Preskočiť na obsah
  |  

Maďarsko ďalšie sankcie proti Rusku blokovať údajne nebude

Maďarsko sa podľa diplomatických zdrojov tentoraz nebráni prijatiu 17. balíka sankcií Európskej únie voči Rusku, ktorý by mohol byť schválený už v máji.

O zmiernenom postoji Budapešti informovali viacerí diplomati z EÚ pod podmienkou anonymity portál Europska Pravda.

Dôvodom je, že nový balík sa sústreďuje prevažne na sankcie voči právnickým osobám, ktoré Maďarsku neprekážajú. Diskusia o návrhu začala 6. mája v rámci Výboru stálych zástupcov a pokračovať bude 14. mája.

Sankcie sa zameriavajú na ruský vojenský aparát a takzvanú „tieňovú flotilu“, ako aj na 15 osôb podozrivých z hybridných hrozieb a použitia chemických zbraní na Ukrajine.

Aj keď Maďarsko tento balík neblokuje, diplomati upozorňujú, že pri predlžovaní sankcií v júli môžu opäť nastať komplikácie. Oficiálne oznámenie balíka počas návštevy európskych ministrov v Ľvove 9. mája je podľa zdrojov portálu nepravdepodobné, ale nie nemožné.

(max)

  |  

Imamoglu vo väzbe, jeho účet na X zablokovali pre „národnú bezpečnosť“

Turecké úrady vo štvrtok zablokovali účet s takmer desiatimi miliónmi sledovateľov na platforme X istanbulskému primátorovi Ekremovi Imamoglovi.

Účet zneviditeľnili pre používateľov v Turecku s odôvodnením „ochrany národnej bezpečnosti a verejného poriadku“.

Imamoglu - známy opozičný politik a hlavný rival prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana - je od 19. marca vo väzbe pre obvinenia z korupcie, ktoré však odmieta a sú široko vnímané ako politicky motivované.

Jeho zatknutie prišlo krátko po tom, čo Istanbulská univerzita odobrala Imamoglovi akademický titul. V predvečer svojho zatknutia vyzval na protesty, ktoré sa konali 20. marca a zhromaždili sa na nich desaťtisíce ľudí.

Incident vyvolal obavy z rastúcej cenzúry a represií voči opozícii v Turecku pred prezidentskými voľbami naplánovanými na rok 2028.

(tasr, afp, reuters, max)

  |  

Únia dá miliardu na ukrajinský obranný priemysel, podporí aj špeciálny tribunál

Európska únia plánuje uvoľniť jednu miliardu eur na podporu ukrajinského zbrojného priemyslu a zároveň vyjadruje politickú podporu zriadeniu špeciálneho tribunálu pre vojnové zločiny a zločiny agresie spojené s ruskou inváziou na Ukrajinu.

Oznámila to podpredsedníčka Európskej komisie a vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Kaja Kallasová po štvrtkovom neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí Únie vo Varšave.

Zdôraznila, že „nebude žiadna beztrestnosť“ a za zločiny bude niesť niekto zodpovednosť. Konečné politické rozhodnutie o podpore zriadenia tribunálu má padnúť v piatok počas stretnutia ministrov priamo na Ukrajine.

Poľský minister Radoslaw Sikorski kritizoval pozastavenie účasti USA na príprave tribunálu ako ústupok voči Vladimirovi Putinovi.

Diskutovalo sa aj o sankciách a ukončení dovozu ruského plynu. Návrh o plyne podporilo 26 členských štátov - teda všetky okrem jedného. "A je to vždy ten istý," ozrejmila Kallasová.

Naznačila tiež podmienky prípadných mierových rokovaní: žiadna demilitarizácia Ukrajiny, návrat zajatcov a detí, zachovanie práva na obranu a smerovanie do EÚ.

(reuters, tasr, max)

  |  

Welt: Merz vyhlási stav núdze kvôli migrácii. Hovorca vlády to popiera

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlási stav národnej núdze v oblasti migrácie, čím zruší takzvané dublinské pravidlá Európskej únie pre žiadateľov o azyl. Túto správu vo štvrtok zverejnili noviny Welt.

Nemecké ministerstvo vnútra už údajne informovalo veľvyslancov susedných krajín o tomto kroku. Bezprostredne však nie je jasné, kedy začne platiť národný stav núdze.

Hovorca nemeckej vlády neskôr reagoval, že kancelár žiaden národný stav núdze v súvislosti s migráciou nevyhlási a odmietol tak správu v novinách Welt.

Tamojšia vláda pritom čelí domácemu tlaku na sprísnenie azylovej politiky.

Dočasné zrušenie dublinského systému Únie však môže mať zásadné dôsledky na spracovanie žiadostí o azyl a koordináciu medzi členskými štátmi Únie. A to najmä susedmi Nemecka, ktorí môžu čeliť zvýšenému tlaku na svoje azylové systémy.

(reuters, max)

  |  

Streľba pri Kyjeve: Vojak predal seniorovi zbraň, ten zastrelil jeho aj svokru

Na predmestí ukrajinského hlavného mesta Kyjev došlo vo štvrtok k streľbe, ktorá si podľa prvotných správ vyžiadala dve obete - ukrajinského vojaka a jeho svokru.

Podľa miestnej polície 63-ročný muž strieľal na civilistov v obci Sofiivska Borščachivka krátko pred pol treťou popoludní nášho času. Dôvodom bol podľa Kyiv Independent spor o platbu za nelegálny predaj zbraní. Vojak predal mužovi za tisíc dolárov zbraň zhruba pred mesiacom. Teraz od neho žiadal doplatok.

Zábery z miesta činu, ktoré zverejnili ukrajinské médiá, ukazujú prítomnosť sanitiek a policajných vozidiel v blízkosti obytných domov.

Incident vyvolal znepokojenie medzi miestnymi obyvateľmi a média upozorňujú, že ide o výnimočný prípad násilia v tejto lokalite. Okolnosti streľby a motív útočníka zatiaľ nie sú známe.

https://twitter.com/blyskavka_ua/status/1920481358536716373

(tasr, afp, max)

  |  

Steinmeier: Z druhej svetovej vojny sme sa poučili, preto podporujeme Ukrajinu

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier si vo štvrtok v prejave v Spolkovom sneme pripomenul porážku nacizmu a poďakoval spojeneckým vojskám a hnutiam odporu.

Osobitne ocenil úlohu Červenej armády, ktorá podľa neho bojovala po boku ukrajinských jednotiek, a pripomenul jej zásluhy na oslobodení Osvienčimu.

Zároveň ostro odsúdil ruskú rétoriku, ktorá súčasnú vojnu na Ukrajine vykresľuje ako boj proti „neonacistom“. Podotkol, že Nemecko aktuálne podporuje Ukrajinu, pretože sa poučilo z druhej svetovej vojny.

Steinmeier zdôraznil, že Putinova invázia nemá nič spoločné s bojom proti nacistickému režimu počas druhej svetovej vojny. Vyzval na odpor proti „historickým klamstvám Kremľa“ a obhajoval podporu Ukrajiny ako morálnu povinnosť.

Nemecko je dlhodobo jedným z hlavných spojencov Kyjeva. Steinmeierovo vystúpenie prebehlo v čase, keď Rusko oslavuje 80. výročie konca druhej svetovej vojny bez účasti nemeckého veľvyslanca, ktorého Moskva nepozvala.

(tasr, afp, max)