Preskočiť na obsah
  |  

Biden priznal zodpovednosť za víťazstvo Trumpa, jeho vládu označil za sexistickú

Bývalý americký prezident Joe Biden vo štvrtok uviedol, že prijíma určitú zodpovednosť za víťazstvo Donalda Trumpa v novembrových prezidentských voľbách. V prvom živom televíznom rozhovore po odchode z úradu pre televíziu ABC priznal, že ako vtedajší líder Demokratickej strany zlyhal pri reagovaní na obavy voličov.

„Áno, cítim sa zodpovedný, pretože som bol vo vedení a on vyhral,“ vyhlásil Biden. Zároveň obvinil Trumpa, že nebráni záujmy Spojených štátov.

Biden stiahol svoju kandidatúru 21. júla – necelé štyri mesiace pred voľbami – po zlom výkone v televíznej debate s Trumpom, ktorý vyvolal ďalšie otázky o jeho veku a zdravotnej kondícii.

V rozhovore odmietol tvrdenia o zhoršení kognitívnych funkcií a zdôraznil, že z kampane odišiel, aby „zachoval jednotu Demokratickej strany“.

Prehra Kamaly Harrisovej ho podľa vlastných slov neprekvapila, pričom naznačil, že čelila sexistickým útokom. „Nie preto, že by som si myslel, že viceprezidentka nie je najkvalifikovanejšou osobou,“ ale preto, že jej oponenti “zvolili... sexistickú cestu“, vyhlásil.

(abc news, tasr, sab)

  |  

Simion: Ukrajine už nedáme ani lei. Za doterajšiu pomoc chceme kompenzáciu

Víťaz prvého kola prezidentských volieb v Rumunsku George Simion v odpovedi na otázku o prípadnej podpore Ukrajiny vyhlásil, že jeho krajina nedá „ani jeden lei inej krajine, ale zameria sa na vlastnú populáciu“. Citovala ho tamojšia televízia Digi24.

Simion navyše skonštatoval, že od Ukrajiny chce kompenzáciu za pomoc, ktorú jej Rumunsko doteraz poskytlo.

„Ukrajina nás potrebuje, my nepotrebujeme Ukrajinu, takže Ukrajina musí rešpektovať národné a náboženské práva pol milióna Rumunov žijúcich na Ukrajine. A určite chceme kompenzáciu za doterajšiu účasť Rumunska na vojnovom úsilí,“ vysvetlil.

Simion je líder nacionalistickej Aliancie za zjednotenie Rumunov (AUR). V prvom kole triumfoval so ziskom vyše 40 percent hlasov.

Jedným z jeho hlavných cieľov je dostať k moci Calina Georgescua, ktorému po škandalóznom rozhodnutí znemožnil kandidatúru na prezidenta ústavný súd.

(tod)

  |  

USA privítajú prvú skupinu belošských utečencov z Južnej Afriky

Spojené štáty plánujú na budúci týždeň privítať prvú skupinu belošských Juhoafričanov, ktorých administratíva Donalda Trumpa oficiálne uznala za utečencov. Informoval o tom denník New York Times s odvolaním sa na vládne dokumenty a zdroje oboznámené s plánmi.

Afrikánci, etnická menšina potomkov prevažne holandských kolonistov, by mali prísť na letisko Washington Dulles vo Virgínii. Ich príchod má sprevádzať oficiálne uvítacie podujatie za účasti predstaviteľov americkej administratívy. Termín príletu však nie je definitívny a závisí od letových a administratívnych podmienok.

Trump vydal 7. februára výkonné nariadenie, v ktorom označil Afrikáncov za obete rasovej diskriminácie. Juhoafrické ministerstvo zahraničných vecí túto interpretáciu odmietlo a vyhlásilo, že ignoruje historické súvislosti apartheidu.

Rozhodnutie prichádza po tom, čo Trump dočasne pozastavil prijímanie utečencov z iných krajín, vrátane Afganistanu a Konga, pre obavy o bezpečnosť a náklady.

(reuters, sab)

  |  

Putinov poradca Ušakov: USA začínajú chápať ruské pozície v konflikte na Ukrajine


Poradca prezidenta Putina pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov uviedol, že Spojené štáty postupne začínajú chápať ruské pozície vo vojenskom konflikte na Ukrajine.

V rozhovore pre ruské štátne médiá vyhlásil, že časť požiadaviek Moskvy je už zahrnutá do diskusie, hoci proces nie je uzavretý.

Ušakov zároveň vyzdvihol zmenu prístupu administratívy Donalda Trumpa oproti línii bývalého prezidenta Joea Bidena, najmä v otázkach ako je prímerie, členstvo Ukrajiny v NATO či územné požiadavky Ruska.

Trumpov Biely dom navrhol nové prímerie a opakovane naznačil, že návrat Ukrajiny k hraniciam z roku 2014 nie je realistický.

Rétorika niektorých amerických predstaviteľov podľa Ruska často pripomína kremľovské naratívy.

Moskva trvá na uznaní kontroly nad štyrmi okupovanými regiónmi a žiada aj „denacifikáciu“ Kyjeva.

Uvažuje sa aj o možnom stretnutí Trumpa s prezidentom Putinom, ktoré Kremeľ označil za „potrebné“, hoci konkrétny termín zatiaľ nebol dohodnutý.

(reuters, red)

  |  

Ikonická budova v New Yorku vzdala hold novému pápežovi z USA

Empire State Building v New Yorku sa vo štvrtok večer rozžiarila zlatou a bielou farbou na počesť zvolenia prvého amerického pápeža – Roberta Francisa Prevosta, ktorý prijal meno Lev XIV.

Prevosta (69), bývalého kardinála z Chicaga s americkým a peruánskym občianstvom, zvolili v Sixtínskej kaplnke už po štyroch kolách hlasovania len 24 hodín po začiatku konkláve.

Empire State Building, dominanta Manhattanu, je známa pravidelným nasvietením rôznymi farbami pri príležitosti významných udalostí, štátnych sviatkov či vyjadrenia solidarity.

Zlatá a biela, ktoré sú farbami Vatikánu, už predtým zdobili budovu napríklad po úmrtí pápeža Františka na Veľkonočný pondelok 21. apríla.

Nasvietenie je symbolickým gestom uznania výnimočného momentu v dejinách katolíckej cirkvi a Spojených štátov.

(tasr, red)

  |  

Fico a Vučič sa stretli v Moskve na oslavách konca druhej svetovej vojny

Srbský prezident Aleksandar Vučić a slovenský premiér Robert Fico sa vo štvrtok večer stretli v Moskve pri príležitosti osláv 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny.

Fico dorazil do ruskej metropoly vo štvrtok večer vládnym špeciálom, ktorý musel pre obmedzenia v pobaltských krajinách letieť cez Maďarsko, Rumunsko a Gruzínsko.

Vučić pricestoval do Moskvy už deň vopred. Stretnutie s Ficom označil za „bratské“.

Počas návštevy má slovenský premiér absolvovať bilaterálne rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, brazílskym prezidentom Lulom da Silvom a predstaviteľmi Vietnamu.

Podľa portálu Novosti.rs sa lídri zúčastnili už vo štvrtok večer spoločnej slávnostnej večere, ktorú hostil ruský prezident Vladimir Putin. Informácie priniesla TASR s odvolaním sa na srbské médiá.

(tasr, red)