Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump verzus Biden: Imigračný program je opäť predmetom sporu

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa požiadala Najvyšší súd, aby zrušil dočasný imigračný štatút pre státisíce migrantov z Venezuely, Kuby, Haiti a Nikaraguy. Ten zaviedol predošlý prezident Joe Biden.

Cieľom je pozastaviť rozhodnutie okresnej sudkyne Indiry Talwaniovej, ktorá zablokovala Trumpovo nariadenie na ukončenie programu „podmienečného prepustenia“ – dočasného povolenia na pobyt z humanitárnych dôvodov.

V snahe obmedziť nelegálne prekračovanie hraníc USA s Mexikom Biden od roku 2022 umožnil Venezuelčanom, ktorí vstúpili do Spojených štátov letecky, požiadať o podmienečné prepustenie, ak prešli bezpečnostnými kontrolami a mali amerického finančného sponzora. Proces neskôr rozšíril aj na Kubáncov, Haiťanov a Nikaragujčanov.

Pred Trumpovým návratom do prezidentského úradu bolo prostredníctvom tejto politiky podmienečne prepustených približne 530-tisíc ľudí.

Administratíva aktuálne argumentuje, že ukončenie programu by uľahčilo deportácie a znížilo nelegálnu migráciu. Sudkyňa však rozhodla, že federálny zákon vyžaduje individuálne posúdenie každého prípadu. Odvolací súd jej verdikt potvrdil, čo prinútilo Biely dom obrátiť sa na najvyššiu súdnu inštanciu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Európsky parlament súhlasí so sprísnenou kontrolou investícií v kľúčových sektoroch

Európsky parlament urobil významný krok k ochrane strategických sektorov EÚ. Schválil sprísnené pravidlá na preverovanie zahraničných investícií, ktoré môžu predstavovať bezpečnostné riziko.

Nová legislatíva, ktorú podporilo 378 poslancov (173 bolo proti a 24 sa zdržalo), zavádza povinné preverovanie investícií v kľúčových sektoroch ako mediálne služby, kritické suroviny či dopravná infraštruktúra.

Eurokomisia má zároveň získať právomoc konať z vlastnej iniciatívy alebo pri nezhodách medzi členskými štátmi.

Pravidlá sa rozšíria aj na investície v rámci Únie, ak sú koneční vlastníci z tretích krajín. V prípade identifikácie rizika môžu byť investičné projekty upravené alebo zamietnuté.

Francúzsky europoslanec Raphael Glucksmann upozornil na doterajšiu roztrieštenosť systému a zdôraznil potrebu ochrany strategických odvetví pred neželanými prevzatiami, najmä zo strany Číny či USA.

Hlasovanie v Europarlamente s pozitívnym výsledkom otvára cestu k rokovaniam s členskými štátmi o finálnej podobe.

(tasr, max)

Minúta  |  

Deepseek mimo hry: Microsoft varuje pred propagandou a únikom dát

Zamestnanci spoločnosti Microsoft nepoužívajú AI aplikáciu čínskeho startupu Deepseek. Dôvodom sú obavy z úniku údajov a možného šírenia čínskej propagandy.

Oznámil to prezident Microsoftu Brad Smith počas vypočutia v americkom Senáte, ktoré sa venovalo technologickej rivalite medzi USA a Čínou.

Smith podotkol, že Microsoft aplikáciu nezahrnul ani do svojho oficiálneho obchodu s aplikáciami a varoval pred rizikom prenosu citlivých údajov späť do Číny. Dodal tiež, že Deepseek generuje obsah, ktorý môže byť vnímaný ako nástroj propagandy.

Tento krok ilustruje rastúcu opatrnosť amerických technologických firiem voči produktom pochádzajúcim z Číny a zdôrazňuje napätie medzi obavami o národnú bezpečnosť a otvorenosť trhu s umelou inteligenciou.

(reuters, max)

Minúta  |  

Maďarsko ďalšie sankcie proti Rusku blokovať údajne nebude

Maďarsko sa podľa diplomatických zdrojov tentoraz nebráni prijatiu 17. balíka sankcií Európskej únie voči Rusku, ktorý by mohol byť schválený už v máji.

O zmiernenom postoji Budapešti informovali viacerí diplomati z EÚ pod podmienkou anonymity portál Europska Pravda.

Dôvodom je, že nový balík sa sústreďuje prevažne na sankcie voči právnickým osobám, ktoré Maďarsku neprekážajú. Diskusia o návrhu začala 6. mája v rámci Výboru stálych zástupcov a pokračovať bude 14. mája.

Sankcie sa zameriavajú na ruský vojenský aparát a takzvanú „tieňovú flotilu“, ako aj na 15 osôb podozrivých z hybridných hrozieb a použitia chemických zbraní na Ukrajine.

Aj keď Maďarsko tento balík neblokuje, diplomati upozorňujú, že pri predlžovaní sankcií v júli môžu opäť nastať komplikácie. Oficiálne oznámenie balíka počas návštevy európskych ministrov v Ľvove 9. mája je podľa zdrojov portálu nepravdepodobné, ale nie nemožné.

(max)

Minúta  |  

Imamoglu vo väzbe, jeho účet na X zablokovali pre „národnú bezpečnosť“

Turecké úrady vo štvrtok zablokovali účet s takmer desiatimi miliónmi sledovateľov na platforme X istanbulskému primátorovi Ekremovi Imamoglovi.

Účet zneviditeľnili pre používateľov v Turecku s odôvodnením „ochrany národnej bezpečnosti a verejného poriadku“.

Imamoglu - známy opozičný politik a hlavný rival prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana - je od 19. marca vo väzbe pre obvinenia z korupcie, ktoré však odmieta a sú široko vnímané ako politicky motivované.

Jeho zatknutie prišlo krátko po tom, čo Istanbulská univerzita odobrala Imamoglovi akademický titul. V predvečer svojho zatknutia vyzval na protesty, ktoré sa konali 20. marca a zhromaždili sa na nich desaťtisíce ľudí.

Incident vyvolal obavy z rastúcej cenzúry a represií voči opozícii v Turecku pred prezidentskými voľbami naplánovanými na rok 2028.

(tasr, afp, reuters, max)

Minúta  |  

Únia dá miliardu na ukrajinský obranný priemysel, podporí aj špeciálny tribunál

Európska únia plánuje uvoľniť jednu miliardu eur na podporu ukrajinského zbrojného priemyslu a zároveň vyjadruje politickú podporu zriadeniu špeciálneho tribunálu pre vojnové zločiny a zločiny agresie spojené s ruskou inváziou na Ukrajinu.

Oznámila to podpredsedníčka Európskej komisie a vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Kaja Kallasová po štvrtkovom neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí Únie vo Varšave.

Zdôraznila, že „nebude žiadna beztrestnosť“ a za zločiny bude niesť niekto zodpovednosť. Konečné politické rozhodnutie o podpore zriadenia tribunálu má padnúť v piatok počas stretnutia ministrov priamo na Ukrajine.

Poľský minister Radoslaw Sikorski kritizoval pozastavenie účasti USA na príprave tribunálu ako ústupok voči Vladimirovi Putinovi.

Diskutovalo sa aj o sankciách a ukončení dovozu ruského plynu. Návrh o plyne podporilo 26 členských štátov - teda všetky okrem jedného. "A je to vždy ten istý," ozrejmila Kallasová.

Naznačila tiež podmienky prípadných mierových rokovaní: žiadna demilitarizácia Ukrajiny, návrat zajatcov a detí, zachovanie práva na obranu a smerovanie do EÚ.

(reuters, tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.