhlásené Moskvou pri príležitosti 80. výročia porážky nacistického Nemecka.

Na rozdiel od predchádzajúcich nocí boli hlavné ukrajinské mestá tiché a nehlásili sa žiadne útoky dronmi či raketami.

Ukrajinská armáda však uviedla, že ruské sily na východnom fronte naďalej útočia a bombardovali Sumskú oblasť navádzanými bombami.

Kyjev prímerie odmieta ako ruskú propagandu a tvrdí, že Putin sa snaží predstierať záujem o mier.

Prezident Zelenskyj zopakoval, že Ukrajina je pripravená na 30-dňové prímerie, ktoré navrhli USA, no Rusko naň nereagovalo.

Medzitým ruská protivzdušná obrana odrazila 14 ukrajinských dronov mierených na Moskvu.

Prezident Putin hostí čínskeho lídra Si Ťin-pchinga a ďalších lídrov v rámci výročných osláv, ktoré vyvrcholia vojenskou prehliadkou na Červenom námestí.

USA vyvíjajú tlak na obe strany, aby vojnu, najväčší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, ukončili.

(reuters, red)

  |  

Izrael varuje Húsiov pred tvrdým zásahom, ak budú pokračovať v útokoch

Izraelský minister obrany Israel Katz vo štvrtok varoval jemenské hnutie Húsiov, že ak budú pokračovať v útokoch na Izrael, budú čeliť tvrdým odvetným úderom.

Uviedol, že izraelské obranné sily sú pripravené na akúkoľvek misiu. Výrok prišiel po tom, čo prezident USA Donald Trump oznámil, že Spojené štáty ukončia bombardovanie Húsiov v Jemene, pretože títo údajne prisľúbili prestať útočiť na americké lode.

Húsiovia však následne vyhlásili, že prímerie s USA sa nevzťahuje na Izrael a zrealizovali útok pomocou dronov.

Katz zároveň obvinil Irán z financovania a vyzbrojovania Húsiov a vyhlásil, že „systém proxy vojen je mŕtvy“ a „os zla sa zrútila“.

Dodal, že Irán nesie priamu zodpovednosť a naznačil, že cielené údery ako v prípade Hizballáhu, Hamasu či sýrskeho režimu by mohli byť aplikované aj voči Teheránu.

(reuters, red)

  |  

Trump navrhol wellness influencerku Meansovú za hlavnú lekárku USA

Donald Trump nominoval za hlavnú lekárku USA Casey Meansovú, lekárku a wellness influencerku úzko napojenú na ministra zdravotníctva Roberta F. Kennedyho Jr.

Podľa AP nahradila pôvodnú kandidátku Janette Nesheiwatovú, ktorej nominácia bola stiahnutá po spochybnení jej medicínskeho vzdelania a pod tlakom z konzervatívneho prostredia.

Meansová je známa kritikou tradičnej medicíny a presadzovaním holistického prístupu ku zdraviu – podporuje prirodzenú výživu, elimináciu spracovaných potravín a detoxikáciu organizmu.

Spolu so svojím bratom Calleyom Meansom, poradcom Bieleho domu, bola súčasťou kampane Kennedyho a aktívne propaguje agendu „Make America Healthy Again“ (MAHA).

Trump ocenil jej akademické úspechy a víziu boja proti chronickým ochoreniam.

Ak ju Senát schváli, bude mať vplyv na podobu školských obedov, reguláciu potravinových aditív a zdravotné poradenstvo verejnosti.

Meansová sa vyhýba extrémnym vyjadreniam o vakcínach, no podporuje vyššiu zodpovednosť farmaceutických firiem a kritizuje ich vplyv na verejné zdravie.

(red)

  |  

Senátor Cotton žiada, aby USA nedávali Nemecku informácie použiteľné proti AfD

Republikánsky senátor Tom Cotton vyzval americké tajné služby, aby pozastavili výmenu spravodajských informácií s nemeckou kontrarozviedkou, ak by mohli byť použité proti strane Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Tento krok Cotton zdôvodnil tým, že nemecká vláda považuje AfD za pravicovo-extrémistickú, čo podľa neho predstavuje zásah do opozície.

V liste riaditeľke spravodajstva Tulsi Gabbardovej žiada, aby USA odmietli žiadosti Berlína, kým Nemecko nezačne s AfD zaobchádzať ako s legitímnou stranou.

Cotton zároveň plánuje preveriť, či americké služby počas Bidenovej administratívy vyhoveli žiadostiam Nemecka o sledovanie opozície. AfD, ktorá vedie v niektorých prieskumoch, podala žalobu na nemecký úrad BfV.

Stranu podporili aj spojenci Donalda Trumpa, zatiaľ čo nový nemecký kancelár Friedrich Merz varoval USA pred zasahovaním do vnútornej politiky Nemecka.

(tasr, red)