Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kuffa chce manažovať populáciu medveďov cez poľovníkov ako v minulosti

Ministerstvo životného prostredia pripravuje revíziu takmer desaťročného programu starostlivosti o medveďa hnedého.

Štátny tajomník Filip Kuffa má ambíciu vrátiť sa k modelu manažmentu populácie medveďa prostredníctvom poľovníkov.

Aktuálne pôsobí na Slovensku sedem zásahových tímov, z toho tri pod Štátnou ochranou prírody (ŠOP) a štyri pod správou národných parkov. Od 1. júna sa má pridať Zásahový tím Poloniny pre okres Snina.

Medzi už fungujúcimi sú tímy TANAP, Nízke Tatry, Fatra a najnovšie aj Muráň, ktorý bude pôsobiť na rozsiahlejšom území vrátane okresov Brezno, Revúca, Rimavská Sobota a Rožňava. Zásahové tímy majú zvyčajne 4 až 6 členov.

Ministerstvo zdôraznilo, že ich činnosť je súčasťou komplexného manažmentu populácie medveďa vrátane prevencie a operatívneho zásahu.

Efektívnejšiu činnosť týchto tímov schválila vláda koncom minulého roka na podnet súčasného vedenia rezortu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Texas získal od Googlu 1,4 miliardy dolárov za tajné sledovanie používateľov

Spoločnosť Google súhlasila so zaplatením 1,4 miliardy dolárov (1,2 miliardy eur) americkému štátu Texas za mimosúdne urovnanie žaloby týkajúcej sa neoprávneného zberu biometrických údajov.

Generálny prokurátor Ken Paxton žaloval Google v roku 2022 s tým, že firma bez súhlasu používateľov zhromažďovala milióny hlasových vzoriek a údajov o geometrii tváre prostredníctvom služieb ako Google Photos, Google Assistant a Nest Hub Max.

Paxton vyhlásil, že technologické korporácie nestoja nad zákonom a ocenil výsledok ako víťazstvo ochrany súkromia.

Google sa k prípadu zatiaľ nevyjadril. Ide o najväčšie finančné vyrovnanie, ktoré kedy niektorý americký štát získal v súvislosti s porušením ochrany súkromia zo strany Googlu.

Prípad prichádza len rok po tom, ako Meta Platforms súhlasila s vyplatením rovnakej sumy za podobné porušenia v Texase.

Celá záležitosť poukazuje na rastúci tlak amerických úradov na technologických gigantov kvôli zneužívaniu citlivých údajov občanov bez ich výslovného súhlasu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Fico rokoval s Lulom o jadrovej energii, obrane a pozval ho na Slovensko

Premiér Robert Fico sa v Moskve stretol s brazílskym prezidentom Luizom Ináciom Lulom da Silvom, pričom hlavným bodom rokovania bola energetická spolupráca.

Brazília prejavila záujem o slovenské skúsenosti v oblasti jadrovej energetiky, keďže krajina hľadá stabilnejšie alternatívy k vodnej energii.

Slovensko ponúklo expertízu v oblasti malých jadrových reaktorov a možnosť technologickej spolupráce.

Diskutovalo sa aj o obrannom priemysle – Slovensko má záujem o nákup veľkokapacitných brazílskych transportných lietadiel a predstavilo ponuku domácich zbrojárskych produktov.

Obaja lídri sa zhodli na potrebe diplomatického riešenia vojny na Ukrajine.

Lula ocenil angažovanosť Slovenska v globálnych iniciatívach proti chudobe a spolu s Ficom vyjadrili spoločný postoj voči extrémnej pravici.

Fico pozval brazílskeho prezidenta na Slovensko, aby navštívil jadrové elektrárne a oboznámil sa s projektom novej elektrárne.

Fico sa zároveň zúčastnil na oslavách Dňa víťazstva v Moskve, čo vyvolalo kritiku zo strany viacerých európskych predstaviteľov vzhľadom na pokračujúcu vojnu na Ukrajine.

(tasr, red)

Minúta  |  

Starmer, Macron a Merz pricestovali vlakom do Kyjeva, riešia 30-dňové prímerie

Nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer pricestovali v sobotu ráno do Kyjeva.

V hlavnom meste Ukrajiny ich čakajú rokovania s poľským premiérom Donaldom Tuskom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Predmetom rokovaní má byť plnohodnotné a bezpodmienečné 30-dňové prímerie v bojoch na Ukrajine. Toto časové okno má podľa lídrov poslúžiť na mierové rokovania s Ruskom.

Tento návrh pôvodne predložil americký prezident Donald Trump a lídri ho počas svojej cesty do Kyjeva verejne podporili. V spoločnom vyhlásení apelovali na Rusko, aby neblokovalo snahy o trvalý mier. Okrem rokovaní chcú lídri vzdať úctu obetiam vojny.

Pre nového kancelára Merza je Kyjev už štvrtým hlavným mestom, ktoré navštívil počas prvých dní vo funkcii.

Merz deklaroval ambíciu, aby Nemecko zohrávalo väčšiu rolu na medzinárodnej scéne, pričom označil Francúzsko, Poľsko a Spojené kráľovstvo za kľúčových európskych partnerov.

Návšteva signalizuje jednotný postoj lídrov EÚ a Spojeného kráľovstva v podpore diplomatického riešenia konfliktu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Fico sa v Moskve stretol s čínskym prezidentom, rokovali o investíciách

Predseda vlády Robert Fico sa v Moskve stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, pričom išlo už o ich druhé stretnutie za posledný polrok.

Nadviazali na strategické partnerstvo SR a Číny, podpísané koncom roka 2024. Fico zdôraznil potrebu pokračovať v implementácii dohody a vyzdvihol spoluprácu v kultúre, hospodárstve a vízovej politike.

Slovensko plánuje otvoriť kultúrny inštitút v Pekingu a ponúklo zriadenie čínskeho inštitútu v Bratislave.

V oblasti víz pripravuje SR uľahčenia pre čínskych podnikateľov a požiadala o predĺženie bezvízového režimu pre Slovákov.

Diskutovalo sa aj o čínskych investíciách, vrátane projektov Volva pri Košiciach a továrne Gotion pri Šuranoch.

Témou rokovania boli aj obchodné spory Číny so Západom. Fico ocenil konštruktívny prístup Si Ťin-pchinga a potvrdil záujem o vyvážené vzťahy.

Na záver pozval čínskeho lídra na oficiálnu návštevu Slovenska.

Fico sa v Moskve zúčastnil aj na oslavách Dňa víťazstva, čo vyvolalo kritiku vzhľadom na prebiehajúcu vojnu Ruska proti Ukrajine.

(tasr, red)

Minúta  |  

Bulharský prezident: Víťazstvo Ukrajiny je ilúzia, EÚ len živí vojnu

Bulharský prezident Rumen Radev ostro kritizoval pomoc EÚ Ukrajine a označil vyhliadky Kyjeva na víťazstvo nad Ruskom za „odsúdené na neúspech“.

Vo svojom najnovšom príspevku na Facebooku podľa portálu Politico uviedol, že pokračovanie v dodávkach zbraní len zvyšuje počet obetí a ničenia, pričom obvinil Európu z absencie vízie pre ukončenie vojny.

Radev, bývalý šéf letectva a dvojnásobne zvolený prezident, dlhodobo zaujíma zmierlivejší postoj k Moskve a opakovane vystupuje proti vojenskej pomoci Ukrajine.

Vyjadrenia zverejnil symbolicky v deň, keď ruský prezident Putin oslavoval Deň víťazstva.

Aj keď v bulharskom politickom systéme má prezident skôr ceremoniálnu funkciu, Radev získal vplyv vďaka politickému patu v tamojšom parlamente.

Jeho postoje v minulosti vyvolali ostré reakcie, vrátane výmeny názorov s Volodymyrom Zelenským, ktorý ho počas stretnutia v Sofii v roku 2023 kritizoval za nedostatok solidarity a podporu ruskej agresie.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.